Volajú ju mamba, herbal, legál či dizajnérska droga. Jej dávka sa predáva za pár eur. Sfetovaní ľudia po nej vyzerajú ako zombíci. V Trebišove zabíjala, v Kráľovskom Chlmci bola pri smrti mladého človeka.
V trebišovskej časti za bývalou pekárňou je prvý augustový deň tesne pred druhou hodinou popoludní pomerne rušno. Na začiatku osady na Švermovej ulici, v oplotenom dvore za malými potravinami, stojí nové biele BMW X5.
Zo všetkých strán je oblepené malými, veľkými, mladými aj starými obyvateľmi. Muži aj ženy prúdia z osady k autu a opačne. V rukách, taškách a vreckách odnášajú rôzne veci.
Nikto presne nevie, koľko ľudí tu žije. Oficiálne štatistiky hovoria, že 4-tisíc. Na mestskom úrade vám povedia, že medzi 3 až 5-tisíc, z ďalších zdrojov sa dozvedáte, že určite viac ako 5-tisíc.
„Ta co tam predavaju?“ sťahujem okno na strane spolujazdca a kričím na asi desaťročného chlapca s igelitkou v ruke. Dvíha druhú ruku na pozdrav, prichádza bližšie, strčí mi hlavu do auta, obzrie si interiér a povie: „Ta šicko. A ty co tu maš? Co tu robiš?“
Dizajnérska droga herba - nový fenomén na juhovýchode Slovenska
Tábor
Skupinka starších mužov stojí hneď za plotom, pri obrovskom voľnom priestranstve oproti nízkej radovke barakov. Jeden z nich má v ruke cigaretový papierik, do ktorého sype (pravdepodobne) tabak.
Mafián Reichel: Keď som vošiel do miestnosti, Černákovci mu rezali hlavu
28. júla 2019 o 14:48
Chlapec s igelitkou na nich kývne: „O gadžo foťinel (Gadžo fotí),“ a všetci sa hneď vyberú smerom ku mne. Zneistiem, vytiahnem okno, položím fotoaparát na sedadlo spolujazdca a odchádzam.
Obrovskú rómsku štvrť obchádzam zo všetkých strán. Na jej južnej strane je múr s veľkým otvorom po bráne. Vedľa neho sa nakláňa rozmočená strážna búda z OSB dosiek. Stojí tu hlúčik mladých chlapcov. Po upozorneniach miestnych policajtov, že vo vnútri mám fotiť radšej s doprovodom, spomalím. Chvíľu váham.
Nakoniec vojdem autom do osady. Zablatenú cestu lemujú chatrče z dreva, plechu, lepenky a kartónov. Za nimi je niekoľko zadymených, ošarpaných trojposchodových bytoviek.
Nejakých dvesto metrov kľučkujem pomedzi psov, odstavené autá a polorozpadnuté detské kočiare. S deťmi aj bez detí, s drevom aj bez dreva.
Rómska časť Tábor v Trebišove
Najväčšie riziko užívania tejto drogy je nevypočítateľnosť jej účinku. Druhé veľké riziko je, že v nej obsiahnuté látky môžu spustiť vážne duševné poruchy
Zombíkov tu nechceme
Nijakých ľudí sfetovaných z herby pripomínajúcich zombie z hororových filmov nevidím. Vidím postávajúcich alebo posedávajúcich obyvateľov s mobilmi v rukách. Niektorí sa smejú, niektorí fajčia. Všetci na mňa kývu.
Polonahé deti, odpadky na zemi, okná plné satelitov, balkóny preplnené haraburdím a šatami. Všade sa sušia, visia a vetrajú farebné koberce so všakovakými vzormi. Rozmýšľam, kde sa ich toľko vnútri zmestí.
„U nás skôr fičí toluén. Je však pravda, že v poslednom čase sa tu rozmáha herba. Máme s tým celkom problém. Hliadky sú v osade dosť často,“ vysvetľuje mi šéf mestskej polície Miroslav Cabada o hodinu neskôr na trebišovskom mestskom úrade.
Zatiaľ sa, chvalabohu, tí čo to fajčia zdržiavajú vnútri osady. Nikomu nechýba, aby nám po Trebišove behalo tisíc zombíkov,“ dodáva policajt.
Nikto presne nevie koľko obyvateľov žije v Trebišovskej rómskej štvrti
Nevypočítateľná a nebezpečná
Práve v mestách na juhovýchodnom a južnom Slovensku blízko maďarských hraníc, cez ktoré sa sem droga podľa polície dostáva, sa herba od roku 2012 extrémne rýchlo rozšírila.
Od Kráľovského Chlmca, cez Trebišov, Moldavu nad Bodvou, Tornaľu, Rožňavu, Revúcu, Rimavskú Sobotu až po Lučenec. Lacná a nebezpečná náhrada marihuany sa tu denno-denne predáva a fajčí.
Dávka drogy na cigaretu stojí dve, tri eurá. Užívatelia ju podľa polície často kombinujú s alkoholom aj liekmi. Výnimkou nie je ani jej užívanie školopovinnými deťmi.
„Najväčšie riziko herby je nevypočítateľnosť jej účinku. Druhé veľké riziko je, že v nej obsiahnuté látky môžu odštartovať vážne duševné poruchy, paranoidnú schizofréniu a iné vážne psychózy,“ hovorí v preventívnom policajnom videu z mája tohto roku Martin Somora, riaditeľ Centra pre liečbu drogových závislostí v Banskej Bystrici.
„Užívatelia vôbec nevedia, aké látky do seba dostávajú. Tým pádom ani nevedia, čo presne môžu od herby očakávať. Po herbe sú rozladení, majú veľké výkyvy nálad. V kombinácii s alkoholom alebo sedatívami nastávajú ťažké intoxikácie, ktoré vedú až k úmrtiam,“ dodáva Somora.
Model molekuly synetického kanabinoidu ADB-FUBINACA,
najčastejšej psychoaktívnej látky nachádzajúcej sa v droge herba
Prvé obete
V januári tohto roka začala polícia trestné stíhanie 24-ročného muža z obce Kráľ v okrese Rimavská Sobota. V práci v závode v Tornali mu v plecniaku objavili neznámu zelenú sušinu v mikroténovom sáčku. Zistilo sa, že je to herba.
Pri domovej prehliadke na Dobšinského ulici, znova v Tornali, našli policajti vo februári pol kilogramu tejto drogy. Okrem toho syntetické chemické látky, ktoré sa používajú na jej výrobu, dve digitálne váhy a väčšiu finančnú hotovosť.
Začiatkom marca si droga v Trebišove vyžiadala prvú obeť. Na následky užitia drogy zomrel v rómskej štvrti 33-ročný muž. Pitva potvrdila, že príčinou smrti bola otrava syntetickými látkami, ktoré obsahuje herba. Pravdepodobne v kombinácii s alkoholom.
O pár dní potom obvinil zo zločinu šírenia toxikománie v súvislosti s distribúciou herby v Trebišove policajný vyšetrovateľ 42-ročného Michala. Drogu kupoval v Maďarsku, delil na dávky vo svojom byte a za jeden až päť eur predával ďalej. Našlo sa u neho 22 gramov drogy.
Herba k nám prúdi od výrobcov a priekupníkov z Maďarska
Prípadov pribúda
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- U koho zaistili policajti rekordné množstvo herby
- Prečo sa herba či toluén nazývajú drogy chudoby
- Ako výrobcovia obchádzajú zákony, ktoré látku zakazujú
- Kde na policajtov zaútočil agresívny muž so sekerou
- Ako sa herba preváža cez hranice na naše územie
