Na negatívne následky striedania času na ľudský organizmus a ako ich zmierniť, sme sa opýtali psychosomatičky PhDr. Denisy Maderovej.
Striedanie času je v poslednej dobe horúca téma. Nielenže sa ľudia nevedia dohodnúť či ponechať letný či zimný čas, dokonca sa ozývajú aj hlasy, ktoré by chceli zachovať jeho každoročné striedanie. Možno ti práve teraz napadá otázka, prečo sa vlastne hodiny posúvajú každú zimu vzad a aký to má celé význam?
Zmena času má svoje dôvody, šetrí sa tak elektrická energia. Slnečný čas, ktorý je pre naše časové pásmo prirodzený a správny je zimný čas, cez leto sa hodiny vždy posunú o hodinu vpred, aby tak bolo dlhšie svetlo.
Vďaka dlhším letným dňom väčšina z nás počas horúcich mesiacov ráno vstáva za svetla a užíva si slniečko dlho do večera. Cez zimu je to však o niečo horšie, keďže kým sa čas nezmení vzad, pred ôsmou ráno býva ešte tma ako v rohu a tak sa nám ťažšie začína deň.
Večer je ale už skoro tma, z práce či zo školy odchádzame vo svetle pouličných lámp a máme pocit, že dni sú neskutočne krátke.
„Podporením vstávania so svetlom môžeme predpokladať viac energie a vyššiu výkonnosť ráno, večer je to však ťažšie, pretože pracujeme o hodinu dlhšie a náš organizmus už môže byť prirodzene nastavený na oddych. Takže mu veľmi nepomôžeme, iba ho dezorientujeme a prinútime ho fungovať neprirodzene," tvrdí psychosomatička PhDr. Denisa Maderová.
Okrem toho, striedanie času môže mať na náš organizmus aj duševné zdravie negatívne účinky a nie každý je ich schopný zvládnuť ich rovnako efektívne. „Môžeme pociťovať zvýšenú únavu a vyčerpanie, tým sme viac náchylní k vírusovým a bakteriálnym ochoreniam, môžeme mať oslabenú imunitu. Psychicky sa nám môžu meniť nálady, cítime sa viac rozladení, akoby nie vo svojej koži, taktiež depresívni. Súvisí to aj so zmenami počasia a úbytkom denného svetla," vysvetlila nám odborníčka.
Niektorí ľudia sú pritom náchylnejší k prežívaniu negatívnych následkov viac ako iní. Trpia hlavne meteosenzitívni jedinci, vnímavé a citlivé osoby, ale aj tí, čo majú rôzne zdravotné problémy, kardiovaskulárne či neurologické ochorenia a alergici. Ľudia s problémami s depresiou môžu pocítiť zhoršenie jej príznakov a nezvyčajné nie sú ani poruchy spánku.
„Naše telo sa po istom čase navonok zmene prispôsobí, no najťažšie je to pre celkový organizmus a jeho kondíciu. Je známe, že jednotlivé orgány pracujú v určitých hodinách. V dobe, v ktorej žijeme, a v našich podmienkach nepoznáme inú voľbu. Môžeme pociťovať rôzne ťažkosti, ktoré vnímame tak ako psychicky, aj somaticky. Je to napríklad únava, potreba viac oddychovať bez väčšieho dôvodu, nižšia koncentrácia, poruchy spánku, bolesti hlavy, nízky tlak krvi či zmeny nálady," objasňuje psychosomatička.
Zároveň radí, aby sme sa v zimných mesiacoch viacej šetrili, oddychovali a neobviňovali sa z toho, že máme menej energie než cez leto. „Mali by sme chodievať skôr spať a počúvať svoje telo, pomôcť si vitamínmi a minerálmi, ktoré môžeme získať jednak z čerstvej zeleniny a ovocia, no v tomto období už aj z vývarov, polievok a čajov. Keď nevládzeme, nie je to o našej lenivosti. Pravidlo platí, že ak sú ľudia okolo mňa na tom rovnako, chyba nie je vo mne."
Samozrejme, že pre náš organizmus a psychickú aj fyzickú pohodu by bolo oveľa prirodzenejšie, keby sa čas nemenil vôbec. Vyhli by sme sa tak celej kope zbytočných problémov. Otázne je len to, ktorý čas si zachovať, aby sme ešte viac nezmiatli naše telo. Ak by sme si napríklad zachovali letný čas, ráno by sme síce boli unavenejší, avšak organizmus sa vtedy naštartuje skôr ako večer.
Odborníčka tiež radí, aby sme počas zimy nezabúdali ani na šport, hoci sa cítime unavenejší. „V tomto období by sme mali dbať viac na správnu životosprávu, piť teplé nápoje a jedlá, pobývať v prírode na čerstvom vzduchu a večer v teple. Nemali by sme sa prestať pohybovať, no s ohľadom na našu výkonnosť."
Rozhodnutie o tom, ktorý čas si ponecháme, by malo padnúť už budúci rok v marci. Hoci Slovensko sa vyjadrilo skôr za zachovanie zimného času, naši susedia by chceli letný. V konečnom dôsledku sa im budeme musieť prispôsobiť. Jednak preto, aby nebola stredná Európa zbytočne rozdelená na viacero časových pásiem, a taktiež kvôli obchodným vzťahom s krajinami.
Aj keď v minulosti platilo pravidlo, že ľudia vstávali skôr a išli aj skôr spať, v súčasnosti je to väčšinou naopak. Veľa z nás si ráno radšej dlhšie pospí a fungujeme večer, kedy by nám vyhovovalo dlhšie prirodzené svetlo. Mnohí preto apelujú, aby sme sa prispôsobili modernému fungovaniu spoločnosti a prijali letný čas.
