Záchrana amerického prezidenta bude opäť problematická.
Gerard Butler v posledných rokoch nemá šťastie na výber filmov, ktoré by nejakým spôsobom zarezonovali v širšiom publiku. Herec, ktorý sa asi najviac preslávil výkrikom „This is Sparta" sa naposledy pokúsil v našich kinách zabodovať ako egyptský boh (Gods of Egypt), no teraz sa po naozaj krátkom čase vracia v polohe, ktorá tomuto drsňákovi v stredných rokoch sedí asi najviac. Nekompromisný „badass" zvyknutý kosiť nepriateľov s prehľadom po desiatkách a je v podstate jedno, z akého dôvodu. Olympus Has Fallen Antoinea Fuqua spojil tri výrazné mená - Aaron Eckhart, Morgan Freeman a už spomínaný Butler a zamiešal na obstojný akčný thriller o záchrane Bieleho domu, americkom patriotizme a skutočných konzervatívnych hodnotách. Kto pristúpil na hru tvorcov zabaviť sa vo fikčnom svete, ktorý trochu pokrivene kopíruje našu realitu, ten dostal slušnú porciu zábavy, napätia a kvalitných trikových scén. Ten, kto v tom videl iba propagandu a politiku a nazeral na celý film jednostranne z pozície stále viac obľúbeného anti-amerikanizmu zhnusene dával tie najnižšie hodnotenia. Ako by sme zabudli, že 99% akčných amerických filmov boli vždy v podobnom duchu. No teraz v časoch, kedy časť zmäteného publika vidí spásu skôr na „východe" a dokáže prižmúriť očko nad nejedným skutočným masovým vrahom a diktátorom, pretože sa o ňom dočítal v nejakom alternatívnom plátku niečo pekné, to zrazu začalo vadiť.
Pokračovanie London Has Fallen od nováčika na scéne iránskeho Babaka Najafiho sa nesie presne v tomto duchu. Britský premiér skonal po neúspešnej operácii a v Londýne sa chystá veľkolepý pohreb, na ktorý sú pozvané snáď všetky špičky svetovej politiky. Ideálna príležitosť zo strany rôznych teroristických skupín niečo na tejto exkluzívnej párty vyparatiť. Napriek najvyšším bezpečnostným opatreniam sa to istej sieti prevažne blízkovýchodných darebákov pod vedením známeho obchodníka so zbraňami aj podarí a svetoví lídri umierajú jeden za druhým. Problémy budú samozrejme mať s prezidentom Spojených štátov najlepších (Aaron Eckhart), keďže mu nestojí za zadkom nikto iný, ako Mike Banning (Gerard Butler). Krvavý kolotoč, prestrelka po vyľudnenom Londýne, drsné cynické hlášky a občasné fuckovanie sa môže začať.
Úvod filmu je veľmi krátky, zbežne sa zoznamujeme so starými známymi z predošlej snímky a s motiváciami hlavných záporákov. Veľmi rýchlo sa presúvame na samotný summit a chystaný pohreb v Londýne, aby sme si pozreli celkom podarenú deštrukciu tejto európskej metropoly a postupné vyraďovanie jednotlivých politikov z hry. To prebieha s patričnou dávkou cynizmu až čierneho humoru, v podstate ako celá snímka. Už tu sa ukazuje, s akými kartami tvorcovia budú hrať, kedy sú predstavitelia západného sveta kynožení ako nejakí nepodstatní štatisti, no americký prezident prežije situácie, z ktorých by sa ťažko vyhrabal aj DiCaprio v Revenantovi. Dalo by sa povedať, že hlavnými hrdinami filmu nie sú prezident a jeho bodyguard, ale skôr Spojené štáty americké ako také. V podstate pri každej príležitosti rezonuje ich nadradenosť, nedobytnosť a nezraniteľnosť, či schopnosť vymotať sa aj z tej najhoršej situácie tak, že nepriateľ dostane veľmi nepríjemne do držky.
Mám však vážne pochybnosti, či sa tento prístup vo filme, kde jeden človek zabije asi tisíc teroristov a jeho chránenec prežije pomaly aj výbuch atómovej bomby, treba brať až tak vážne a robiť z toho definitívny postoj všetkých zúčastnených. Okrem toho, z úst samotných teroristov padne neraz ostrá kritika na politiku spojených štátov a myslím si, že človek, ktorý sa aspoň trošku orientuje v dianí vo svete, vie, že tieto slová (hoci od záporákov) sú pravdivé a opodstatnené. V celom filme som nejako nezachytil, že by sa tvorcovia snažili prúsery zahraničnej politiky USA zľahčovať alebo popierať. Myslím si, že je teda legitímne nebrať ako prvý plán filmu iba patriotistické velebenie jedného národa, ale aj reakciu na teror a vraždenie nevinných za účelom vykonávanie nejakej vyššej spravodlivosti. Vzhľadom na nedávne dianie v Paríži a Bruseli sú tieto témy vysoko aktuálne a snímke to dodá, aj keď neplánovane, na atraktivite.
London Has Fallen je v konečnom dôsledku iba ďalší radový akčňák, akých sme už videli mnoho a zaoberá sa vecami, ktoré sú tomuto žánru vlastné. Film má svižné tempo a v rámci 99 minútovej stopáže ubehne rýchlo. Ako som už spomínal, po krátkom úvode vhupneme rovno do akcie, ktorá je remeselne obstojná, Butler sa s tým opäť nepára a ponúka zábavné teátro, ktoré na ten krátky čas pobaví. Príjemným spestrením je aj Morgan Freeman v úlohe hovorcu prezidenta, jeho prítomnosť je snáď pre každý film plus, čiže v tomto prípade tvorcovia stavili na istotu. Ostatné postavičky sú viac-menej do počtu, poteší aj sympatická Angela Basett (American Horror Story), ktorá si tu strihla prezidentovu asistentku Lynn.
Čo dodať na záver. Prístupy k tomuto filmu budú rôzne, niektoré sa dajú chápať, niektoré považujem za mierne prehnané, až hysterické. Svetová politika a vzťahy medzi západným svetom a blízkym východom sú zložité a zohrávajú tam dôležitú úlohu faktory, ktoré sú podrobne známe iba niekoľkým zainteresovaným a odborníkom, ktoré sa týmto zaoberajú pomaly celý život. Spojené štáty majú v tomto dianí kľúčové postavenie a je samozrejmé, že kritika akéhokoľvek ich chybného kroku je na mieste. London Has Fallen, rovnako ako jeho predchodca, to nezobral z ideologického hľadiska práve z najlepšieho konca, nemusíme to však robiť aj my, len v opačnom garde. Ak sa chcete zabaviť a občas prižmúrite oko nad čiernobielým videním tejto problematiky smerom od tvorcov, dajte si to. Ak nie, pokojne si nejaký ten bodík odrátajte. (6/10)
