Do tuzemských kín vkročilo ďalšie spracovanie legendárneho hrdinu z džungle. Aký dojem po sebe zanechalo?
Americký spisovateľ Edgar Rice Burroughs počas svojho plodného života síce napísal diela mnohých žánrov, preslávil sa však najmä vďaka vytvoreniu dnes už každému veľmi dobre známej postavy menom Tarzan. Nie je preto žiadnym prekvapením, že sa obľúbený hrdina z džungle dočkal aj naozaj úctyhodného počtu lepších či horších filmových spracovaní, ktoré medzi sebou pred pár dňami privítali ďalšieho člena. Do našich kín totiž konečne dorazila snímka s názvom The Legend of Tarzan, ktorej cesta na strieborné plátna by sa dala pokojne označiť ako pomerne nenápadná. Režisér David Yates mal ale k dispozícii skutočne štedrý rozpočet, obklopil sa hviezdnym obsadením a tých niekoľko málo trailerov naznačovalo poriadne dobrodružnú a oku lahodiacu jazdu. Ako to teda vo výsledku dopadlo?
Žiaľ, najnovší Tarzan dieru do sveta rozhodne neurobil, no na strane druhej, odpisovať ho na celej čiare by tiež nebolo úplne fér. V nasledujúcich riadkoch sa teda dozviete, prečo je tomu tak. Príbeh adaptácie sa tentokrát odohráva dávno potom, čo hlavný hrdina opustil džungle Konga, a tak ho divák na samotnom začiatku filmu spoznáva ako istého Johna Claytona III, bohatého anglického lorda, ktorý žije po boku svojej milovanej manželky Jane. Na ostrovoch sa však príliš dlho nezdržíme, pretože akonáhle v krátkosti spoznáme všetky dôležitejšie figúrky, tak sa celá šachovnica rýchlo presunie na pôdu čierneho kontinentu, kde nadchádzajúca hra chamtivosti a pomsty vyvrcholí. Úvod a vlastne celá prvá tretina snímky vrátane príchodu do Afriky pôsobila veľmi dobrým dojmom, pričom svojou atmosférou a prísľubom niečoho veľkého musela navnadiť snáď každého.
Tú smutnú správu však predstavuje skutočnosť, že nič ohromujúce, úžasné, ba ani napínavé nakoniec neprišlo, takže udalosti odohrávajúce sa na plátne jednoducho nemali čím prekvapiť či strhnúť. Áno, niekoľko málo silných a emotívnych momentov sa síce našlo (za zmienku určite stojí napríklad stretnutie so slonmi), no bolo ich ako šafranu, a to nestačí ani zďaleka. Celkový dojem navyše nezlepšili ani zvučné herecké mená. Obecenstvo si k ich postavám vytvorí bližší vzťah iba ťažko, čo sa logicky odzrkadlilo aj na absencii strachu o ich osudy. Alexander Skarsgård je čoby Tarzan absolútne nezaujímavý a nepresvedčivý, úloha krásnej Margot Robbie ostala nevyužitá a záporák Christoph Waltz sa po bondovke Spectre ani teraz neukázal v tom najlepšom svetle. Všetky sympatie tak zhrabol Samuel L. Jackson, ktorý do príbehu vnášal aspoň pravidelnú dávku humoru.
Dosť bolo však negatív. Ako som už spomínal vyššie, Legenda o Tarzanovi disponuje aj svetlými stránkami, medzi ktorými bezpochyby kraľuje hlavne vizuál. Panoramatické zábery krajiny a okolitého prostredia vyrážali dych, pričom často využívaný tón pozostávajúci z chladných farebných odtieňov som si okamžite zamiloval. Čo sa digitálne vytvorených zvierat týka, tie pôsobia naozaj vierohodne a počítačové oddelenie si dalo na kvalite očividne záležať. Pri snímke tohto typu ide o nesmierne dôležitý aspekt, takže bolo už od začiatku jasné, kam väčšina peňazí poputuje. Trochu slabšie triky síce badať predovšetkým pri akčne ladených scénach, to už ale hovoríme iba o drobnom kozmetickom nedostatku. No pochvalu si v neposlednom rade zaslúži aj skladateľ Rupert Gregson-Williams (mladší brat slávnejšieho Harryho), ktorý pri zhudobnení Tarzanovho dobrodružstva odviedol skutočne solídnu prácu. Jeho soundtrack dokonca v pohode funguje aj mimo kinosál a počúva sa veľmi dobre aj z pohodlia domova.
Snímka The Legend of Tarzan sa stala ďalším z rady ukážkových príkladov toho, ako môže blockbuster s potenciálom zlyhať aj napriek všetkým esám v rukáve a ocitnúť sa v hlbokých vodách priemeru. Či už sa na toto letné dobrodružstvo vyberiete plní nadšenia alebo len tak zo zvedavosti, pripravte sa na to, že budete po zhliadnutí filmu s veľkou pravdepodobnosťou sklamaní. Takmer dvojhodinová stopáž síce vyslovene nenudí, vyrozpráva však žalostne obyčajný a emočne vyprahnutý príbeh, ktorý neponúkne takmer nič zapamätania hodné. Nebyť niekoľkých vydarených momentov spolu s nadmieru dobre zvládnutou technickou a audiovizuálnou stránkou, tak by to už nový Tarzan asi nepredýchal. Ak teda patríte do skupiny návštevníkov, ktorá si každú investíciu do kina najprv veľmi dobre zváži, môžete tento film s pokojným svedomím vynechať a poobzerať sa po niečom inom. 5/10
