Tvorba na červenej sociálnej sieti nemusí byť na jedno kopyto. Svetlou výnimkou je mladý Popradčan s veľkými ambíciami. Stihol spolupracovať na filme i tvoriť interaktívne videá s edukatívnym charakterom.
Točiť videá a vešať ich na internet sa zdá byť jednoduchou činnosťou, no nie vždy je tomu tak. Najmä, ak do svojich výtvorov dávate kúsok srdca a každý detail vypracujete poctivo. A práve podobným štýlom nahráva svoje videá na YouTube aj Miroslav Bača, známy predovšetkým ako youtuber Bača. Svojou kvalitnou tvorbou sa poľahky radí k tomu najlepšiemu, čo na Slovensku máme. A preto sme sa ho rozhodli vyspovedať. Čo robil počas školy, ako využil svoje skúsenosti s tvorbou videí a čo plánuje? Viac nižšie.
Ahoj, Bača! Ako vidíme, nedávno si hojne cestoval a určite máš kopu zážitkov. Začnime ale inak. Si chalan z mesta pod Tatrami, Popradu, a tvoje meno je známe aj v YouTube komunite. Čo si však robil ešte predtým, ako si sa začal podrobnejšie zaoberať spomínaným „jútubom“? Ako vyzeral tvoj život počas základnej školy?
"Ach, staré dobré časy.." Nemôžem toto obdobie nazvať inak. Väčšina mojich spolužiakov trávila čas spoločne v uliciach Popradu. Avšak ja, v tom čase zanietený downhill cyklista, som buď navrhoval za svojím stolom modely bicyklov a áut alebo animoval svoje prvé animácie z Lega na tatkov mobil - na ten čas, prevratne využitá možnosť pozastavenia videa. Písal sa rok 2005, mal som deväť rokov.
Čo ťa priviedlo k filmovaniu a tvoreniu videí? Každý sme mali ku svojim koníčkom a záľubám nejaký prvotný impulz, aký bol ten tvoj?
Prvotný impulz bolo vymýšľanie spomínaných domácich videí. Záľuba pokračovala na základnej škole, kde motiváciou k tvorbe humorných videí boli vždy spolužiaci a každodenné situácie. Neskôr školský krúžok vedený šikovným človekom a učiteľom, ktorý mi ukázal cestu umenia. Po odchode do hlavného mesta boli zase mojím už právoplatným impulzom učitelia animácie a 3Dčka, ľudia z praxe a postprodukčných štúdií Tomáš Danay a Ján Drobny.
Stredoškolské časy si sa rozhodol stráviť v našom hlavnom meste. Prečo práve tam? Ako vyzeral tvoj študentský život?
Poprad je úžasné mesto, ale ako mnoho miest na Slovensku trpí nedostatkom možností pre mladých filmárov. Túžba po filmárčine však bola silná. Bratislava ponúkala možnosť širšieho uplatnenia, a preto moja cesta viedla práve tam. Bol som rád, že mi zriaďovateľka strednej umeleckej školy umožnila študovať animovanú tvorbu. To bol odrazový mostík mojej cesty. Poprvýkrát som odišiel od rodiny, žil na internáte, spoznával "veľké mesto" a nových úžasných ľudí.
Ako si sa spoznal s Danom Štrauchom, Peťom Popluhárom a ďalšími známymi slovenskými youtubermi? Ako vyzerali vaše vzťahy v začiatkoch?
Môj študentský život sa od tých ostatných líšil možno iba tým, že cesta osudu ma zamotala v pavučine slovenskej youtubovej scény. Našu školu prezývajú aj rodiskom "youtuberov". Tam som stretol spomínaného Dana (Goga), taktiež napríklad aj Dušana (Duklock). Spolu s nimi som trávil veľa času v ich prostredí a niečo som sa priučil z youtubového almanachu. To viedlo ku spoločnej tvorbe alebo akciám, kde som veľmi rýchlo spoznal celú komunitu. V tých časoch nastalo aj osudové stretnutie s Peťom Popluhárom.
Ak sa nemýlime, iným youtuberom občas aj vypomáhaš. Akou formou? Získavaš pri tom aj nejaké nové zručnosti, skúsenosti?
Som študentom vysokej školy muzických umení v odbore špeciálne efekty a kamera. Preto netrpím nedostatkom schopností vo video priemysle. Tie sa snažím posunúť do nášho internetového sveta prostredníctvom mojej tvorby alebo tvorby mojich kolegov. Pomoc s natáčaním, strihom alebo postprodukciou je pre mňa takmer na dennom poriadku a je mi cťou ju vykonávať. Rôznorodosť situácií a skúška „naučeného“ v praxi ma posúva ďalej. Sú to zaujímavé skúsenosti.
Kto je tvojím YouTube vzorom a prečo?
Je to bezpochyby Newyorčan Casey Neistat. Momentálne je obrovskou celebritou a vzorom pre veľa ľudí , ale ešte v čase, keď Slovensko toto meno nepoznalo, som si podľa jeho custom návodov upravoval slúchadlá. Videl som v ňom obrovský vzor. Jeho prístup k práci, odhodlanie, osobné presvedčenie, systém a hlavne vytrvalosť... ide o atribúty, ktoré by som chcel mať. A budem mať.
Bol si teraz v dvoch európskych krajinách. Začnime chudobnejšou. Ako by si zhrnul svoj dovolenkový pobyt v Albánsku, čo ťa na danej krajine najviac prekvapilo? Ako si si ju užil? Väčšina Slovákov má predstavu, že ide o bohom zabudnutý kút plný zločincov a chudobných ľudí...
Keď mi mamka zavolala, že s celou rodinou ideme na dovolenku do Albánska, bol som skutočne rozrušený. Nesmierne som sa tešil ,že tento "bohom zabudnutý svet" preskúma aj moje oko cez objektív. V Albánsku som už bol, očarilo ma aj poprvýkrát. Nesklamalo ma ani druhýkrát. Ba čo viac, prekvapilo! Nesmierne srdečný a pohostinní Albánci ma za pár dní dokázali presvedčiť, že aj napriek ich drastickej histórii sú priebojní a chcú sa vo svete ukázať ako právoplatná krajina hodná návštevy.
A ešte Holandsko. Prečo si šiel práve tam? Čím sa tamojší život a ľudia líšia od Slovenska?
Výberu Holandska predchádzali dve situácie. Moji najbližší kamaráti v spojení s psychohygienou v rámci môjho častého sedenia za PC. Potreboval som manuálnu prácu a iné prostredie na regeneráciu mysle. Podarilo sa mi spojiť príjemné s užitočným. Práca šľachtí telo i dušu a Holandsko šľachtí poctivo. Zásadný rozdiel medzi Slovákom a Holanďanom je v prístupe a vyžarovaní. Holanďan sa vždy usmieva. Nezáleží, či je práve šťastný alebo stojí druhú hodinu v rade na pošte. Sú to veľmi otvorení a pozitívni ľudia.
Známy je aj tvoj interaktívny projekt o Poprade. Čo ťa k nemu doviedlo? Určte nešlo o jednoduchú záležitosť.
Interaktívne pokusy na YT scéne už boli. Ja som však chcel ponúknuť a „odsledovať“ hlavne mladších YT fanúšikov, či by prijali edukačné videá. Snažil som sa spojiť video platformu so vzdelaním a zábavou. Téma Poprad bola samozrejmosťou. Viem si predstaviť tieto podklady ako moderné, aktuálne študijné prostriedky. Táto hra mala dobré ohlasy. Viem si predstaviť vizualizovať takto rôzne mestá. Možno prídu ďalšie v rámci výtvarného, či hudobného umenia. Nápadov je veľa. Tento vznikol pri rodinnom brainstormingovom obede. Bol v podstate výsledkom rozhovoru dvoch generácií, ktorý mal dokázať jednej z nich, že YT scéna vie prijať aj edukačné videá.
Ako vidíš svoj YouTube kanál o, dajme tomu, 2 roky? Čomu by si sa chcel najviac venovať? Čo plánuješ?
Môj ciel je jednoznačný - zabaviť človeka spôsobom, kedy by si pri úprimnom smiechu neuvedomil, že sa práve pozeraním YT videa niečo naučil. Na Slovensku je náročné robiť kvalitnú tvorbu, avšak existujú cesty, ako sa k ľudom dostať. Viem si predstaviť, že v rámci dvoch rokov precestujem rôzne krajiny, vrátane rôznych kútov nášho Slovenska a ponúknem tým, ktorí o to budú mať záujem - svoj pohľad, svoj názor, svoje video, svojím prevedením. Chýbajú mi k tomu, už len sponzori.
A čo život mimo červenej sociálnej siete? Akým smerom sa chceš uberať? Ak by jedného dňa YouTube zmizol, čo by si robil?
Napriek všetkému je pre mňa YouTube iba koníček. Nikdy som nechcel a ani nechcem vkĺznuť do pozície povinných videí. Je radosť natáčať a strihať vtedy, keď máte chuť a nie, keď „musíte“ a očakáva sa to. Študujem na vysokej škole a to je cesta, na ktorej chcem zatiaľ ostať. Vysoká škola mi ponúka veci, o ktoré sa zaujímam. Vďaka tomu pracujem, či už vo veľkých postprodukčných štúdiách alebo v slovenskej televízii. To je to, čo milujem a čím sa chcem živiť - filmové umenie. V rámci tohto smerovania mám založenú svoju spoločnosť Lens Europa, v ktorej ponúkam svoju tvorbu.
Bača a film. Chcel by si sa niekedy angažovať vo filmovom priemysle?
Čím skôr! Už budúci rok vyjde môj prvý oficiálny krátkometrážny film a bolo by pre mňa obrovskou cťou uvidieť moju prácu na filmovom plátne vo veľkom kine.
New York je vo svete zvučným pojmom. Nie každý má príležitosť ho navštíviť, no tebe sa to podarilo. A čo vyše, bol to tvoj sen a jeho scenérie si uzrel prvýkrát. Ako dlho trvala príprava na cestu? Mal si aj obavy z letu či všakovakých komplikácií, ktoré mohli nastať?
Vzhľadom k mojej práci sú komplikácie to, čo na práci s kamerou najviac milujem. S Peťom sme sa pripravovali pol roka a milujeme výzvy, pokaziť sa mohlo všetko. Nemávam obavy z komplikácií - rýchlosť môjho konania pri jeho riešení určuje moju kvalitu.
Keď si pristál a prvýkrát položil nohy na americkú pôdu, čo si vtedy prežíval a nad čím si najviac rozmýšľal?
Videl som pred sebou 9-ročného seba. Dvanásť rokov snívania sa vstupom na americkú zem stalo skutočnosťou a pocity sa vyšplhali na mieru, ktorú len ťažko opísať slovom či vetou.
Premýšľanie nad scenárom druhého pokračovania paródie na Neistata muselo zabrať nemálo dní. Ako a kedy sa zrodila myšlienka, že spoločne s Peťom Popluhárom sa vydáte rovno do jeho mesta a budete točiť tam?
Myšlienka sa stvorila, ako inak, pri poldecáku dobrej slovenskej pálenky. Trvalo to dokopy pol roka. Nespočetné množstvo hodín pripravovania, množstvo peňazí a energie. To je však to, čo nás na tom baví. Je mi jasné, že si týmto užívam staré dobré časy.
Celé hodiny ste ho čakali pred jeho štúdiom. Zrazu sa však zjavil, prehodili ste pár slov a odišiel. Čo prežíva človek, keď takto zblízka stretne svoj dlhoročný idol?
Trasie sa. Nie ako na maturite alebo v bratislavskej MHD... človek sa snaží byť prirodzený a nedávať najavo svoje pocity, ale ono to nejde. Ostali sme v nemom úžase, ale nemohli sme stratiť duchaprítomnosť, museli sme sa pripravovať a točiť ďalej!
Po prvotnom stretnutí však znova prišla neistota. Neodpovedal, neozýval sa a čas sa krátil. Nakoniec to však vyšlo. Opíšeš nám prosím ten krásny moment, keď si vstúpil ako jeden z prvých Slovákov do jeho štúdia? Očakávali ste, že sa vám podarí dostať až tam?
Čakaním sa naše bujné predstavy rúcali ako domčeky z karát. Posledný deň sa neistota dala krájať. Ale naša silná motivácia nám dávala nádej. Potvrdenú odtlačkom mojej topánky na jeho podlahe. Nedá sa to opísať, ste na mieste, ktoré milujete, viete že sa tam len tak nikto nedostane, cítiť atmosféru jeho štúdia, nahliadnuť bezprostredne na jeho pracovné tempo, jeho krátke, ale efektné rady. Je to malý krok pre človeka, ale veľký pre youtubera!
A čo samotný New York? Ako sa ti páčilo mesto? Vieš porovnať americký životný štýl s tým slovenským?
To je na ďalší rozhovor. Bol som tam krátko, ale v mojom vnímaní rezonuje rozdiel, ktorý tvorí čas. V New Yorku plynie omnoho rýchlejšie ako ten náš. Ak zastanete v tomto meste, už ho nedobehnete. New York sa s nikým nekašle.
Určite nebola núdza o zážitky, vtipné príhody či nervy prinášajúce situácie. Ktoré stoja za zmienku?
Som rád, že som mohol každý tento moment zaznamenať na videá, ktoré vydávam aktuálne na svojom kanáli The Bača. Zážitkov je množstvo! To, čo kamery nevideli, je moment, kedy sa úplne dobre nepodaril záber s grcaním v lietadle. Obsah Peťových úst, ktorý mal skončiť v sáčku, odrazu plával v rádiuse jedného metra v lietadle. Verte mi, podať slečne letuške štyri plné sáčky "niečoho" nebolo nikdy vtipnejšie. Keď si po výlete v New Yorku prišiel späť na Slovensko, po dlhom čase si zaľahol do vlastnej postele. Čo sa ti v prvú noc po úspešnom „tripe“ mihalo hlavou? "Všetko, čo človek robí od srdca, má zmysel.... prečo sakra ale postel, na ktorej ležím, nie je v New Yorku"?
Ak chceš sledovať Bačove aktivita aj v budúcnosti, určite si ulož nasledujúce odkazy. V prvom rade je k dispozícii Instagram so živými vysielaniami a aktualitami, no Bača sa rád vyrozpráva aj na Twitchi. A samozrejme, YouTube kanál nesmie chýbať.
