Mafiánsky klan sýkorovcov pokračoval aj po jeho smrti.
Mohol sa stať diplomatom či novinárom, no miesto toho sa dal na drahú zločinu. Začiatky mafie na Slovensku sa neraz spájali s ľuďmi z prostredia bojového umenia. Tí vedeli fyzické nadanie pretaviť do agresívneho prístupu, ktorým zastrašovali svoju konkurenciu.
Hlavne v tomto smere sa podľa dobových znalcov Miroslav Sýkora odlišoval od prvých mafiánskych šéfov slovenského podsvetia. Sýkora nebol žiadnym násilníkom či agresorom.
Vzhľadom na svoj pôvod, pochádzal z rodiny diplomata, a rozbehnuté štúdium v Moskve (Moskovský štátny inštitút medzinárodných vzťahov) mal slušný nábeh na to, aby sa ako riadny občan zaradil do akademicky vzdelanej vyššej vrstvy.
Paradoxne práve pri štúdiu v Rusku nadobudol kontakty na podsvetie. Na miestnej univerzite sa dal dokopy so spolužiakom Šaňom Belovičom a spoločne rozbehli prvé kšefty.
- Čo mali sýkorovci spoločné s vraždou Róberta Remiáša
- Aké mal Miroslav Sýkora napojenie na SIS
- Ako súvisela takzvaná „slovenská lúpež storočia“ s pádom Miroslava Sýkoru
- Aké boli posledné chvíle života Miroslava Sýkoru
- Kto stál podľa korunného svedka za jeho vraždou
- Ako v kauze jeho zavraždenia vypovedal Mikuláš Černák
Ilustračná fotografia
Prechod od študenta diplomacie a žurnalistiky k zločincovi
Neskôr Šaňa Beloviča a Miroslava Sýkoru z vysokej školy vyhodili, a tak sa odsťahovali na Slovensko, kde Sýkora určitý čas študoval žurnalistiku. Jeho spolužiaci ho označovali za sčítaného človeka, s ktorým sa dalo rozprávať na skutočne rôzne spektrum tém. Sýkora rozhodne nebol žiaden hlupák.
V Bratislave začala operovať trojica mužov. Takáč, Belovič a Sýkora. Posledný menovaný bol názoru, že by bolo vhodné naďalej udržiavať vzťahy s ruským podsvetím. Belovič bol síce proti, ale jeho názor sa stal za krátku chvíľu nepodstatný, pretože infarkt za volantom privodil jeho skorú smrť. Takáč sa po Belovičovej smrti od Sýkoru odpojil.
Aj Sýkora, ako mnohí iní, začal svoju kariéru mafiána takzvaným výpalníctvom. Pred Sýkorom boli výraznými bratislavskými mafiánmi napríklad bratia Danišovci. Išlo o Vladimíra Daniša, prezývaného Tuti, a Jozefa Daniša, prezývaného Papas.
Ich kriminálna činnosť bola od Sýkorovej značne odlišná. Tam, kde Sýkora používal komunikáciu na úrovni, Danišovci volili násilie. Bez váhania by sa dalo povedať, že v ére slovenskej mafie patrili ich spôsoby medzi najmenej sofistikovanú formu zločinu. V lete roku 1995 ale nastal ich koniec.
39-ročný Vladimír alias Tuti a jeho 43-ročný brat Jozef/Papas 6. júla 1995 po prehýrenej noci vo vtedajšom bare Riccardo sedeli na Štefanovičovej ulici v Bratislave vo svojom aute. Umiestnená výbušnina sa ale postarala o to, že Danišovci skončili rozmetaní na kúsky. Auto Danišovcov explodovalo pred budovou ministerstva financií.
Následok explózie výbušniny
Miroslav Sýkora – bratislavský šéf podsvetia
Vražda násilných bratov Danišovcov sa stala prvým prípadom takzvanej verejnej mafiánskej popravy na Slovensku. Určite ale nešlo o poslednú. Útok mal údajne naplánovať Sýkorov kumpán Róbert Lališ, prezývaný Kýbel (táto prezývka mu mala prischnúť kvôli nízkemu vzrastu).
Po ich smrti sa stal Sýkora bratislavským mafiánom číslo jeden. Sýkorova skupina („sýkorky“) bola už v danom čase okrem výpalníctva význačná aj organizovanými krádežami, obchodovaním s drogami a samozrejme vraždami. V rokoch 1995 až 1997 Sýkora udržoval blízke vzťahy so Slovenskou informačnou službou.
Sýkorova skupina mala byť neskôr zapojená aj do sledovania Róberta Remiáša. Ten bol spojkou príslušníka SIS Oskara Fegyveresa a zároveň bývalého korunného svedka v kauze neslávne známeho únosu Michala Kováča mladšieho, a teda syna bývalého a dnes už zosnulého prezidenta Michala Kováča.
Mafián Reichel: Keď som vošiel do miestnosti, Černákovci mu rezali hlavu
28. júla 2019 o 14:48
Michal Kováč
Zo sledovania Remiáša sa ale nakoniec stala vražda, ktorej páchatelia neboli nikdy potrestaní. Akcia mala byť podľa svedka Karola Szatmáryho vykonaná na príkaz Sýkoru. V súvislosti s vraždou Remiáša od nášho vtedajšieho politického predstaviteľa Vladimíra Mečiara zaznela hláška „skutok sa nestal“.
Do dnešných dní symbolizuje akýsi znak vrcholnej korupcie. Vo všeobecnosti sa predpokladá, že za vraždou Remiáša stále mafia napojená na politické špičky, no ide bohužiaľ stále len o dohady.
Auto 25-ročného Róberta Remiáša explodovalo 29. apríla 1996 na križovatke ulíc Karloveská, Botanická a Devínska cesta. Na mieste Remiášovho úmrtia stojí spomienková tabuľa.
Pripomienka 10. výročia (28. apríl 2006) smrti
Roberta Remiáša na mieste výbuchu jeho auta
Gigantická lúpež vo VÚB
Niekoľko mesiacov pred Remiášovou vraždou, presnejšie 6. januára 1996, vtedy neznámi páchatelia vykradli nitriansku pobočku Všeobecnej úverovej banky (VÚB). Z miesta činu si odniesli 130 miliónov slovenských korún a valuty v hodnote 43,5 milióna. Išlo o takzvanú „slovenskú lúpež storočia“.
Keď sa o tom dozvedela Sýkorova skupina, na zisku zlodejov sa chcela samozrejme taktiež priživiť. Vďaka dobrým kontaktom na Slovenskú informačnú službu sa Sýkorovi podarilo zistiť miesto stretnutia zlodejov. Peniaze si mali lupiči rozdeliť v dedinke s názvom Krvavé Šenky. Rozdeleniu lupu bolo však prerušené nevítanou návštevou mafie.
Sýkora, znalý informácie o mieste stretnutia, do Krvavých Šenkov vyslal dvoch ľudí. Člen lúpežnej akcie, Gustáv Iker, sa neskôr vyjadril, že jeden z dvojice mužov, ktorí ich donútili odovzdať polovicu ukradnutých peňazí, mal byť Peter Križanovič alias Duran. Ten bol kedysi Sýkorovým blízkym priateľom, z ktorého sa však už krátko nato stal jeho úhlavný nepriateľ.
Od lupičov si Sýkorova partia podľa Ikera zobrala približne polovicu získaných peňazí, no pri delení sa Sýkora s Križanovičom nepohodol, pretože šéf partie sa rozhodol, že mu prináleží viac. Duran ale nebol spokojný a napätie medzi dvojicou zločincov rástlo.
Ukradli 173 miliónov slovenských korún. Po ich krku išla aj mafia
13. februára 2019 o 17:27
Peter Križanovič
Pred smrťou vystrelil iba jedenkrát
Postupom času sa Križanovičova nevraživosť údajne pretavila do dvojice atentátov na Sýkoru (raz sa ho pokúsil zavraždiť výbušninou, raz streľbou). Sýkora dal pokyn na odvetu a následkom zranení museli Križanovičovi amputovať nohu.
Miroslav Sýkora so sebou začal nosiť ochranku a nepriateľov začal vidieť v každom kúte. Bol opatrný, ale 6. februára 1997 spravil osudovú chybu.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako prebiehalo zavraždenie Miroslava Sýkoru
- Ako bola do veci údajne zapojená Slovenská informačná služba
- Čo mohol mať s jeho vraždou spoločné údajný nitriansky boss Ľuboš Ferus
- Ako reagovali na jeho úmrtie ostatné mafiánske rodiny
- Čo na jeho zavraždenie povedal Mikuláš Černák
