Plachtili sme si so skvelými pilotmi klzákov. O vášni, adrenalíne a bezmotorovom lietaní v Afrike sme sa pri lietaní vetroňom porozprávali s Františkom Sobekom z Bardejova.
„Keby sa niečo stalo, stlačíš túto sponu. Všetko sa rozletí a uvoľní, potom vyskočíš. Keby niečo, jasné? Tu potiahneš, aby sa ti otvoril padák. Letíš prvý krát? Sáčok máš?“ dáva mi expresný rýchlokurz záchrany zriadenec letiska tesni predtým ako nás začne ťahať motorové lietadlo. Vo vetroni sedím prvýkrát, nečudo, že okolo je stres.
Asi hodinu predtým sme sa na trávnatom letisku v Ražňanoch pri Sabinove stretli s otcom a synom Sobekovcami. Zo špeciálneho prívesu, pripomínajúceho dlhý tunel, vytiahli najprv sedemmetrový trup, potom aj dve sedem a pol metrové krídla a výškovku bezmotorového lietadla DG 100.
Za 55 rokov bezmotorového lietania má starší z nich, na konte množstvo trofejí, Slovensko reprezentoval aj na majstrovstvách sveta. Nalietal 3-tisíc hodín a viac ako 100-tisíc kilometrov. Jeho špecialitou je Afrika. So synom si v obrovských výškach zalietal v Namíbii a Juhoafrickej republike. Do Namíbie sa v decembri chystá znova. František Sobek (70) z Bardejova strávil v kokpite vetroňa plné štyri mesiace svojho života.
Príprava vetroňa DG 100 na let na letisku v Ražňanoch
- Ako sme si zaplachtili nad Sabinovom v českom vetroni Blaník
- Čo všetko potrebujete, aby ste mohli začať lietať
- O čom je bezmotorové lietanie a ako sa dá pristáť v kukurici
- Prečo sú polia repky pre pilotov nebezpečné
- Ako sa lieta vo veľkých výškach nad Afrikou a koľko to stojí
Horúce letisko
Nemecký 230 kilogramový klzák vyrobený v roku 1977 s maximálnou rýchlosťou 260 kilometrov za hodinu, montujú a dávajú dohromady pomocou niekoľkých špeciálnych prípravkov. Pomáham im pridržiavať krídla. Aby všetko do seba pekne zapadlo, posúvame a popoťahujeme jednotlivé časti vetroňa tam a späť, alebo do bokov s presnosťou na milimetre.
Za necelú hodinu je klzák pripravený na let. Prvý septembrový deň je ešte vždy poriadna spara, teplota v okolí Sabinova sa šplhá k tridsiatke a na oblohe nevidno ani mráčik. Nie veľmi ideálne podmienky pre bezmotorový let.
Sobekovci zapínajú lietadlo za svoje auto špeciálnym tiahlom. Sadáme do dodávky a odťahujeme ho na zelenú štartovaciu plochu. Keď sa vrátime k hangáru vyťahujeme z haly aj dvojsedadlový, o dosť mohutnejší, český vetroň Blaník. Na štartovaciu plochu ho za našej asistencie odtiahne traktor.
Spred hangáru súčasne štartuje pilot v staršom českom motorovom lietajúcom stroji Z-526, aby nás roztiahol v takzvanom „aerovleku“. František Sobek už sedí vo svojom DG-čku, lano za motorákom sa pomaly napína a o chvíľu je už pilot s vetroňom hore nad nami. Vzduch hustne a slnko pripeká.
Klzák je pripravený na štart
S padákom pripevneným na chrbte a stehnách si sadám do Blaníka, za jeho syna, tiež pilota Jozefa. Najprv nevieme ako sa zapína môj padák. Potom sa nedá zaklapnúť kryt kabíny. Podarí sa nám to až na tretí krát. Prevádzkár letiska, ktorý nám tu so všetkým pomáha, je dosť nervózny.
526-ka sa hneď vracia, aby roztiahla aj nás. Keď zapnem video na mobile, sme už takmer vo vzduchu. Kým vzlietneme dosť to myká a hádže, trochu hustejší kolotoč, našťastie výšky znášam dobre. Aj keď mám žalúdok až niekde v krku, vzrušenie a adrenalín sú oveľa intenzívnejšie ako fyzický diskomfort.
Pri lietaní vetroňom jednoducho nemáte opravnú šancu. Žiadny manéver sa nedá zopakovať. Je to bez šance napraviť fatálnu chybu. A o to je to lietanie krajšie.
Bez mrakov nad nami je v kokpite pekelne horúco. Vo vleku stúpame takmer do kilometrovej výšky. Pod nami je Sabinov, v diaľke Branisko, na opačnej strane na kopci hrad Veľký Šariš. Pilot sa odpojí po trinástich minútach. Krúžime a snažíme sa nájsť stúpavý prúd, ale márne. Nikde ani ťuk, vzduch je ako olej.
Vypnem video, konečne sa uvoľním a začínam si užívať let. Rozmýšľam aké to môže byť v šesťkilometrovej výške v Afrike. Dnes sa stúpať nebude, po polhodine už klesáme na pristátie.
Let v českom dvojmiestnom vetroni Blaník
Lietadlá nestarnú
„Na lietanie potrebujete iba odvahu, základný výcvik a lekársku prehliadku. Vekom to obmedzené nie je. Pokiaľ vám to čas, zdravie a samozrejme financie dovolia, lietať môže každý,“ hovorí František Sobek, povolaním elektrotechnik, ktorý momentálne lieta za Aeroklub Sabinov s domovským letiskom v Ražňanoch.
Prvý krát lietal v štrnástich rokoch v Partizánskom, kde chodil na strednú obuvnícku školu. Výcvik dokončil v Kamenici nad Cirochou pri Humennom, potom dlhé roky lietal v prešovskom aeroklube.
„Špičkové lietadlo teraz stojí aj 250-tisíc eur, technológia pokročila a dnes už máte aj vetrone s pomocným motorom na štart, alebo na pristátie pri sťažených podmienkach. Na začiatku, pred mnohými rokmi, sme si lietadlá stavali sami. So synom lietame dvaja, tak sme si kúpili nemecké lietadlo vyrobené v roku 1977 a opravili sme ho. Lietadlá nestarnú tak, ako napríklad autá. Výhodou vlastného lietadla je, že si môžeme lietať ako chceme a kedy chceme,“ hovorí skúsený pilot.
Pri bezmotorovom lietaní na vetroni sa pohybom lietadla vo vzduchu na jeho krídlach vytvorí vztlak – sila, ktorá lietadlo drží vo vzduchu. Zatiaľ čo motorové lietadlá poháňa motor, vetroň musí dosiahnuť určitú výšku a potom byť čo najdlhšie v pohybe tým, že stále klesá. Čím je lietadlo kvalitnejšie, tým viac metrov dokáže preletieť z jedného výškového metra.
Špičkové lietadlá preletia z jedného výškového metra aj 70 metrov. Štandardné lietadlo, na akom lietajú Sobekovci priemerne 40 metrov. Aby vetroň preletel stovky kilometrov letu, potrebuje vystúpať do veľkej výšky. Využíva na to jednak roztiahnutie motorovým lietadlom pri štarte, a potom vo vzduchu hlavne silu prírody – slnko, vzdušné prúdy, teplotu a okolitý terén.
„V krajine existujú výstupné vzdušné prúdy, ktoré idú od zeme smerom hore. Tvoria sa na základe teplotných rozdielov. Pri štarte vetroň roztiahne motorové lietadlo. Keď dosiahneme určitú výšku, z ktorej si už vieme nájsť výstupný prúd, vypneme sa. Potom vystúpame do nejakých dvetisíc metrov a klesáme napríklad kilometer dole, pričom preletíme štyridsať kilometrov. Znova si nájdeme nejaký prúd a znova vystúpame hore,“ vysvetľuje Sobek.
Tréning v Ražňanoch. Vo vzduchu a na zemi v Juhoafrickej republike
Najhoršia je repka
„Na Slovensku je povolená výška 2340 metrov (8-tisíc stôp), v Afrike sme sa lietali až do výšky 6-tisíc metrov. Výška lietania je v podstate limitovaná spodnou základňou mrakov. Keď je teplejšie, môžete lietať aj vyššie,“ dodáva.
V roku 2016 a 2017 získal František Sobek tretie miesto na Majstrovstvách Slovenska. Predtým obsadil štvrté a piate miesta. Minulý rok sa mu začalo dariť viac, kvalifikoval sa aj do slovenského reprezentačného družstva.
V júli 2018 sa v poľskom Ostrowe Wielkopolskim zúčastnil Majstrovstiev sveta v bezmotorovom lietaní. V každej z dvoch súťažných kategórii - klubovej aj pätnásť metrovej si tu zmeralo sily viac ako štyridsať pilotov z celého sveta.
Je to naozaj vášeň, ako človek ovláda to lietadlo, ako si dokážete spočítať a predvídať počasie. Ale hlavne ten adrenalín
Počas niekoľkých desaťročí lietania zažil aj nebezpečné situácie. Musel napríklad núdzovo pristáť v kukuričnom poli, no hovorí, že najhoršia zo všetkého je repka.
„Repka je veľmi hustá a previazaná, je tam takmer 100 percentná istota, že veľmi poškodíte lietadlo. Stáva sa aj to, že sa piloti zrazia, ako pred rokmi na majstrovstvách v Prievidzi, za svoj život som to videl tri krát. Bohužiaľ, na súťaži som zažil aj smrteľnú haváriu, keď pilot s lietadlom spadol do lesa. Osobne som okrem pristátia v kukurici, mal iba jedno nebezpečné priblíženie, keď podo mnou preletelo lietadlo tak blízko, že jeho anténa mi udrela do trupu,“ spomína František Sobek.
„Pri lietaní vetroňom jednoducho nemáte opravnú šancu. Žiadny manéver sa nedá zopakovať. Je to bez šance napraviť fatálnu chybu. A o to je to lietanie krajšie. Poznám veľa dopravných pilotov, ktorí sa každý rok vracajú k bezmotorovému lietaniu, pretože je to pre nich neskutočný relax. Je to naozaj vášeň, ako človek ovláda to lietadlo, ako si dokážete spočítať a predvídať počasie. Ale hlavne ten adrenalín,“ hovorí.
Pilot František Sobek v Namíbii
Namíbia a Južná Afrika
Vrchol svojej leteckej kariéry zažil v Afrike. Pred dvoma rokmi lietali so synom v Juhoafrickej republike a začiatkom minulého roka si s kolegami letcami dva týždne zalietal v Namíbii. Koncom tohto roka sa do namíbijských vzdušných prúdov aj k pobrežiu oceánu chystá vrátiť znova.
„V Namíbii som nalietal 3-tisíc kilometrov, jeden let mal priemerne sedem hodín. Čas tam beží ukrutne rýchlo, musíte sa veľmi dobre sústrediť. Prenájom lietadla na jeden deň stojí viac ako 400 eur, takže to je celkom finančne náročné,“ opisuje africké lietanie Sobek.
Lietanie nad africkými krajinami je plné vzrušenia a adrenalínu
Mafián Reichel: Keď som vošiel do miestnosti, Černákovci mu rezali hlavu
28. júla 2019, 14:48
„Povolená výška v Afrike je až 6-tisíc metrov. Z takej výšky vidíte len cesty, jedna dedina je od druhej vzdialená aj 300 kilometrov. V Namíbii je napríklad púšť Kalahari, kde je vlhkosť vzduchu oveľa nižšia a základne mrakov sú tým pádom oveľa vyššie. Je to fascinujúca a úžasná krajina,“ hovorí pilot.
„Neuveriteľne rýchlo sa tam menia poveternostné podmienky. Aj preto sa tam väčšinou používajú lietadlá s pomocným motorom. Stúpavé prúdy sú omnoho rýchlejšie. Keď sme so synom Jozefom lietali v južnej Afrike, dostali sme sa do „stupáku“ s rýchlosťou 8,5 metrov za sekundu. Za desať sekúnd vystúpate sto metrov. U nás je bežný priemer 4 metre za sekundu,“ dodáva Sobek.
