"Odletíte si kúpiť kvalitné víno do Austrálie, dať si šťavnatý steak v Južnej Amerike, lacnú a kvalitnú masáž či mango v Thajsku, čerstvý croissant a kvalitný kabát kúpite priamo pod Eiffelovkou."
Po krátkej letnej pauze sa opäť vraciame so známym formátom rozhovorov, do ktorých zapájame ľudí pôsobiacich na zaujímavých pracovných pozíciách v za hranicami. Máme už za sebou doslova desiatky vyspovedaných jedincov a dnes budeme pokračovať s niečím, čo tu ešte naozaj nebolo. Ešte predtým by sme však radi pripomenuli, že ak máte pocit, že práve vaše zamestnanie by mohlo byť pre mnohých inšpirujúce, prípadne poznáte niekoho, kto pracuje mimo našich dvoch štátov a zapadol by do nášho konceptu, neváhajte sa ozvať na [email protected] a spoločne určite niečo vymyslíme.
Dnes si predstavíme (ex)letušku Veroniku, ktorá má za sebou skúsenosti z tej naprestížnejšej leteckej spoločnosti. Samozrejme, hovoríme o Emirates. O vysnívanom mieste všetkých palubných sprievodkýň. Ak vás teda zaujíma, čo všetko táto práca obnáša, aké sú jej benefity aj úskalia, pokračujte v čítaní.
Ahoj. Keďže o práci letušky toho mnoho z nás veľa nevie, na úvod by si nám mohla prezradiť, ako a prečo vôbec prišlo k rozhodnutiu vybrať si práve toto povolanie.
Vždy som mala túlavé nohy a chcela som vidieť svet. Keďže mojou túžbou bolo cestovať, ale nemala som na to finančné prostriedky, rozhodla som sa pre prácu palubnej sprievodkyne. Možnosť cestovať a mať to zaplatené bola lákavá. Najprv som bola prijatá slovenskými aerolinkami, ale hľadala som niečo lepšie, a tak som sa “pregooglila“ až do Dubaja.
Predpokladám, že požiadavky pre túto prácu budú pomerne dosť vysoké. Vedela by si nám opísať priebeh prijímacieho konania a čo všetko si musela absolvovať?
Celý výberový proces bol fascinujúci a trval tri dni, takže bol aj veľmi náročný. Doteraz som si nie istá, koho presne hľadajú a aké sú ich presné požiadavky. Prešla som niekoľkými skupinovými kolami, kde nám zadávali rôzne úlohy, jazykovým testom, testom inteligencie a musela som spĺňať požadovanú výšku. Po tom všetkom ma pozvali na individuálny pohovor, nasledovali zdĺhavé zdravotné testy a 6 týždňový výcvik v Dubaji. Z počtu 80 pozvaných na pohovor v Bratislave, sme boli prijatí len štyria.
Ako prebiehal samotný výcvik? Bolo to náročné?
Výcvik prebiehal v špičkovom výcvikovom stredisku a bol veľmi intenzívny. Aj to bola pre niektorých, čo neprešli testami, posledná zastávka. Museli sme úspešne zvládnuť skúšky z leteckej bezpečnosti, sebaobrany, prvej pomoci, obsluhy, ale aj správneho líčenia a obliekania podľa ich štandardov. Naučili sme sa napríklad uhasiť požiar, zvládnuť teroristický útok, či bombu na palube, ale aj pád lietadla, smrť, či pôrod počas letu. Všetko prebiehalo v leteckých simulátoroch, ktoré navodzovali skutočnú krízovú situáciu. Našťastie som nič z toho, počas mojej kariéry letušky, nemusela použiť.
Amsterdam
Môže si letuška vyberať, na ktorých linkách chce lietať, prípadne, môžeš kedykoľvek zmeniť leteckú spoločnosť a vybrať sa na prestížnejšie miesto?
Spoločnosť Emirates má zatiaľ základňu iba v Dubaji, takže všetci tam aj žijú a odtiaľ som cestovala do celého sveta. Emirates má vytvorený systém žiadania o určité destinácie, no nie vždy to fungovalo, lety sme si mohli vymieňať aj medzi sebou pri splnení určitých podmienok, takže nejaká flexibilita tam bola. Taktiež sme si mohli vybrať flotilu, teda letieť na konkrétnom type lietadla (po absolvovaní výcviku), pričom každá mala iné destinácie.
Dá sa napríklad tamojšia náplň práce, povinnosti alebo podmienky samotné porovnávať napríklad s európskymi aerolinkami?
Samotný prijímací proces je oveľa zložitejší, ale benefity po získaní práce zase neporovnateľne lepšie. Emirates poskytujú zaujímavé finančné ohodnotenie (bez daňového zaťaženia), ubytovanie v krásnych, plne zariadených apartmánoch, možnosť vidieť veľké množstvo destinácií na celom svete, štedré vreckové, či rozne zľavy nielen na letenky. Musíte však aj veľa obetovať, keďže ste nútení sa presťahovať do kultúrne a nábožensky úplne odlišnej krajiny a samotná práca je unavujúca a náročná.
Ako vyzerá tvoj bežný pracovný týždeň?
Ako palubná sprievodkyňa som nerozlišovala dni ani víkendy (v Dubaji je víkend v piatok a sobotu), riadili sme sa skôr dátumami podľa odletov. Každý týždeň bol iný, v pondelok som napr. ráno o tretej odletela na 2 dni na Maurícius, kde bolo 32 stupňov, v piatok som už mrzla v Moskve pri teplote mínus 40.
Nice
Ktoré miesto považuješ za svoj domov a ako často si dokážeš nájsť čas, aby si tam strávila aspoň zopár dní?
Dubaj bol mojím domovom štyri roky. Priatelia, ktorých som si tam našla, mojou rodinou, ale doma je doma, a možno aj preto bola mojou najobľúbenejšiou destináciou Viedeň, miesto najbližšie Slovensku. Chodievala tam za mnou moja rodina a kamaráti zo Slovenska, preto to bolo vždy výnimočné. Na Slovensko som však lietala tak často, ako sa len dalo, aj keď to niekedy bolo náročné, napríklad keď som mala medzi letmi 3 dni voľna a “odletela“ som si domov, bolo to veľmi únavné.
Vieš si predstaviť robiť túto prácu aj v budúcnosti? Mám teraz na mysli, či sa dá takéto povolanie skĺbiť napríklad so založením rodiny, staraním sa o dieťa a podobne.
Pri veľkom šťastí sa to dá. Mám kamarátky, ktoré sa tam šťastne vydali, majú rodiny a vrátili sa k lietaniu. Pre mňa bola tá kultúrna a náboženská priepasť príliš veľká, nehovoriac o tom, že je veľmi ťažké vôbec nejaký vzťah si tam udržať, keďže si nemôžete naplánovať ani ďalší mesiac, nieto rok, či dva. Je to o veľkých kompromisoch, dôvere a prispôsobovaní sa a málokto to zvládne. Ja som odišla, keď som cítila, že už by bol čas sa usadiť. Žijem teraz na Slovensku, som učiteľka angličtiny, mám skvelého manžela – Slováka, dcérku, ktorá bude mať rok a cítim sa naplnená, čo sa mi v Dubaji nepodarilo. Práca letušky pre mňa ostáva ako jedna krásna spomienka a veľké dobrodružstvo.
Na akých najzaujímavejších miestach si bola? A máte vôbec ako letušky čas užiť si zaujímavé destinácie, do ktorých možno aj pravidelne lietate?
Každé miesto malo svoje čaro. Pri práci letušky je úžasné, že čokoľvek si zmyslíte, to môžete mať. Odletíte si kúpiť kvalitné víno do Austrálie, dať si šťavnatý steak v Južnej Amerike, lacnú a kvalitnú masáž či mango v Thajsku, čerstvý croissant a kvalitný kabát kúpite priamo pod Eiffelovkou. Nič nie je nemožné. Navštívila som okolo 100 úžasných miest, bola som na každom kontinente okrem Antarktídy. Kratšie lety boli iba na otočku, pri tých dlhších sme v destinácii strávili minimálne 24 hodín. Za ten čas sa dá to-ktoré miesto si kvalitne užiť.
A čo kolegovia? Fungujete ako tím, alebo môžeš každý let dostať úplne inú posádku, ktorú vlastne ani nepoznáš? V súčasnosti má spoločnosť okolo 20 000 členov posádky 135 rozličných národností. Pri takom počte bolo výnimkou letieť s niekým dvakrát. O to to však bolo vždy radostnejšie. Ako tím sme však fungovať museli, všetko muselo byť podľa prísnych štandardov, takže si viete predstaviť, že pri toľkých rozdielnych povahách to bolo niekedy naozaj náročné.
Himaláje
Dá sa na základe destinácie odhadnúť, aký typ cestujúcich ťa čaká, prípadne sa na nich nejako pripraviť?
Samozrejme, sú lety obľúbené aj nenávidené. Dobre sa lieta do Európy, ale aj Ameriky a Austrálie, aj keď lety sú tam dlhé, cestujúci sú nenároční. Nerada som lietala do Indie, jednak to boli lety len na otočku, väčšinou nočné, a cestujúci mali vysoké nároky a radi sa sťažovali. Niektoré letušky nemajú rady Moskvu (alkohol sme mali zadarmo, aj tak si priniesli vlastný a bar bol na konci letu totálne prázdny, alebo Nigériu, cestujúci sú náročnejší, ja som sa však naučila s nimi komunikovať a tie lety boli pre mňa zábavné.
Máš teda aj nejaké kuriózne príhody z letov?
Vrátim sa spať k Nigérii. Na palubu vám nastúpia veľké černošky v krikľavých šatách a pokrývkach hlavy, ktoré nevedia, čo to znamená byť slušný. Ich angličtina je síce výborná, ale niektoré zvraty nás veľmi bavili. Bola som pre nich sestra, cukali na mňa a všetko mi prikazovali. Tak som sa prvýkrát stretla s výrazom “chcem nebeský džús so snehom”, čo znamenalo, že pani chcela vodu s ľadom. Boli taktiež veľmi hladné, na rozdiel od Moskvy bar ostal plný, ale kuchyňa a všetko ostatné, vrátane toaletného papiera na záchode, vybrakované. Keď sme na raňajky podávali vajíčka, nespokojne namietali, že chcú ich matku, teda sliepku, lebo z toho sa nenajedia. V samotnej Nigérii sme museli byť kvôli bezpečnosti sprevádzaní ozbrojenou eskortou a mali sme zákaz vychádzať z hotela. Pri jednom pristávaní sa mi stalo, že cestujúcemu sediacemu predo mnou prišlo zle a nestihla som sa už uhnúť...
Bangkok
Ocitla si sa, naopak, niekedy v nebezpečnej situácii?
Može to znieť paradoxne, ale ja sa lietania neskutočne bojím, a preto bol každý let pre mňa potenciálne nebezpečný. Mala som niekoľko situácií, kde sme cestujúcich museli ošetriť, dávať umelé dýchanie, jeden let som celý strávila pri ťažko chorom pánovi, držala som mu kyslíkovú bombu a ruku, to boli silné momenty, na ktoré nikdy nezabudnem. Raz na mňa agresívny pasažier chcel fyzicky zaútočiť, lebo som mu dala zvlášť soľ a korenie do Bloody Mary. V takých situáciách si treba zachovať chladnú hlavu a snažiť sa toho človeka upokojiť, aby nedošlo k horšiemu. Najviac incidentov bolo spojených s konzumáciou alkoholu. Stalo sa nám aj to, že sme počas podávania večere prechádzali oblasťou silnej turbulencie, dostali sme sa do vzduchového vákua a prepadli sa. Vyletela som do vzduchu aj s barom, skončila na kolenách a v poslednej chvíli bar strhla bokom, aby nezranil dieťa na sedadle vedľa mňa. Nikdy som však, našťastie, nemusela riešiť úmrtie na palube, čo je veľmi nepríjemná a traumatizujúca situácia.
Aké je to žiť v Dubaji? Mnohí ti to musia závidieť.
Často sa stretávam s poznámkami typu: Prečo si sa, preboha, vrátila? Dubaj je úžasné miesto na zimnú dovolenku. V lete je to podľa mňa za trest a nechápem celebrity, ktoré tam idú, keď je vonku 60 stupňov a ešte sa tým chvália. Žiť tam je však kapitola sama o sebe. Je to mesto plné kontrastov. Na jednej strane úžasný luxus, všetko musí byť najvyššie, najvačšie a najbohatšie, na strane druhej sa pod tou zlatou škrupinkou ukrýva pokazené vajce a nájdete tam prostitúciu, drogy, hrozné podmienky, v ktorých žije a pracuje lacná pracovná sila z chudobných ázijských krajín. O týchto veciach je však zakázané hovoriť a platí tu prísna cenzúra. Život tu može byť extrémne jednoduchý a ľahko zleniviete, napr. do obchodu, ktorý sa nachádza na prízemí vašej budovy, nemusíte ísť, stačí zdvihnúť telefón a všetko vám prinesú priamo do bytu. Je úplne jedno, na akú kuchyňu dostanete chuť, reštaurácií, barov a nočných podnikov je tu neskutočne veľa. Vždy sa však, napriek tomu, že v Dubaji je len 10% domácich, budete cítiť ako cudzinec, polícia dá vždy zapravdu tým, čo hovoria po arabsky. Mne na Dubaji vadilo hlavne to, že je všetko strašne umelé, chýbala mi príroda, hory, zvieratá, divadlo, opera, či ľudia len tak sa prechádzajúci so psom a ešte viac som si začala vážiť život v Európe. Všeobecne platí: Dubaj buď miluješ, alebo nenávidíš. Ja sa skor prikláňam k druhej možnosti.
Čo hovoríš na letuškovské outfity? Páčia sa ti alebo by si ich rada menila?
Uniforma má klasický elegantný dizajn, a keďže je to arabská spoločnosť, je navrhnutá tak, aby nebola vyzývavá. Make-up, červený odtieň rúžu, účes, farba spodného prádla a pančúch, to všetko bolo presne nalinajkované a nemali sme v tejto oblasti žiadnu voľnosť, ktorú by som prijala. Napriek tomu, alebo možno práve preto, sme vždy kráčali terminálom s hrdosťou a ľudia na nás pozerali s obdivom.
Japonsko
Je niečo, čo ti na tejto práci naozaj prekážalo a možno naopak, čo si si veľmi vážila?
Ku koncu som už bola z tých časových zmien veľmi unavená, ubíjali ma nočné lety, keď som musela vstať o polnoci a pracovať aj ďalších 20 hodín. Vážila som si milých cestujúcich, ktorí dokázali oceniť to, ako ťažko sme pracovali.
Taká letuška určite musí ovládať viacero cudzích jazykov. Mám pravdu?
Na prijatie stačí angličtina, každý ďalší jazyk je výhodou a predurčuje, do ktorých destinácií vás budú posielať častejšie. Ja hovorím aj po francúzsky, preto som v Paríži bola dosť často.
Je niečo typicky slovenské, čo ti pri dlhom a náročnom cestovaní chýbalo? Respektíve, na čo si sa najviac tešila pri príchode domov?
Hlavne naše jedlo, napríklad keksíky, bryndza, bravčovina, v arabských krajinách nedostupná (v Dubaji ju dostať predraženú v len pár špecializovaných obchodoch).
Ak sa niekedy stane, že letíš ako obyčajný pasažier, čo hovoríš na prácu ostatných letušiek?
Keď som ešte pracovala ako letuška a letela našou spoločnosťou, celý let som väčšinou prespala. Pri ostatných spoločnostiach som ich so záujmom sledovala, a to mi asi ostane navždy.
Mexiko
Aké sú tvoje plány v blízkej budúcnosti?
Venovať sa rodine a snáď sa nám podarí spoločne ísť pozrieť moju “dubajskú rodinu“, respektíve časť, ktorá tam ostala. Pracujem pomaličky aj na knihe, no pri bábätku je to momentálne ťažšie.
Ak počúvaš hudbu, tak akú? Sú nejaké albumy, ktoré si v poslednej dobe zaregistrovala ako kvalitné?
Mojou najobľúbenejšou kapelou je Coldplay, ich piesne mi vždy spravia dobrú náladu, ale potešil ma aj nový album Lany del Rey Honeymoon.
A čo filmy a knihy?
Veľmi ma zaujal film Útek do divočiny/Into the Wild, aj keď je z roku 2007, dostala som sa k nemu až teraz a je výborný. Na knihy momentálne veľa času nemám, aj keď čítanie je moje hobby, venujem sa teraz prevažne knihám o výchove a vzdelávaní detí a mládeže. Obľubujem však klasiku, kniha kníh je pre mňa 1984 od Georgea Orwella, ale mám rada aj pár starších diel od Paula Coelha, zo slovenských autorov Dominika Dána.
Na záver ešte priestor pre teba na pár inšpiratívnych slov.
Táto práca je dokonalá pre toho, kto je mladý, otvorený novým možnostiam, cestovaniu a je bez záväzkov. Vďaka nej som spoznala veľké množstvo skvelých ľudí, takže mám kamarátov po celom svete. Videla som miesta, o ktorých som predtým mohla len snívať, zažila veci, na ktoré budem s láskou a vďakou spomínať a dúfam, že raz pobavia a zaujmú aj moje deti, prípadne vnúčatá. Táto moja životná etapa je dôkazom toho, že keď človek niečo veľmi chce a ide si za tým, nič ho nemôže zastaviť a žiaden sen nie je nedosiahnuteľný. Ďakujem za rozhovor.
Kréta
Ďakujeme za pozornosť a dúfame, že si nás zapnete aj nabudúce. Už tradične pripomínam, že ak by ste sa chceli Veroniky ešte niečo opýtať, môžete tak urobiť v komentároch a my vám jej odpovede zaručene doručíme. Kontaktný mail pre tých, ktorí majú pocit, že vedia, kto by sa mal objaviť v ďalšom pokračovaní je [email protected]. V prípade, že patríte medzi cestovateľov a chceli by ste sa pochváliť svojimi jedinečnými snímkami, veľmi radi vás privítame na stránke Kam dnes cestujú Slováci a Česi. Dovidenia!
