Režisérka hororu Babadook sa po 4 rokoch hlási o slovo so skvelým dramatickým filmom.
Jennifer Kent natočila pred 5 rokmi horor Babadook. Zožala zaň množstvo chvály ako od kritikov, tak divákov, no následne si dala pauzu. Minulý rok sa do vybraných kín dostala jej novinka Nightingale, ktorú už môžeme obdivovať aj my ostatní. Snímka nás prenesie do kolonizačného obdobia Austrálie roku 1825. Dej sledujeme prostredníctvom 21-ročnej odsúdenej Írky Clare (Aisling Francsiosi).
Tá si posledných 7 rokov odslúžila u poručíka Hawkinsa (Sam Claflin) a pochopiteľné túži po slobode. Hnev hlavnej hrdinky vyvrcholí v momente, keď poručík Hawkins zavraždí jej dieťa a manžela Aidana (Michael Sheasby) počas toho, ako ju znásilňuje pred ich očami.
Tento skutok mu však prejde. Čerstvá vdova sa preto bude musieť vlastnoručne postarať o vykonanie spravodlivosti. Vystopovať Hawkinsa a jeho skupinu jej pomôže domorodý stopár Billy (Baykali Ganambarr). V priebehu misie sa obaja dostanú medzi konflikty pôvodných obyvateľov krajiny a kolonizátorov, navzájom sa viac spoznajú a odkryjú stránky z oboch svetov.
Práve vzťah Billyho a Clare drží celý film pohromade a postará sa o niekoľko úžasných scén, ktoré často nemajú nič spoločné s rasizmom, no s ľudskou empatiou a psychológiou v danej dobe. Obaja herci podávajú skvelé výkony (ak si nevieš spomenúť, odkiaľ poznáš predstaviteľku Claire, skús Game of Thrones a rod Starkovcov) a dokonale ťa prenesú do doby aj územia, na ktorom sa dej odohráva.
Dokázali zachytiť motivácie aj ciele svojich postáv nadmieru hodnoverne a držia film na svojich pleciach. Podobne je na tom Sam Claflin, nádejný britský talent, ktorý ma o svojom neuveriteľnom talente presviedča vždy, keď ho niekde vidím. Tento rok bol zrejme najvýraznejší v Peaky Blinders ako Oswald Mosley. Podáva tu ďalší démonický výkon a skvelo dopĺňa ústrednú dvojku.
Nightingale je aj napriek svojej pretiahnutej stopáži (136 minút) celistvým zážitkom pokrývajúcim množstvo tém na povrchu, ale aj pod ním. Dokáže si udržať tvoju pozornosť a aj keď by sme mu mnohí najradšej čosi odstrihli (nie Claflinovej postave, aj keď...), jeho dĺžka nie je až takým problémom. Režisérka Jennifer Kent vyťahuje zo svojich hercov v napínavých a kľúčových scénach maximum a dokáže ich podať miestami neočakávane. Nightingale nakoniec spadá do alternatívnej/indie/nezávislej/festivalovej kategórie, takže si môže dovoliť nehrať podľa pravidiel, zaužívaných konceptov a očakávaných zvratov.
Ponúka uveriteľný, autentický a surový príbeh z doby, keď sa podobné veci diali na bežnom poriadku. Smutné je, že takmer nikto sa nedočkal akejkoľvek kompenzácie či spravodlivosti. Ak však čakáš akékoľvek feel good pocity ku koncu, radšej presedlaj na depresívne a hlboké myšlienky, ktoré s tebou chvíľu ostanú. Práve koniec je nesmierne silný. Film celý čas smeruje k daným udalostiam a trpezlivo tú cestu buduje, takže na jej konci budeš maximálne uspokojený. Aj preto udeľujem osem bodov z desiatich.
