Neviete, aký film či seriál si pustiť? Snáď vás v článku inšpirujeme.
Trojica redaktorov Filmkultu sa s vami aj tento týždeň podelí o tipy na snímky (a v tomto prípade aj jeden seriál), ktoré ich za posledný týždeň zaujali najviac. V ideálnom prípade by mohli byť nižšie uvedené tipy inšpiráciou aj pre vás. Nech sa páči.
Jakub H. – The Office (réžia: rôzni, 2005)
Keď sa povie slovné spojenie "americký remake", dovolím si s istotou tvrdiť, že mnoho ľudí nezačne jasať šťastím.
Samozrejme nájdeme veľa výnimiek ako medzi filmami, tak aj medzi seriálmi. Jednou z najznámejších je rozhodne americká verzia britského počinu The Office, ktorý mal na BBC pod kontrolou komik Ricky Gervais.
Prečo je však práve americká verzia mockumentary seriálu považovaná za jeden z najlepších televíznych sitkomov vôbec?
Kvôli svojej šialenej jednoduchosti, perfektnému humoru, nezabudnuteľným momentom, skvelým postavám a na rozdiel od svojho britského predchodcu aj akejsi diváckej prístupnosti.
Sledujeme pobočku papierenskej firmy Dunder Mifflin v malom mestečku Scranton, ktorá je pomerne svojská. Vedie ju Michael Scott (Steve Carell), človek, ktorému viac záleží na kamarátskych vzťahoch ako na zárobku.
V tíme sa ďalej nachádza napríklad John Krasinski, Rainn Wilson, Craig Robinson, Ed Helms a množstvo ďalších.
Tento charizmatický a zohratý tím hláškuje epizódu za epizódou a aj keď sa naprieč jeho 9 sériami vystriedalo hneď niekoľko hercov, verte, že nuda nehrozí.
Situačný a absurdný humor totiž nestojí iba na ich hereckých pleciach. Za veľa môže aj skvelá réžia a lá dokument, ktorá vás v istých momentoch dostane do kolien.
Je veľmi ťažké opísať The Office v niekoľkých slovách. Veľmi dlhé obdobie som sa mu aj napriek odporúčaniam vyhýbal a urobil som obrovskú chybu.
Prirástol mi k srdcu ako iba málo čo iné. Pred celým tvorcovským ansámblom skladám klobúk. Zabavíte sa totiž kráľovsky. 9/10
Dušan Š. – Wendy a Lucy (réžia: Kelly Reichardt, 2008)
Režisérka Kelly Reichardt patrí k pozoruhodným zjavom súčasného amerického nezávislého filmu. Po tom, čo som si so záujmom pozrel jej film Stará radosť, dal som šancu aj jej ďalšiemu dielu, netradičnej dráme Wendy a Lucy.
A urobil som dobre, pretože ma čakal nečakane silný a pôsobivý zážitok. Asi by sa hodilo poznamenať, že Reichardt je minimalistickou režisérkou a v jej filmoch nenájdete žiadny komplikovaný dej ani zbesilé tempo.
Vo Wendy a Lucy je hlavnou hrdinkou mladá Wendy v podaní Michelle Williams. Tá so svojou vernou fenkou Lucy smeruje na Aljašku, ale uviazne v mestečku, kde sa jej pokazí auto. Navyše sa jej Lucy stratí a Wendy sa ju snaží zo všetkých síl nájsť.
To je zhruba celý príbeh tohto nenápadného filmu. Jednoduchosť je tu však prednosťou a film je mimoriadne emocionym zážitkom o existenčnej tiesni, ako aj odvrátenou stránkou tzv. „absolútnej slobody“.
Michelle Williams navyše v hlavnej úlohe predváza famózny výkon. Pokiaľ máte radi nezávislú kinematografiu, rozhodne Wendy a Lucy vyskúšajte. 9/10
Peter P. – Čo len ľudia povedia (réžia: Iram Haq, 2017)
Nisha je šestnášťročná Pakistanka žijúca so svojou rodinou v Osle. Cez deň je poslušnou dcérou žijúcou podľa spoločenských tradícií, no v noci si užíva klasické tínedžerské radovánky.
Keď ju prísny otec nachytá v posteli s chlapcom, rozhodne sa pre radikálny krok. Unesie ju do Pakistanu. Tam ju ponechá na „prevýchovu“ svojej rodine.
Veľmi vydarená a emočne silná nórska snímka sa zaoberá veľmi aktuálnymi témami. Imigranti, ich tradície alebo prispôsobovanie sa modernej dobe. Robí tak divácky veľmi prívetivým spôsobom.
Režisérka Iram Haq si aj napriek krutému príbehu dovolí dať do filmu aj humor. O to sinejšie potom vyznejú vyhrotené pasáže, ktoré majú šancu vás zraziť do kolien. Veľkou devízou sú herecké výkony.
Najmä debutanka Maria Mozhdah dokáže perfektne predať pocity trpiaceho dospievajúceho dievčaťa.
Nenápadný nórsky titul sa stretol s veľmi vrelým prijatím na festivaloch a je skvelé, že občas sa stretneme s diváckym filmom, ktorý má čo povedať. A vám sa oplatí mu načúvať. Stojí to za to. 8,5/10
