Novodobé spôsoby komunikácie sú pre naše zdravie skutočnou hrozbou.
Komunikácia je základný stavebný pilier našej civilizácie. Len vďaka nej dokážeme už po tisícky rokov odolávať nástrahám. Len vďaka nej si dokážeme odovzdávať životné múdrosti a príbehy, ktoré umožňujú formovať ďalšie generácie.
Avšak nikdy v histórii ľudstva nebola komunikácia zdehonestovaná a jej základy tak pošliapané, ako je tomu dnes. Podiel si na tom môžu pripísať všetky sociálne siete, ktoré nás ako spoločnosť v tomto kontexte už nenávratne poznačili.
Z evolučného hľadiska sú moderné formy sociálnej komunikácie pre náš druh nesmierne problematické a nemajú v našej histórii obdobu.
Ako nás sociálne siete uvrhli do neznáma
Pre pochopenie sa stačí zamyslieť nad životom našich predkov pred zhruba 10 000 rokmi. Ako žili? Ako komunikovali? Keďže sa bavíme o dobe pred príchodom poľnohospodárstva, ľudia žili kočovným spôsobom života.
Štokholmský syndróm alebo keď sa rukojemnícka dráma zmení na priateľstvo
18. júla 2019, 8:53
Avšak na to, aby ste takýto život mohli viesť, potrebujete primerane veľkú skupinu. Desiatky tisíc ľudí sa budú len ťažko presúvať cez všakovaké nástrahy krajiny a naopak, keď vás bude päť, šance na život nebudú práve najväčšie.
Z evolučného hľadiska môžeme teda povedať, že ľudský druh sa nevyvinul na to, aby žil usadený vo veľkých spoločnostiach, ako je tomu dnes. Ako hovorí práca R. I. M. Dunbara, náš mozog a naša myseľ sa po stáročia týmto sociálno-ekologickým podmienkam prispôsobovali, až začala napredovaním technológií narážať na stále väčší a väčší nesúlad.
Problémy pramenia hneď z viacerých skutočností. Na to, aby sme zaznamenali enormný rozdiel v spôsobe komunikácie, nemusíme ísť ani tisícky rokov do histórie. Stačí, ak vám budú vaši rodičia hovoriť o tom ako sa spoznali, ako svoje city k sebe prehlbovali a uvedomíme si, že sme sa za 20 či 30 rokov posunuli niekam, kde to vlastne nepoznáme.
Komunikácia Face-to-Face sa z našich spôsobov stále viac vytráca, čo má za následok mnoho ďalších problémov, s ktorými sa ľudia čoraz viac obracajú na pomoc psychológov, psychiatrov a terapeutov.
Vytláčanie prirodzenej a zdravej komunikácie mobilmi je pre nás neprirodzenejšie než si myslíme. Sociálne siete nám umožňujú komunikovať prakticky s kýmkoľvek. A to je ďalší problém. V dávnej histórii, keď žili naši predkovia v spomínaných malých spoločenstvách kočovným spôsobom života, len málokedy prichádzali do kontaktu s cudzincami. Celý svoj krátky život prežili zväčša neustále obklopení ľuďmi, ktorých poznali.
V takomto sociálnom prostredí sa ich mentálne kapacity formovali na to, aby dokázali ako skupina prežiť a prosperovať. Vyvinul sa napríklad recipročný altruizmus, čo je tendencia pomáhať druhým s očakávaním, že ak sa ja sám neskôr ocitnem v nelichotivej situácii, na oplátku sa aj mne dostane pomoci.
Prečo je pre nás komunikácia s cudzími neprirodzená?
Ale späť k ľudom, s ktorými komunikujeme. Problémom je, že komunikujeme s úplne cudzími ľuďmi a to čím ďalej, tým viac. Na jednej strane sa takýto fenomén spája s objavovaním nového, prekonávaním stereotypov. Na druhej strane so sebou nesie mnoho nástrah a nebezpečenstva, keďže v prípade niekoho neznámeho nikdy nevieme, kto sedí na druhej strane. Takto sme nezvykli žiť.
Takto to dnes už naozaj nefunguje a nemožno povedať, že by to bola primárne chyba sociálnych sietí alebo technológií ako takých. Môže za to celkový spôsob života, kedy jednoducho musíme neustále dochádzať do styku s niekým, kto je pre nás úplne cudzí. Počnúc vzdelávacími inštitúciami a končiac prácou s verejnými úradmi.
Skutočne majú sociálne siete viac výhod ako nevýhod?
Sociálne siete majú bezpochyby obrovské množstvo výhod. Udržujú priateľstvá, ktoré by inak už dávno zanikli, no na druhej strane, je skutočne takéto umelé naťahovanie vzťahu prínosné? Máme prehľad o tom, čo sa v okruhu našich priateľov, známych a rodiny deje, ale opäť si položme otázku, má to pre nás význam? Nebyť tohto umelo vybudovaného online sveta, zrejme by nám to bolo v mnohých prípadoch úplne jedno.
Existuje určitá, väčšia či menšia korelácia medzi úzkosťami, depresiami a mierou, s akou používame sociálne médiá.
Prečo si neustále opakujeme bolestivé spomienky a nechceme sa ich vzdať?
28. apríla 2019, 14:12
K čomu nám je, že Zuzka, s ktorou sme prehodili za 4 roky na strednej päť viet, je teraz na dovolenke v Indonézii a že náš najlepší kamarát zo základnej školy, ktorého sme šesť rokov nevideli, sa budúci týždeň žení? Odpoveď je veľmi jednoduchá, k ničomu. Čoraz viac sme zahltení informáciami, ktoré pre nás nemajú žiadny relevantný prínos.
Instagram a jeho ligotavý povrch je kapitola sama o sebe. Instagram môže slúžiť ako novodobý nástroj na vytváranie pacientov pre terapeutov, psychológov aj psychiatrov. Možno ste tú závisť zažili na vlastnej koži, možno ste boli len jej svedkom.
Azda si nikto nemôže myslieť, že ten druhý žije len radostným a naplneným životom, pričom má kopec voľného času, peňazí a rozprávkové vzťahy. Nie, takto to skutočne nefunguje a keby aj, je to len určitá perióda, ktorá sa skôr či neskôr skončí. Každý jeden z nás má horšie aj lepšia obdobia. Kto by sa však chválil niečím, čo sa mu nepodarilo, alebo kvôli čomu trpí.
Ďalším zaujímavým fenoménom je anonymita, ktorú nám online priestor poskytuje. Je však potrebné si uvedomiť, že tento deindividuovaný spôsob komunikácie je pre nás vysoko neprirodzený a veľakrát v nás podmieňuje to najhoršie.
Len málokedy ste mohli v minulosti niečo povedať bez toho, aby ste za to niesli zodpovednosť. Dnes je bohužiaľ aj toto možné. Sociálni psychológovia na čele so Zimbardom pritom už celé desaťročia dokumentujú fakt, že ľudia skrývajúci svoji identitu za prezývku či masku sa stávajú oveľa nebojácnejší a agresívnejší.
Evolučný psychológ A. J. Figueredo prišiel so zaujímavým tvrdením. Podľa neho sú veľkomestá svojím anonymným spôsobom života, ktorý poskytujú dokonalým prostredím na vzrast psychopatického správania.
A je to trefa do čierneho. Stačí sa len logicky zamyslieť a človek si okamžite uvedomí, že inak sa bude správať a komunikovať na dedine, v ktorej ho každý pozná, a inak v niekoľko miliónovom meste, kde je jeho identita dokonale skrytá.
Moderná sociálna komunikácia a nesúlad, ktorý prináša, má dôsledky pre každú oblasť nášho života. Ako začať s týmto problémom bojovať? V prvom rade je potrebné znížiť anonymitu a deindividuáciu vo všetkých novodobých komunikačných platformách, čo by malo priniesť lepšie sociálne správanie. Ak totiž budeš za svoje slová niesť výsostnú zodpovednosť, veľmi dobre si rozmyslíš čo tomu druhému povieš a čo už nie.
