Ukradli 173 miliónov slovenských korún. Po ich krku išla aj mafia

S predponou superlatívu „naj“ sa môže spájať množstvo slov, ktoré často mieria na kladné pojmy. Najväčšia banková krádež na Slovensku je ale pravým opakom. 

Z lupu v hodnote 173 miliónov slovenských korún (zhruba 5,7 milióna €) sa kriminálnici netešili príliš dlho. O ich úspechu sa totiž dozvedel mafiánsky klan bossa Miroslava Sýkoru, ktorý si nárokoval svoj podiel.

Súdny proces so šesticou obžalovaných bol naozaj zdĺhavý a konečný rozsudok padol až viac ako 18 rokov od vykonania trestného činu. Zo šestice komplicov uznal Najvyšší súd Slovenskej republiky za iba vinných piatich.

Viliam Mišenka – jediný oslobodený v kauze najväčšej bankovej krádeže na Slovensku

Miesto nitrianskej pobočky Všeobecnej úverovej banky (VÚB) sa stalo neslávne známym dejiskom gigantickej krádeže, ktorá sa odohrala v noci 6. januára 1996. Konečný rozsudok nad zločincami ale padol až po viac ako osemnástich rokov od krádeže, ktorá sa stala začiatkom konca niekdajšieho šéfa bratislavského podsvetia Miroslava Sýkoru.

Odporúčané

Mafiána Juraja „Piťa“ Ondrejčáka muselo na súd dostať 350 policajtov. Zbraňový arzenál mohli gangu závidieť všetci konkurenti 21. februára 2019 o 13:30

V prípade rezonovali mená Bohuša Slobodu, jeho brata a policajta Igora Slobodu, Gustáva Ikera, Pavla Kováča, Júliusa Budaja a Viliama Mišenku. Všetci menovaní sa spoločnými silami začiatkom roku 1996 podieľali na vykradnutí nitrianskej VÚB.

Približne 3 pol roka nato prišiel Gustáv Iker na políciu s priznaním. Pred príslušníkmi zákona prehlásil, že už nezvláda nátlak telefonátov, v ktorých mu hrozia zavraždením rodiny. Písal sa 30. júl 1999 a vďaka výpovedi jedného z hlavných aktérov vieme, ako celá akcia prebiehala a akým spôsobom sa do nej zapojila slovenská mafia.

Pavol Kováč, ktorý spolu s Gustávom Ikerom otváral trezor

Zlodeji mali dohodu so strážnikom v banke

Udalosť najväčšej bankovej krádeže v histórii Slovenska je všeobecne označovaná za slovenskú lúpež storočia, čo ale z právneho hľadiska vytvára určitú nezrovnalosť. Z pohľadu našich zákonov je totiž lúpež spájaná s použitím násilia či s hrozbou bezprostredného násilia, ku ktorému v tomto prípade nedošlo.

Plán krádeže začínal a padal na Bohušovi Slobodovi, ktorý bol v danom čase v banke zamestnaný ako ochranka. Z tejto pozície si mohol dovoliť vpustiť svojich komplicov dnu. K akcii Gustáva Ikera prizval Július Budaj. 

Zlodeji si spoločne viackrát prezreli trezor a premýšľali nad tým, ako ho otvoriť. Viliam Mišenka mal podľa výpovede Gustáva Ikera k otvoreniu trezoru prizvať ďalšie dve osoby z Česka. Tie ale v prípade otvorenia trezoru neuspeli.

Blížil sa deň D a strážnik Bohuš Sloboda sa postaral o vypnutie signalizačného zariadenia. Zatiaľ čo Július Budaj strážil okolie pred bankou, Gustáv Iker so svojím kamarátom z väzenia Pavlom Kováčom pomocou pravých kľúčov od trezoru otvoril trezor a postupne z neho vybrali peniaze. Tie následne odniesli v štyroch taškách, ktoré umiestnili Budajovi do kufra.

Odporúčané

Šéf košickej mafie si dovolil ubiť policajta na smrť. Východu kraľoval až do zásahu Mikuláša Černáka 28. marca 2019 o 18:58

Ilustračná fotografia

Stret s mafiou, ktorá od zlodejov žiadala podiel

Odporúčané

V hoteli Kyjev znásilňoval ženy a smial sa Černákovi, ktorý ho chcel zastreliť. Mafián Tuti Daniš bol postrachom Bratislavy 8. júna 2019 o 12:07

Ulúpené peniaze doviezli až na miesto stretnutia, za ktoré určili dom policajta Igora Slobodu v dedinke Krvavé Šenky. O ich stretnutí ale dostali echo aj muži Miroslava Sýkoru. Podľa Ikerovho tvrdenia za nimi prišili dvaja chlapi, pričom v jednom z nich rozpoznal Petra Križanoviča prezývaného Duran.

Mafiáni si zo zisku zlodejov nárokovali rovnú polovicu a keďže za nimi prišli sýkorovci so zbraňami, samozrejme nemohli odmietnuť. V tomto momente nastal rozkol medzi Miroslavom Sýkorom a Duranom, ktorému bývalý šéf podsvetia vyplatil iba malú sumu. Daný fakt potvrdil aj dnes už odsúdený mafián Mikuláš Černák.

Najväčší zlom vo vyšetrovaní Slovenskej lúpeže storočia nastal pri výpovedi Gustáva Ikera z roku 1999, ktorá viedla k obvineniu jeho kolegov. V neskoršom období ale svoje tvrdenia poprel a tvrdil, že pred políciou rozpovedal verziu, ktorú sa musel z donútenia dvojice neznámych mužov naučiť naspamäť.

Celý proces sa ale poriadne natiahol, a preto pri udeľovaní rozsudku dbal súd na to, že od spáchania trestného činu ubehli dlhé roky a všetci zúčastnení boli medzičasom označení ako bezúhonní.