Niekoľkokrát do roka sa hlavné mesto zmení na dejisko apokalyptického scenára.
Na Bratislavu v posledných dňoch doľahla ďalšia kalamita. Ako je však známe, v iných častiach Slovenska by to bolo považované len za jemný poprašok. Poznámku na citlivosť hlavného mesta voči snehu si večer nedovolil neutrúsiť ani moderátorský tím televízneho spravodajstva, podľa ktorých musia byť Bratislavčania naozaj veľmi nízki, keď im je jeden centimeter snehu až po krk.
Niečo na tom pravdy je, v Bratislave sneh naozaj prežívame a má to aj iné dôvody než len ten, že ho tu nemáme tak často ako v iných oblastiach našej malebnej krajiny. Aké sú teda tie dôvody?
Kopcovitý terén
Jasné, napríklad s takou Banskou Štiavnicou sa nemôžeme ani rovnať, no ani Bratislava to s jej kopcovitým terénom nemá najľahšie. Dlhé diely, Koliba alebo Palisády sa nachádzajú na kopcoch a často na ne vedie užšia cesta, čo situácii len pridáva na vážnosti. Na vŕškoch sa, samozrejme, poriadne šmýka a často sa odstavuje prítomná trolejbusová doprava, čo ústi do väčšieho počtu áut. Hromadná doprava či nákladiaky sú často skrížené, a to len vinou kopcovitého terénu.
Zasnežené cesty
Samozrejme, pri snehu zvyknú Bratislavčania nadávať na cestárov a pluhárov, nie vždy to však je ich vina. Flotila technických vozidiel starajúcich sa o sneh pozostáva len zo 43 pluhov, 15 posýpačov a 13 multifunkčných vozidiel. Navyše, nejakú tú dobu trvá aj organizácia a mobilizácia. Štyridsať pluhov sa o veľké mesto tak rýchlo nepostará, najmä ak počas toho neustále sneží.
Ľahké to nemajú ani cezpoľní
Vozidlá sa pritom musia starať o celý kraj a teda aj o okresy Senec, Pezinok a Malacky. Práca bojovníkov proti zime tak rozhodne nie je jednoduchá. Ešte horšie než obyvatelia hlavného mesta sú na tom tí, ktorí bývajú v priľahlých dedinách. Už aj tak každé ráno trávia dlhé desiatky minút v dopravných zápchach a sneh tomu vôbec nepomáha. Pluh však zasneženú cestu okupovanú stojacimi autami nemá ako očistiť od snehu, čas čakania sa tak len predĺži.
Nepoučiteľní Slováci
Letné gumy. Populárne aj v mrazivom februári. Vonku môže byť mínus pätnásť stupňov Celzia, no aj tak sa na cestu vydajú tisícky áut s letnými pneumatikami. Mysliac si, že to pomalou jazdou nejak zvládnu, často ohrozujú svoj vlastný život i okolitú premávku. Pravidelne pritom končia vo zvodidlách, stĺpoch, autobusových zastávkach či vo vozidlách okolo nich. A tá šťastnejšia kategória na Felíciách blokuje premávku smutnou rýchlosťou tridsať kilometrov za hodinu, ideálne v ľavom pruhu.
Nikto nešoféruje dokonalo
Zvyčajne za to môžu cezpoľní z Dunajskej Stredy, Galanty, Komárna alebo Senca. V prípade, že si už starý ostrieľaný Bratislavčan a harcovník s BA, tak tí s EČV BL. Bratislavčania si jednoducho vždy dokážu nájsť vinníka akéhokoľvek dopravného kolapsu a zvyčajne si to odnesie ktokoľvek, kto v hlavnom meste hľadá prácu, no poznávacia značka naznačuje jeho cudzí pôvod.
Nikto však nedokáže jazdiť dokonale a v Bratislave sa dejú tisícky prípadov denne, kedy ľudia porušujú predpisy, správajú sa detsky alebo bezohľadne a nespolupracujú s ostatnými. Vznikajú tak nehody, nutné zastavenia, ktoré sa na zápchach pripisujú poriadnym dielom, a to najmä v kalamite.
