Jediný obchodný artikel objavujúci sa vo všetkých civilizáciách.
Všetky ľudské profesie a remeslá majú svoje vlastné bohaté dejiny, no iba jedno „zamestnanie“ sa označuje za to najstaršie. Predajná láska a jej počiatky, či už v akejkoľvek forme, siahajú snáď až do temnej doby praveku.
Prostitúcia sa ako najstaršie remeslo objavuje prakticky u všetkých ranných starovekých civilizácií, ktoré mali aspoň minimálne vyvinutú infraštruktúru a fungujúci obchod.
Tieto základné piliere spoločnosti nakoniec premietli sexuálne služby do role jedného z najžiadanejších predajných artiklov.
Nebolo tomu tak vždy a medzi prevažne loveckým ľudom a malými klanmi existovala takzvaná hosťovská prostitúcia, dodnes zaužívaná v niektorých afrických kmeňoch.
V tomto prípade domáci pán ponúkne dcéru, ženu alebo slúžku ako svoj majetok – dar pocestnému. Hosť môže pri žene ležať a mať s ňou pohlavný styk, pričom nevadí, keď otehotnie, to je pre domáceho výhoda prečistenia krvi a prínos do rodového genofondu.
Návštevník má zas na oplátku ponúknuť komunite nejaký hmotný dar.
Všeobecne sa dá konštatovať, že v období staroveku bola prostitúcia bežným či dokonca veľmi rozšíreným javom. Prostitútky sú priamo zmienené napríklad v starom zákonníku kráľa Chammurapiho z 18. storočia pred n. l.
Babylonský mocipán vo svojej zbierke zákonov myslel aj na ochranu dedičných práv žien, ktoré sa živili predajom lásky. Tie totiž predstavovali spoločne s vdovami jediné dve skupiny nežnejšieho pohlavia bez mužských autorít.
Podľa zmienených nariadení mohli prostitútky voľne disponovať a pracovať s darmi svojich otcov. V prípade dedičstva po otcovi síce spravovali majetok v podobe polí a dobytka ich bratia, no zo zákona im náležal príslušný podiel obilia, oleja a mlieka.
Z tejto skutočnosti je zrejmé, že prostitúcia bola v starobabylonskej ríši bežnou záležitosťou a do značnej miery aj tolerovaná miestnou vládou.
V týchto časoch sme tiež svedkami vzniku posvätnej prostitúcie, kde sa ako dar a obeť božstvu vykonávala nútená sexuálna činnosť.
Obdobie antiky je možné nazvať zlatým vekom najstaršieho remesla.
V starovekom Grécku, pre výhradne mužskú klientelu, boli podľa vtedajších prameňov rozdeľované prostitútky do troch skupín: pornai (z ktorého neskôr vzišli slová ako porno alebo pornografia) – sexuálne otrokyne a otroci, ďalej slobodné pouličné prostitútky a nakoniec takzvané hetaery – vzdelané spoločníčky poskytujúce okrem sexu aj kultúrne alebo umelecké zážitky.
Ženy patriace do tejto skupiny sa tešili významnému spoločenskému postaveniu, ktorému sa mnohokrát nepribližovali žiadne iné slobodné ženy danej doby.
Podľa dobových spisov zaviedol v 6. storočí politický reformátor Solón v ľudnatých častiach Grécka dokonca štátom podporované nevestince.
V budovách hriechu pôsobili najmä príslušníčky skupiny pornai, ktoré boli dostupné slobodným občanom nehladiac na ich finančný príjem.
Prostitúcia potom zostala legálna počas celého klasického obdobia Grécka a Ríma i napriek tomu, že niektorí rímski cisári, ovplyvnení kresťanstvom, od nej svojich poddaných skôr odhovárali. Počet rímskych nevestincov však svedčia o nepretržitej popularite medzi Rimanmi.
Je známe, že niektorí rímski cisári nútili k prostitúcii aj vydaté ženy z aristokratických kruhov. Gaius Caligula dokonca údajne zaviedol akýsi luxusný nevestinec v jednom z krídel cisárskeho paláca.
Šialený cisár rovnako uvalil na toto remeslo daň, ktorá mnohokrát financovala nákladné stavby a dlhotrvajúce vojenské výpravy.
Už v tomto období sa však taktiež naplno ukázali tienisté stránky najstaršieho remesla – napríklad organizované zhromažďovanie nezaopatrených detí do nekontrolovaných sirotincov spôsobilo rozšírenie sexuálneho otroctva či detskej prostitúcie.
Sexuálne otroctvo bolo taktiež častou formou trestu a nevyhnutným osudom pre mnohých dlžníkov, zločinov či vojnových zajatcov.
Dražby sexuálnych otrokov prebiehali verejne. Majetní patricijovia si však často vyberali v súkromných dražbách.
Nebolo pritom neobvyklé, keď si bohatý Riman takto zaopatril napríklad niekoľko mladých chlapcov – v týchto časoch bola totiž homosexualita a bisexualita celkom bežná a mnohokrát vyzdvihovaná súdobými autormi.
Nútená prostitúcia bola rovnako legálnym prostriedkom trestu pre usvedčené kriminálničky. Rímske nevestince zvané lupnária boli vo všetkých väčších mestách veľmi početné a slúžili rozmanitej klientele.
Priemerná dĺžka života prostitútok na území Rímskeho impéria a jeho provincií pochopiteľne nebola príliš vysoká – zvyčajne zomierali v mladom veku následkom fyzického násilia alebo pohlavných chorôb.
