Alyssa je späť, no jej život nie je o nič jednoduchší.
Miniséria The End of the F***ing World sa na Netflixe (aj keď to nie je ich seriál) objavila v januári 2018. Vôbec nešlo o zásah z neba. O projekte sme si ešte pred recenziou napísali dva články, no a samotnej recky sa zhostil Pepo, ktorý seriály neznáša. Uvalil jej 8,5/10 a následne sme si to pozreli v redakcii viacerí.
Čuduj sa svete, bol to okamžitý hit, a tak si fanúšikovia zažiadali druhé sériu. Lenže tvorcovia vyčerpali všetok knižný materiál na prvú sériu, a tak sa rozhodli pokračovať v úplnej kreatívnej voľnosti a natočiť aj druhú sériu. Tá by mala byť posledná, no a po dopozeraní tej druhej v to aj dúfam. Nemusíš sa však báť, nie to žiadny veľký prúser. V podstate sme sa dočkali presne toho, čo sme čakali, a čoho sa zároveň obávali. V nasledujúcich riadkoch sa nájde odhalenie toho, čo sa stalo s Jamesom, takže čítaj len na vlastnú zodpovednosť.
Príbeh nás presúva o 2 roky ďalej. Alyssa žije so svojou mamou u jej sestry, pracuje v kaviarni pri ceste, čaká ju svadba a v podstate sa bezcieľne túla životom. James sa učí chodiť. Áno, postrelenie z konca prvej série prežil a jeho otec mu je veľkou oporou. Život ide ďalej, oni sa nestretávajú, no stane sa niečo, čo Jamesa donúti vyhľadať ju. A to je asi tak všetko, čo o udalostiach potrebuješ vedieť pred tým, než si nové časti pustíš.
2. séria sa nedrží silnej predlohy, čoho následkom je oveľa slabšia údernosť a pointa. Je prítomná, hodí sa do tohto sveta a medzi tie postavy, no celý čas som čakal, že príde niečo pozoruhodnejšie a ja si spomeniem na kvality predošlých dielov. Nič také sa však nedostavilo. Posledné dve-tri epizódy to vytiahli, no dá sa povedať, že to bolo celé zbytočné.
8 nových epizód nám o Alysse a Jamesovi nepovedali absolútne nič nové a podstatné, vracali sa do minulosti a ich charaktery prakticky vôbec nerozvinuli. Celý čas sa točili v kruhu. Tvorcovia majú plus aspoň za to, že sa nebáli odkloniť od tradičných romantických príbehov a vykreslili ich vzťah celkom netradične, značne reálne (oproti iným teen romantikám) a dali im milé zakončenie.
Ako som však už spomínal, ide o identické postavy z prvej série, ktoré sa nijako nevyvíjajú, a tak si postupom času uvedomíš, že ťa vlastne až tak nebavia a sleduješ to, aby si zistil, ako skončia.
Ja osobne som s koncom bol spokojný, aj keď ho možno vytesnám z hlavy a budem sa tváriť, že druhá séria neexistuje. Nič k deju nepridáva a je podstatne slabšia, no tvorcovia počúvali svojich fanúšikov, a tak im to nemáme za zlé. Menšie sklamanie poskytlo aj spracovanie hlbších a serióznejších tém, a to nielen v tínedžerskom ponímaní.
Dôležitú rolu tu plnila nová postava menom Bonnie. Tá bola špeciálne vytvorená na to, aby malo pokračovanie príbehu nejaký zmysel. Scenár však len kĺzal po povrchu možností, čo s ňou urobiť, ako nazrieť do jej vnútra a ako z toho diváka poučiť. Jej potenciál zostal nevyužitý.
Pravdou však ostáva, že som nové diely zjedol behom jediného dňa, podobne ako naposledy. Končia sa menšími cliffhangermi a vďaka 20-minútovému formátu sa jednotlivé epizódy dajú hltať rad radom. Seriál si udržal ťah na bránu, vôbec nenudí a jeho technická stránka je stále chvályhodná.
2. séria The End of the F***ing World je príjemným návratom do obľúbeného sveta predstaveného v minulom roku. Bohužiaľ, príbehovo ani postavami sa na tú prvú zďaleka nechytá. Tvorcovia síce vymysleli inteligentnú a z deja prirodzene vyplývajúcu zápletku, nedokázali ju však naplno využiť.
Udeľujem teda šesť a pol boda z desiatich. Neľutujem čas, ktorý som tomu venoval, no zároveň si nemyslím, že na 2. sériu budem spomínať. Niektoré veci nepotrebujú pokračovania, nepotrebujú odkryť všetky svoje karty a nepotrebujú skúšať rozvíjať príbeh po ukončení svojej predlohy. Toto bol jeden z tých prípadov.