Romantická dráma Disobedience od oscarového Sebastiána Lelia prináša herecký koncert ústredných hlavných predstaviteliek.
Sebastián Lelio si ešte len nedávno odniesol svojho prvého Oscara za drámu A Fantastic Woman a už tu máme jeho novinku, romantickú drámu Disobedience.
V nej nám predstaví úspešnú fotografku Ronit (Rachel Weisz). Po tom, čo jej otec – uznávaný rabín – zomrie, sa Ronit vracia do ortodoxnej židovskej komunity, z ktorej kedysi odišla.
Vzťahy medzi jej členmi a Ronit sú chladné a nikto ju nevíta s otvorenou náručou. V minulosti sa totiž zamilovala do krásnej Esti (Rachel McAdams), a to sa v podobne striktných náboženských komunitách neodpúšťa.
Je to však práve opätovné stretnutie týchto žien, čo znovu spôsobí vášnivý výbuch citov. Má to však háčik: Esti je vydatá za mladého Dovida (Alessandro Nivola), ktorý sa má prevziať funkciu Ronitinho otca.
Disobedience je mimoriadne kvalitnou drámou, v ktorej režisér skúma hneď niekoľko rôznych zaujímavých tém. V prvom rade je tu motív nenaplnenej lásky a nemožnosť jej dosiahnutia v striktných podmienkach náboženskej komunity, kde sa kladie dôraz na poslušnosť a život v súlade s predpísanými pravidlami.
Sloboda sa väčšinou káže len v slovách, ale akonáhle sa niekto naozaj slobodne rozhoduje (tak ako Ronit), okamžite je mu dané na vedomie jeho "previnenie". Esti je následne postavená pred voľbu: bude nasledovať svoje city za cenu, že stratí manžela, priateľov a možno aj prácu?
Alebo bude do konca života predstierať, že je inou osobou a odsúdi sa na nešťastný život v manželstve bez lásky? No, a aby sme toho nemali málo, tak nám Lelio servíruje aj istú kritiku podobne horlivých náboženských spoločenstiev, ktoré človeku odopierajú individualitu, možnosť voľby a umelo potláčajú niečo, čo sa nedá potlačiť.
Nebudem preháňať, keď napíšem, že snímka je doslova hereckým koncertom. Najviac samozrejme žiari ústredná dvojica Weisz/McAdams. Ich spoločné scény sú naozaj plné vášne, cítiť z nich výbuch dlho potláčaného citu a vďaka vynikajúcim hereckým výkonom sú tieto momenty absolútne uveriteľné a emocionálne.
Nečakajte však žiadnu prvoplánovú erotiku, Lelio si nahými telami nepotrebuje vypomáhať. Obe herečky zo seba dali všetko a ich vzájomná túžba je až fyzicky hmatateľná. Alessandro Nivola tiež výrazne vyčnieva a v príbehu zohráva kľúčovú úlohu.
Jeho rozpoltený muž, rozkročený medzi úprimnou vierou a šťastím svojej ženy, je skutočne zaujímavou postavou, hoci je trochu v tieni hlavných hrdiniek. Na týchto troch hercoch/postavách však celý film stojí a padá.
Musím tiež pochváliť kvalitný scenár a veľmi dobre zachytenú atmosféru ortodoxného židovského spoločenstva a jeho pravidiel. Disobedience je skrátka kvalitnou a silnou drámou, ktorá by nemala ujsť žiadnemu milovníkovi nezávislých diel.
Pokiaľ vám nevadí dôsledné a pomalé tempo a pri filme chcete aj pohnúť mozgom, je snímka vhodnou voľbou. Herecké výkony sú uhrančivé a nad nastolenými témami a dilemami budete ešte dlho uvažovať. 8/10
