Senát Ruženy Sabovej oslobodil spod obžaloby Mariana Kočnera a Alenu Zsuzsovú. Rozsudok je neprávoplatný a až Najvyšší súd rozhodne definitívne.
3. septembra 2020 senát Špecializovaného trestného súdu v zložení predsedníčka Ružena Sabová a členovia Ivan Matel a Rastislav Stieranka rozhodol, že Marian Kočner a Alena Zsuzová sú nevinní v prípade vraždy Jána Kuciaka. Spod obžaloby oboch oslobodili, prokurátor aj obhajcovia poškodených sa však odvolali, a tak rozhodne až Najvyšší súd.
Podľa zistení médií nebol rozsudok jednohlasný. „O nevine Kočnera a Zsuzsovej rozhodli dvaja členovia senátu Ivan Matel a Rastislav Stieranka, ktorí prehlasovali predsedníčku Ruženu Sabovú,“ informoval krátko po vynesení rozsudku Denník N.
Predsedníčka po vynesení rozsudku čítala približne hodinu aj podrobné odôvodnenie rozsudku v prípade vraždy novinára a jeho snúbenice, kde opísala argumenty senátu. Postupne rozobrala najdôležitejšie dôkazy vrátane Threemy a korunných svedkov Petra Tótha a Zoltána Andruskóa. Zároveň sa senát vo svojej argumentácii oprel o zásadu, podľa ktorej musia obžalovaného oslobodiť, ak existujú o jeho vine pochybnosti.
„Nebolo preukázané, že skutok spáchali obžalovaní Marian Kočner a Alena Zsuzsová,“ povedala predsedníčka senátu na záver obsiahleho odôvodnenia.
- Prečo senát neverí Threeme a ako komentoval emoji „päťdesiat čoskoro za smrť“
-
Prečo senát nezobral do úvahy slová Mariana Kočnera, ktoré povedal Petrovi Tóthovi, že „vražda jedného-dvoch novinárov by novinárov vystrašila“
- Prečo sa sudcom Špecializovaného trestného súdu nezdal motív k vražde dostatočne silný
- Ako komentoval senát slová Zoltána Andruskóa, ktorý je odsúdený ako sprostredkovateľ vraždy Jána a Martiny
- Ako si senát vysvetlil dôkaz, ktorý sa týka fotografií zo sledovania, za ktoré platil Tóthovmu komandu Marian Kočner
- Ako si v odôvodnení senát odporoval
Andruskó – dôveryhodný alebo nie?
Samotné odôvodnenie malo štruktúru náročnejšiu na pochopenie, niektoré dôkazy v ňom boli komentované viackrát, pravdepodobne z rôznych perspektív jednotlivých sudcov.
Zásadný „rozpor“ si novinári všimli pri porovnávaní odôvodnenia trestu pre Tomáša Szabóa vs. oslobodenia Kočnera a Zsuzsovej. V prvej časti rozsudku, ktorý sa týka 25-ročneho trestu pre „vodiča“ Szabóa, súd uveril slovám Zoltána Andruskóa, zatiaľ čo v druhej časti, týkajúcej sa
Kočnera a Zsuzsovej, ho považoval za nedôveryhodného.
Podľa odôvodnenia proti Marianovi Kočnerovi nebol žiadny priamy dôkaz a proti Alene Zsuzsovej len výpoveď kajúcnika Zoltána Andruskóa, ktorá nemá oporu v iných dôkazoch. „Ani samotná výpoveď Andruskóa nie je vo všetkých smeroch potvrdená nepriamymi dôkazmi," povedala Sabová s tým, že existujú aj dôkazy vyvracajúce svedectvo odsúdeného sprostredkovateľa.
„Oslobodzujúca časť rozhodnutia bola nelogická a v jednotlivých častiach si odporovala,” komentoval právny zástupca poškodených Kuciakovcov Daniel Lipšic. Prokurátor odmietol komentovať rozpory v odôvodnení rozsudku.
Podľa Daniela Lipšica je ustálenou súdnou praxou, že výpoveď svedka je potrebné posudzovať komplexne a je nesprávne vyberať, ktorým častiam výpovedí veriť a ktorým nie, pretože na to neexistuje kritérium. V Na Telo Plus povedal, že to bude jedna z ťažiskových vecí, na ktorých postaví odvolanie.
