Spravodajský portál pre modernú generáciu, ktorá sa zaujíma o aktuálne dianie.
Zaujíma ťa aktuálne dianie? Správy z domova aj zo sveta nájdeš na spravodajskom webe. Čítaj reportáže, rozhovory aj komentáre z rôznych oblastí. Sleduj Refresher News, ak chceš byť v obraze.
Kliknutím na tlačidlo ťa presmerujeme na news.refresher.sk
Refresher Slovensko
Otvoriť v aplikácii Refresher
Stiahnuť
X
26. októbra 2020, 14:30
Čas čítania 6:57
Tímea Krauszová

Sexizmus, otrokárske kontrakty, vyhorenie, depresie a samovraždy. Veselý a nablýskaný svet K-popu má aj svoju temnú stránku

HUDBA BTS
Uložiť Uložené

Ako sa z jedného neúspešného vystúpenia vytvorila nová hudobná vlna, ktorá už valcuje aj západným svetom.

Juhokórejská populárna hudba alebo v skratke K-pop sa za necelých 30 rokov rozšírila do celého sveta.  Z krajiny, kde sa na hocičo nové v hudobnom priemysle pozerali s nevôľou, sa stala hudobná veľmoc a K-pop je dnes multimilardový biznis.

Kapela Twice počas vystúpenia na odovzdávaní cien Gaon Chart K-Pop Awards.
Kapela Twice počas vystúpenia na odovzdávaní cien Gaon Chart K-Pop Awards. Zdroj: Getty Images

Na prvý pohľad cukríkovo dokonalý svet má však aj svoju temnú stránku. Tou sú otrokárske kontrakty v krajine, ktorá sa stala továrňou na úspech. Mali by sme v tejto dekáde začať hovoriť o „kórejskom sne“ miesto toho amerického?

Odporúčané
Legendárne bratislavské kluby, za ktorými sa cnie nielen Bratislavčanom Legendárne bratislavské kluby, za ktorými sa cnie nielen Bratislavčanom 3. októbra 2020, 12:41
V tomto článku si prečítaš:
  • Čo je vlastne K-pop a čím sa líši od inej popovej hudby
  • Ako tento hudobný žáner vznikol
  • Ktoré kapely patria medzi najúspešnejšie
  • Aké náročné podmienky majú ľudia, ktorí chcú v K-pop biznise uspieť

Neúspech v talentovej šou odštartoval celosvetový fenomén

Za zrod K-popu experti všeobecne považujú jedno konkrétne vystúpenie v roku 1992. Šlo o živý prenos kórejskej talentovej šou, kde kapela s názvom Seo Taiji and Boys šokovala divákov v štúdiu aj milióny domácností po celej krajine.

Traja chlapci zaspievali kórejskú pieseň so západnými prvkami. Inšpirovali sa hip-hopom a európskou popovou hudbou. Tancovali, rapovali, a hoci ich diváci milovali, porota ich svojou kritikou zničila.

Zo súťaže vypadli v ten istý večer.

Ich pieseň Nan Arayo (Ja viem) ale okamžite vystrelila na prvé miesto juhokórejských rebríčkov, kde sa držala rekordných 17 týždňov, píše Vox. V tom roku sa niečo v hudobnom priemysle v krajine zlomilo, vysvetlil Bernie Cho pre BBC v podcaste The Inquiry. Cho pracoval v tom čase pre MTV a zmenu nazval revolučnou.

Mladí Kórejčania dovtedy nemali čo počúvať: interpreti tvorili skôr hudbu pre staršie generácie, ktorá bola poznačená cenzúrou. Videoklipy boli nudné, texty zvyčajne oslavovali Kóreu a žáner sa dlhé roky nikam neposunul. Aj preto bola reakcia poroty v súťažný večer taká negatívna: ani vo sne im nenapadlo, že sa z nenápadných chlapcov v priveľkých džínsoch môže stať symbol pre hudobnú revolúciu.

Odporúčané
Týchto 5 raperov v skladbách (možno) predpovedalo svoju smrť: Zmienili sa o nej v textoch skôr, ako si pre nich naozaj prišla Týchto 5 raperov v skladbách (možno) predpovedalo svoju smrť: Zmienili sa o nej v textoch skôr, ako si pre nich naozaj prišla 17. októbra 2020, 13:08

Kórejská vlna: Bez kontextu sa ti môže K-pop zdať divný 

„K-pop je vlastne reakciou na J-pop, teda japonský pop,“ vysvetlil nám v telefonickom rozhovore Juraj Malíček, expert na popkultúru. „Ide o model západnej, najmä americkej popovej hudby, aplikovaný na špecifické kórejské prostredie. Dôležitý je práve širší kultúrny kontext ako je náboženstvo, politické pomery a podobne.“

Podľa vysokoškolského pedagóga, ktorý sa venuje teórii popkultúry, práve kontext, v akom K-pop vznikol, ovplyvňuje úplne všetko: ako vyzerajú speváci, ako sa prezentujú navonok, ako komunikujú (v hudbe, pri rozhovoroch, ale aj na sociálnych sieťach).

Neodvážil by sa povedať, že ide priamo o projekt propagandy, skôr si myslí, že jednoducho dokážu prežívať hudbu radostnejšie, neboja sa povrchnosti a nepotrebujú si dokazovať umeleckú hodnotu. To je silne európsky spôsob premýšľania.

„Koncept vyspelej kultúry, ktorý u nás ešte prevláda, oni nepoznajú. Vysvetlím to na jednoduchom príklade: keby u nás človek, ktorý vedie filharmóniu, čítal komiksy, môže to pôsobiť prekvapujúco. No v Japonsku či v Kórei to vôbec prekvapivé nie je.“

BTS
BTS Zdroj: Getty Images

Kórejská vlna nazývaná Hallyu si našla v dnešnej globalizovanej spoločnosti svoje miesto a ovplyvňuje už nielen tamojšiu mládež, ale aj ďalšie časti sveta. Hallyu so sebou prináša komiksy, kórejskú drámu, kozmetiku, autá, technológie a v neposlednom rade hudbu, vysvetľuje portál UMusic.

Samotné skupiny a ich úspech pritom tkvie jednoducho v aplikovaní vzorca, ktorý funguje na západe: inšpirujú sa napríklad americkou pop-skupinou, no nastajlujú ju podľa kórejskej módy spadajúcej do štýlu manhwa (kórejské komiksy podobné japonským manga).

Vzorec je zjavne úspešný: napríklad chlapčenskej kapele BTS sa podarilo vyprodukovať už niekoľko videí s viac ako miliardou zhliadnutí. Ako jediní od čias The Beatles sa dostali v rebríčku Billboard 200 na prvé miesto až s tromi albumami v priebehu jedného roku, v roku 2018 boli druhým najpredávanejším interpretom na svete a získali ocenenia od Billboardu, MTV či časopisov Time a Forbes.

Hoci sa výzor a štýl boybandov v priebehu dekád menil, BTS sú dnes pravdepodobne najpopulárnejšou kapelou z Južnej Kórey.

V K-pope má všetko šmrnc, až to môže pôsobiť umelo

„Tento západný model zasadený do kórejského kontextu sa vracia späť do Európy. Je však preexponovaný a nám sa môže zdať čudný, je to pre nás až príliš,“ odpovedal Malíček na otázku, prečo je K-pop taký zvláštny pre európskych poslucháčov. V Kórei však hudba trafila do čierneho, z čoho sa okrem iného teší aj štátna kasa. 

„Japonská a kórejská kultúra sú špecifické práve tým, že sú to mimoriadne vyspelé a bohaté krajiny, ktoré potrebujú generovať kultúrne statky,“ vysvetlil. „K“ v názve K-pop znamená kultúrny kontext, v ktorom vznikol a v ktorom generuje zisk.

Samotný zvuk je inak celkom „normálny“, kebyže nevnímame jazykový rozdiel, ide o zaujímavý pop, ktorý šikovne dokáže zmiešať hoci aj 7 žánrov do niekoľkých minút hudobného experimentu.

Čím je teda K-pop výnimočný pre európske publikum? Zosynchronizované choreografie, explózia farieb vo videu a špičková produkcia sú len vrcholom ľadovca. Speváci často vyzerajú ako vystrihnutí z kórejských komiksov, znejú a správajú sa bezchybne, až takmer nadprirodzene. 

Hit, ktorý priniesol K-pop do sveta? Gangnam Style

Ty ho vieš zahmkať, tvoji rodičia ho vedia zahmkať, a pravdepodobne si pamätáš stovky meme obrázkov so scénami z videoklipu. Samozrejme, že si pod pojmom K-pop predstavíš song Gangnam Style z roku 2012. Práve hit od Psy ukázal svetu K-pop v plnej paráde: tanečné kreácie, farebné kulisy, brutálny zostrih a melódia, ktorú nevieš dostať z hlavy.

„Gangnam Style je skvelý príklad,“ povedal Maliček. „My nevieme z toho videa vlastne vyčítať, či ide o iróniu alebo to Psy myslel vážne. Máme jazykovú bariéru a aj prevedenie je preexponované. V Európe či v USA by sme to urobili inak, želaný efekt by bol zreteľnejší na prvý pohľad.“ Je teda úplne okej, ak ti táto pesnička lezie už hore krkom (v tom prípade neklikaj na „play“ nižšie).

Je možné, že jednoducho ešte nevieme čítať medzi riadkami kórejskej tvorby? Alternatívou Gangnam Style by v Európe mohol byť nórsky hit What Does The Fox Say, pri ktorom sme však všetci vedeli, že ide o paródiu.

„My na takéto veci nie sme naladení. Keď bola kedysi populárna kapela Aqua a vydali Barbie Song, tam bolo jasné, že je to ironické a naschvál presladené. No K-popové piesne k nám prichádzajú z kontextu, ktorý jednoducho nepoznáme,“ povedal Malíček. Gangnam Style by teoreticky mohla byť kórejská verzia takýchto sarkastických hudobných počinov, no nevieme to naisto.

 

Kapela GOT7.
Kapela GOT7. Zdroj: Getty Images

K-popová kapela je výsledkom rokov driny

K-popové kapely sú do veľkej miery produktom. Krajina vďaka nim získala spočiatku „len“ peniaze, neskôr aj medzinárodné uznanie. Cena za zdanlivú dokonalosť je však vysoká.

Téme sa venuje aj dokument Blackpink: Light Up The Sky na Netflixe. Členky skupiny v ňom opisujú nielen náročný tréningový režim, ktorým si prešli, ale hovoria aj o tom, že kórejské hviezdy sa stávajú idolmi pre svojich fanúšikov. Nie je jedno, čo povieš a ako sa správaš. Akýkoľvek škandál vrhá zlé svetlo na konkrétneho speváka či speváčku.

Mladí ľudia, ktorých naverbovali do prípravných kurzov, často pracujú od piatej rána až do polnoci, vysvetľujú v podcaste The Inquiry. Čakajú ich nekonečné hodiny spevu, tanca, herectva či písania hudby. Mnohí ľudia strávia v takýchto kurzoch aj celé svoje dospievanie, dobrovoľne zatvorení na internáte so stovkami ďalších, ktorí chcú to isté: úspešnú hudobnú kariéru.

Práve v tomto však spočíva aj odvrátená tvár K-popu. Idolov môžu agenti osloviť kdekoľvek a pozvať ich do svojho tréningového centra. Deti vo veku 10 až 14 rokov často odchádzajú na niekoľko rokov do „akadémie pre hviezdy“.

Väčšine sa však nepodarí uspieť: na každú úspešnú kapelu sú ďalšie stovky neúspechov, vysvetľujú v dokumente Blackpink na Netflixe. Podľa zakladateľa akadémie v Soule je miera úspechu približne 5-10 %, informuje Guardian. Navyše sú všetci účastníci viazaní zmluvou.

Tieto kontrakty dostali nelichotivú prezývku otrokárske. Podľa niektorých zdrojov môžu trvať aj 13 až 15 rokov, pričom začínajú plynúť až v roku, kedy sa ľuďom podarí preraziť. Táto chvíľa môže prísť až po rokoch trénovania. Hoci vláda neskôr upravila zákony a skrátila tieto doby, stále ide o deti a tínedžerov, ktorí sa upíšu agentúram na celú svoju mladosť, aby dosiahli úspech.

Za nacvičenými úsmevmi sa často skrývajú zúfalí umelci

Sexizmus, vyhorenie, depresie a samovraždy. Aj takto vyzerá pozadie trblietkavého sveta K-popu, píše britský Guardian

V zákulisí je nielen náročná drezúra detí, ktoré sa chcú stať slávne. Problémom môže byť aj samotná kórejská spoločnosť kladúca obrovský dôraz na výkon a úspech, kde sú ľudia celé roky na škole a neskôr aj v práci porovnávaní. Súťažia medzi sebou, hádžu si polená pod nohy a ak sa im nedarí, útočia na seba navzájom.

Podľa sociológov je to celospoločenský jav, ktorý sa v šoubiznise len stupňuje, no nie je výnimočný. Nátlak a depresie zažívajú aj „bežní“ Kórejčania a dokážu sa tak stotožniť s tvrdou prácou, ktorú idoly vložia do svojho úspechu. Aj preto sú kórejskí fanúšikovia takí verní.

Blackpink
Blackpink Zdroj: Getty Images

K-pop biznis je však viac krutý k ženám než k mužom. Dievčatá-speváčky sa musia prispôsobiť v správaní či v obliekaní. Od K-pop idolov sa očakáva, že budú na začiatku aktívnej kariéry single, naplno dostupné pre svojich fanúšikov. Nemali by sa zaoberať feminizmom, nie je jedno, koľko kože ukážu, čo hovoria, čo zjedia, koľko vážia...

Hoci prísne pravidlá platia aj pre mužov, tým sú fanúšikovia ochotní viac odpustiť. Dôkazom je pomer samovrážd v biznise: na život si pre online šikanovanie a neudržateľný životný štýl siahlo viac dievčat ako chlapcov.

V roku 2019 to bola napríklad 25-ročná Sulli zo skupiny f(x) a 28-ročná Goo Hara zo skupiny Kara, píše New York Times. Obe boli obeťami šikany nielen zo strany agentov a producentov, ale aj fanúšikov. Reportérka Kim Dae-o, ktorá sa venuje K-popu a kórejskym seriálom a filmom, už napísala o tridsiatich samovraždách v šoubiznise a zoznam idolov, ktorí nezvládajú tlak, stále rastie.

Napriek tomu si však niektorí myslia, že v K-pope aspoň ľudia trpia pre to, čo naozaj chcú robiť. „K-pop mnohí vykresľujú ako továrenský priemysel, ale ja spochybňujem tento pohľad na vec,“ povedal pre Guardian jeden z kandidátov do akadémie v hlavnom meste. „Každý v Kórei je nútený študovať celé roky. Ľudia, ktorí prechádzajú tréningom, aby sa stali idolmi, aspoň trénujú pre niečo, čo naozaj chcú.“

Napriek zložitému pozadiu sa už K-pop dostal aj na Slovensko. „V prostredí fanúšikov cosplaya, mangy a anime je K-pop už dlho rozšírený,“ povedal nám na záver Juraj Malíček. Svoje miesto si našli aj na Comics Salone, kde sa práve „K-pop kútiku“ venuje Nikola Vámošová.

K-pop ju zaujal natoľko, že Kóreu aj navštívila a na Slovensku založila neziskovú organizáciu K Life Slovakia. Organizuje rôzne podujatia, tanečné workshopy, súťaže o kórejské pochutiny a snaží sa tieto dve kultúry priblížiť.

Podľa oboch je kórejská hudba na Slovensku skôr len na periférii a k mainstreamu má ešte ďaleko. Je však medzi fanúšikmi iných kórejských či dokonca japonských umeleckých diel obľúbená a často ovplyvňuje aj outfity fanúšikov alebo ich ochotu začať sa učiť po kórejsky. Po celosvetových úspechoch, dokumente na Netflixe a neutíchajúcich rekordoch bude asi tento trend čoraz viac v popredí.

Domov
Zdieľať
Diskusia