Depresiami či úzkosťami ľudia trpeli aj v minulosti, ale nebolo to také časté. Doba je príliš hektická a my nevieme oddychovať

Psychické zdravie dnes zažíva revolúciu v prístupe aj liečbe ochorení. Aj napriek tomu však stále viac ľudí prepadáva depresiám, úzkostiam či panickým poruchám. O tom, ako to v súčasnej dobe vyzerá s duševným zdravým, a ako k nemu správne pristupovať, sme sa porozprávali s psychosomatičkou Denisou Maderovou, ktorá pôsobí v psychologickom centre v Bratislave.

S akými problémami sa najčastejšie stretávate u mladých ľudí?

Do tých 21 rokov riešia hlavne otázky dospievania, formovania osobnosti, hľadania si svojej cesty, partnerský vzťah a povolanie. Vtedy sa často vyskytujú depresívne stavy a nálady, veľakrát sa v praxi stretávam aj so závislosťami a užívaním alkoholu či návykových látok, ktoré neboli v minulosti až také časté. Veľmi populárne sú ľahšie drogy ako napríklad extáza, ale aj energetické nápoje a pod. Mladí vyhľadávajú stimuláciu.

Ako to je neskôr, keď dospejú?

Keď začnú pracovať po vysokej škole, kladú väčší dôraz na produktivitu v práci, kariéru a hľadanie si partnera. Najviac riešia, ako sa v živote osamostatniť, usadiť, naštartovať kariéru. Pri vysokom tempe a na výkon zameranom nasadení sa môže u mladých ľudí objaviť únava, veľa z nich preceňuje svoje sily a nevenujú dostatok času oddychu. Korporácie ich zvyknú tiež zneužívať, pretože im nerobí problém ísť až nadoraz a pracovať dlhé nadčasy. Vyskytujú sa preto úzkostné stavy, panické poruchy alebo psychosomatické ochorenia ako je napríklad syndróm dráždivého čreva, Crovnova choroba a iné.

Čo považujete za najbežnejšie spúšťače týchto problémov?

Veľkú rolu vždy zohráva rodinné prostredie a spôsob výchovy, či mal mladý človek dostatok podpory a pochopenia od rodičov, alebo sa musel naučiť zvládať problémy sám, taktiež to však môže byť o hraniciach a o podpore k samostatnosti.

V súčasnosti hrá veľkú rolu aj virtuálna realita, trávenie množstva času za počítačom, nepriamy kontakt s inými ľuďmi. Mladí ľudia sú viac zahltení informáciami. 

Problémom sú, ako som už spomínala, aj alkohol a iné návykové látky. Ak v sebe mladý človek začne podporovať závislosti, spomalí sa tým dozrievanie jeho osobnosti.

Žijeme vo veľmi hektickej dobe, ktorá kladie veľký dôraz na výkon, všade sa vyžadujú výsledky a my nemáme čas sa zregenerovať. Depresie, úzkosti či panické stavy ľudia zažívali aj v minulosti, no nie v takej veľkej miere, keďže časy neboli také stresujúce a rýchle.

Ako je to dnes s osamostatnením sa? Majú to mladí ťažšie?

Určite áno, závislosť od rodičov sa v súčasnej dobe predlžuje. Ľudia jednak nemajú peniaze na vlastné bývanie a stále viac sa tiež rozhodujú pre štúdium na vysokej škole. Ak si potom aj chcú kúpiť vlastný byt, musia brať hypotéky a to môže byť veľmi náročné. Začnú pochybovať o sebe, o tom, či to zvládnu, či sa dokážu presadiť. Existenčné otázky bývajú v súčasnosti časté.

Sú ľudia informovaní o psychickom zdraví? Vedia pochopiť, čo sa im deje a kedy vyhľadať pomoc?

Otvorenosť voči tomu, aby niekto vyhľadal pomoc, ak ju potrebuje, je dnes už oveľa väčšia. Vďačíme za to aj tomu, že sa stále viac v spoločnosť rieši zdravý životný štýl a tým aj psychické zdravie. Už neprevláda myšlienka, že ak vyhľadám pomoc, som nejak nenormálny. Stále viac ľudí navštevuje psychológov a neboja sa problémy riešiť. Staršia generácia je na tom trochu inak, tí majú skôr pocit, že si všetko musia vyriešiť sami.

Stretávate sa niekedy s tým, že sa ľudia hanbia prísť za psychológom?

V súčasnosti si už veľa ľudí chce pomôcť, ja to vnímam ako pud sebazáchovy. Už iba samotný fakt, že si niekto prizná, že má problém, stojí dosť veľa síl a niekedy to môže byť naozaj ťažké. Myslím si, že všeobecne sú psychológovia vyhľadávanejší než v minulosti.

Niektorí však boli vychovávaní v prostredí, v ktorom si nemohli dovoliť priznať chybu a vtedy je tam väčší ostych prísť. Je to ale takmer také isté, ako keď človek, ktorého bolí zub, ide k zubárovi. Keď si s niečím nevieme poradiť, je potrebné vyhľadať odborníka.

Kedy by sme teda za psychológom mali zájsť?

Ak sme už poprosili o radu kamarátov aj blízkych a stále sa točíme v kruhu, je dosť možné, že priatelia nám radia príliš osobne. Niekedy človek potrebuje objektívny nadhľad, aby pochopil, ako môže svoju situáciu riešiť. Pokiaľ je problém dlhodobý a opakuje sa, je potrebné vyhľadať pomoc psychológa.

Ako môžu ľudia vyhľadať adekvátnu pomoc?

V prvom rade je dôležité zistiť si, aký typ terapie psychológ ponúka, a ktorá je pre nás najlepšia. Psychologické služby sú aj štátne aj neštátne, individuálne aj párové terapie. Klinickí psychológovia alebo zdravotnícke zariadenia môžu mať zmluvy so zdravotnými poisťovňami, no mnohí z nás pracujeme v dnešnej dobe na priame platby.

Kedy vyhľadať psychológa a kedy už psychiatra?

Ak si človek nie je istý, je dobré ísť najprv za psychológom, aby zistil, aké vážne to je, či treba lieky alebo nie. Psychológ má dostatočné skúsenosti na to, aby dokázal posúdiť takéto stavy. 

Akými spôsobmi sa môžu ľudia sami naučiť lepšie zvládať negatívne emócie?

Veľmi pomáha pohyb a kreatívna činnosť, začať sa venovať tomu, čo nás baví, dôležitá je sebarealizácia, nachádzanie zmyslu v jednoduchých veciach a krokoch. Spočiatku to môže byť ťažkopádne, treba si však vytvoriť režim a pravidelnosť, vnútorný pocit spokojnosti sa môže prejaviť aj neskôr.

Najdôležitejšie je však porozumieť tomu, čo sa s nami vlastne deje a zaujať k tomu postoj, aby sme sa mohli rozhodnúť, čo máme zo života odstrániť, čo prijať, s čím sa vysporiadať, ako k problému pristupovať.

Ak sa napríklad cítime opustení a osamelí, mali by sme byť v kolektíve, tráviť čas s rodinou, s kamarátmi. Pokiaľ prežívame úzkosti, je dobré, keď o tom aspoň niekto z rodiny vie a máme sa s kým porozprávať.

Na úzkosti pomáhajú tiež pomalšie, upokojujúce pohybové aktivity. Na hnev a bezmocnosť je fajn si ísť zabehať, zakričať si, keď som sám, buchnúť napríklad do vankúša, a nie do človeka, ktorý to aj tak nepochopí, hoci náš hnev mu patrí, vyčistiť si hlavu.

Vy pôsobíte aj ako psychosomatička, ako dokáže človek rozoznať, kedy je zdravotný problém psychosomatický?

Ak je to psychosomatické, vtedy vyšetrenie lekárom vyjde ako negatívne a nepreukáže sa žiadna somatická príčina.

Aké psychosomatické príznaky bývajú najčastejšie?

Niekedy sa napríklad stáva, že sa ľudia nevedia nadýchnuť či nevedia spať a opakuje sa to. Úzkosti sa môžu prejaviť tlakom na hrudi, problémami s dýchaním, človek môže mať pocit, že má astmu, no vyšetrenia nič nezistia.

Syndróm dráždivého čreva sa tiež vyskytuje pomerne bežne v súvislosti so psychikou.

Mnohé orgánové ochorenia súvisia s duševnou nepohodou a dlhodobo pôsobiacim stresom. Napríklad pri prežívaní dlhodobého strachu a úzkosti nás začne bolieť žalúdok. Naše emócie sú také silné, že majú vplyv na organizmus a vyvolajú ich aj napríklad negatívne myšlienky. Vtedy si môžeme spôsobiť aj žalúdočné vredy.