Náš moderátor a seriálový herec Krištof Králik prezradil, ako prebiehalo natáčanie Pána profesora v ringu.
Bitky nie sú v seriáli Pán profesor ničím neobvyklým. Tentoraz si však študenti zmerajú sily aj oficiálne, a to v ringu. V ňom sa objaví aj náš známy moderátor Krištof Králik, ktorý sa v seriáli zhostil úlohy Charlieho.
V predchádzajúcej časti seriálu Charlieho sestra Lena riešila svoje neplánované tehotenstvo. Najnovšia časť sa sústreďuje na jej brata Charlieho, ktorého hrá náš moderátor a model Krištof Králik. Jeho triedny profesor Samo totiž príde na to, že chalani sa po škole bijú v kotolni. Po chodbách behajú so zakrvavenými tvárami, takže podľa neho to nie je ideálna mimoškolská aktivita.
Rozhodne sa teda chopiť šance a založiť boxerský klub na škole, kde by si svoju zlosť mohol vybiť aj Charlie. V súvislosti s pripravovaným projektom s konkurenčným gymnáziom Igor Smatana ako zástupca riaditeľa prikývne na boxerský zápas medzi školami, aj keď boxerský krúžok ešte neexistuje.
Samo robí všetko, čo je v jeho silách, no do jeho krúžku sa prihlásia iba najväčší šprti. S ich trénovaním to má poriadne ťažké. Na poslednú chvíľu sa na zápas prihlási aj Charlie, ktorý si to chce v ringu rozdať so svojím nepriateľom.
Krištof nie je jediný moderátor, ktorý bude v tejto časti Pána profesora – uvidíš tam aj nášho Šajma. Akej úlohy sa zhostí, ti však prezrádzať nebudeme. V seriáli si zahrajú dokonca aj skutoční majstri sveta v bojových umeniach Milan Kratochvíla a Patrik Nitecký.
Krištofa sme v krátkosti vyspovedali. Pre Refresher prezradil, ako prebiehalo natáčanie a čo najvtipnejšie počas neho zažil.
Ako hodnotíš hranie v seriáli Pán profesor po tom, čo máš za sebou dve série?
Páči sa mi to veľmi, veľmi ma to baví a myslím si, že každá ďalšia príležitosť je priestor na zdokonaľovanie sa. To samotné prostredie a to, že tam človek môže byť, vidí, ako sa to robí, a môže byť toho súčasťou, je super zážitok na celý život.
Prijal by si ponuku aj na účinkovanie vo filme, prípadne v inom seriáli, ak by sa naskytla takáto možnosť?
Určite, aj hneď teraz.
Je nejaká rola alebo typ seriálu, filmu, ktoré by si rozhodne odmietol, aj keby boli veľmi dobre zaplatené?
Asi nie. Za veľmi dobrú finančnú odmenu by som šiel do hocičoho. Ak by to nebolo porno, tak určite.
V najnovšej časti Pána profesora si sa ocitol v ringu. Predchádzal natáčaniu nejaký špeciálny tréning?
Mali sme na to celkom málo času, ale snažili sme sa stihnúť s kaskadérmi prípravu choreografie tej bitky v ringu. Diváci budú môcť ohodnotiť, či sa nám to podarilo. V rámci toho času, čo sme mali, to podľa mňa vyzerá super. Mali sme takúto prípravu a ja som vlastne sám cvičil viac ako za normálnych okolností, aby to vyzeralo dobre a aby som v tom ringu vyzeral tak, že sa tomu venujem, a nie, že som sa tam ocitol náhodne.
Nemal si obavu, že pri scénach s bitkami niektorému z kolegov nechtiac ublížiš?
Ani nie, lebo je to v podstate ako tanec. My sme sa snažili zosynchronizovať tak, aby sa nič nestalo. Jasné, že sa to občas stane, keď režisér povie, že teraz rýchlejšie a tak, ale my nejdeme plnou silou. Časť toho hereckého výkonu je aj na to, aby si diváka presvedčil, že tam tú silu dávaš, aj keď ju tam v skutočnosti nedávaš. Ale pri tréningu sa nám stalo, že niekto spravil o pol kroka menej, no nemalo to žiadne devastačné konce.
Čo bolo pri natáčaní tejto časti najťažšie?
Ten samotný deň, keď sme natáčali boxerskú scénu. Natáčanie, kde som ja, bolo až na konci, takže som mal čas, aby som aj trochu znervóznel a tak.
Nie raz sa v seriáli biješ, v súvislosti s čím musíš absolvovať kaskadérske tréningy. Sú v niečom náročnejšie ako tvoj bežný tréning?
Áno, lebo ten samotný boj musí vyzerať skutočne a zároveň to musí byť veľmi precízne. Keď sa jeden z nás pomýli, môže to dopadnúť tak, že jeden z nás bude mať zlomený nos. Aj keď do toho nedávame plnú silu, môže sa to stať. Tu to bolo cítiť, keďže môj kolega skúsenosti s boxom zrejme nemal. Ja som to vedel odhadnúť, ale on menej, preto som musel trošku dávať pozor aj na neho.
Zažil si počas natáčania druhej série Pána profesora nejakú úsmevnú príhodu?
Je tam jedna scéna, kde sme konfrontovaní s Dušanom tak, že sa nám takmer spájajú nosy a hovoríme si veci veľmi blízko do tváre. To sme natáčali určite viac ako desaťkrát, lebo sme sa vždy začali smiať. Nebolo to jednoduché – jeden druhému sa strašne prísne pozerať do očí na tú miniatúrnu vzdialenosť. Pri tomto sme sa dosť zabavili. Či sa zabavil aj štáb, to neviem povedať, ale nám to bolo smiešne.
