Novodobé spôsoby komunikácie sú pre naše zdravie skutočnou hrozbou.
Komunikácia je základný stavebný pilier našej civilizácie. Len vďaka nej dokážeme už po tisícky rokov odolávať nástrahám. Len vďaka nej si dokážeme odovzdávať životné múdrosti a príbehy, ktoré umožňujú formovať ďalšie generácie.
Avšak nikdy v histórii ľudstva nebola komunikácia zdehonestovaná a jej základy tak pošliapané, ako je tomu dnes. Podiel si na tom môžu pripísať všetky sociálne siete, ktoré nás ako spoločnosť v tomto kontexte už nenávratne poznačili.
Z evolučného hľadiska sú moderné formy sociálnej komunikácie pre náš druh nesmierne problematické a nemajú v našej histórii obdobu.
Ako nás sociálne siete uvrhli do neznáma
Pre pochopenie sa stačí zamyslieť nad životom našich predkov pred zhruba 10 000 rokmi. Ako žili? Ako komunikovali? Keďže sa bavíme o dobe pred príchodom poľnohospodárstva, ľudia žili kočovným spôsobom života.
Štokholmský syndróm alebo keď sa rukojemnícka dráma zmení na priateľstvo
18. júla 2019 o 8:53
Avšak na to, aby ste takýto život mohli viesť, potrebujete primerane veľkú skupinu. Desiatky tisíc ľudí sa budú len ťažko presúvať cez všakovaké nástrahy krajiny a naopak, keď vás bude päť, šance na život nebudú práve najväčšie.
Z evolučného hľadiska môžeme teda povedať, že ľudský druh sa nevyvinul na to, aby žil usadený vo veľkých spoločnostiach, ako je tomu dnes. Ako hovorí práca R. I. M. Dunbara, náš mozog a naša myseľ sa po stáročia týmto sociálno-ekologickým podmienkam prispôsobovali, až začala napredovaním technológií narážať na stále väčší a väčší nesúlad.
Problémy pramenia hneď z viacerých skutočností. Na to, aby sme zaznamenali enormný rozdiel v spôsobe komunikácie, nemusíme ísť ani tisícky rokov do histórie. Stačí, ak vám budú vaši rodičia hovoriť o tom ako sa spoznali, ako svoje city k sebe prehlbovali a uvedomíme si, že sme sa za 20 či 30 rokov posunuli niekam, kde to vlastne nepoznáme.
Komunikácia Face-to-Face sa z našich spôsobov stále viac vytráca, čo má za následok mnoho ďalších problémov, s ktorými sa ľudia čoraz viac obracajú na pomoc psychológov, psychiatrov a terapeutov.
Vytláčanie prirodzenej a zdravej komunikácie mobilmi je pre nás neprirodzenejšie než si myslíme. Sociálne siete nám umožňujú komunikovať prakticky s kýmkoľvek. A to je ďalší problém. V dávnej histórii, keď žili naši predkovia v spomínaných malých spoločenstvách kočovným spôsobom života, len málokedy prichádzali do kontaktu s cudzincami. Celý svoj krátky život prežili zväčša neustále obklopení ľuďmi, ktorých poznali.
V takomto sociálnom prostredí sa ich mentálne kapacity formovali na to, aby dokázali ako skupina prežiť a prosperovať. Vyvinul sa napríklad recipročný altruizmus, čo je tendencia pomáhať druhým s očakávaním, že ak sa ja sám neskôr ocitnem v nelichotivej situácii, na oplátku sa aj mne dostane pomoci.
