Aj základná časť šampionátu nám stačila na to, aby sme pochopili, že Slovensko stále je hokejový národ, len potrebuje ešte trochu času.
Hokejový šampionát sa pre Slovensko oficiálne skončil v základnej časti zápasom s Dánskom. Bez ohľadu na umiestnenie v skupine však máme hneď niekoľko dôvodov na to, aby sme konštatovali, že naša krajina ožila ako hokejový národ a od roku 2012 má prvýkrát skutočne dôvod sledovať zápasy s úsmevom.
Štatistiky aj samotný priebeh jednotlivých zápasov na aktuálnych majstrovstvách sú nám už všetkým známe. Ak by sme mali vybrať len jedno slovo, ktoré najlepšie opisuje pôsobenie Slovenska na domácom šampionáte, tak sú to jednoznačne emócie.
Fantastická výhra v otváracom zápase
Do otváracieho zápasu sme nastúpili s obrovským nadšením a v porovnaní s predošlými ročníkmi snáď všetci hodnotili pozitívne našu aktivitu, rýchlosť hráčov a zodpovedné pristupovanie k pukom v strednom a obrannom pásme. Pochvalu si bez akýchkoľvek pochýb zaslúži aj bránkar Rybár, ktorý sa do veľkej miery o priaznivý výsledok 4:1 zaslúžil.
Kým si Američania zvykali na širšie ihrisko, Slováci rozbiehali hokejový sen a tešili fanúšikov v podnikoch, fanzónach, doma, aj priamo v Steel Aréne krásnymi akciami. Výber USA sme prestrieľali a všetky štatistiky hrali v náš prospech.
Nešťastná prehra v posledných sekundách a vypískaná hymna
Po celý čas sme vedeli, že s Kanadou a Fínskom zvíťaziť nemusíme, máme však ideálnu možnosť ťažiť z nadšenia, ktoré sme si odniesli z prvého zápasu. Suomi boli jednoznačne lepším tímom a proti nášmu víťazstvu boli hlavne Kakko a jeho hetrik. Kanadu sme zdolať naozaj mohli. Prípadne si zo zápasu odniesť aspoň veľmi cenný (a možno) postupový bod.
V čase 59:59 náš výber inkasoval a bolo rozhodnuté. Obrovská snaha a vypätie všetkých síl každého jedného hráča bolo „zbytočné“. Vtedy mal naozaj každý slovenský hokejový fanúšik právo na smútok.
Žiaľ, v tomto prípade už Slováci neudržali znepokojenie na uzde a vypískali hymnu Kanady. Síce sme sa museli za ich chovanie hanbiť, vzhľadom na rozhorčenie a okolnosti týkajúce sa konania rozhodcov ich s odstupom času aspoň trochu chápeme. Bučať však mali až po hymne.
Dvojitý smútok kvôli Nemcom
Ďalší nepodarený záver sme predviedli proti Nemcom. Dnes už vieme, že práve oni nám vzali postupové nádeje. Jasné, v skutočnosti si za to môžeme sami, dostať dva góly za dve minúty a ešte sa spoliehať, že nám vybojujú postup proti papierovo silnejšiemu tímu bolo asi naivné, právom sme však verili na osud a akúsi hokejovú spravodlivosť.
Nedostavila sa a stretnutie medzi Nemeckom a USA bolo pre všetkých Slovákov tým najsmutnejším zo všetkých. V tomto momente už všetci vedeli, že domáce majstrovstvá sveta pre nás skončia v základnej časti a maximálne si ich môžeme spríjemniť peknými momentmi. A veru, že sa tak stalo.
