Anders Breivik: Príbeh nórskeho masového vraha, ktorý svoje protiislamistické ideológie predviedol vyvraždením 77 ľudí

Tesne po 15:00 do oblasti, kde sídlia vládne budovy, prichádza biela dodávka. Z auta vystupuje vtedy ešte neznámy muž v policajnej uniforme. Je ním iba 33-ročný Anders Behring Breivik. O pár minút neskôr zasiahne Oslo zdrvujúca rana, z ktorej sa bude ešte dlho spamätávať. Než však stihnú bezpečnostné zložky akokoľvek reagovať, prichádza rana druhá. Pár kilometrov od hlavného mesta sa dovtedy pokojný ostrov Utøya mení na vojnovú zónu. Krik, plač, prosenie o život a nemilosrdné výstrely. Približne tak sa dá opísať zvuková kulisa vychádzajúca z mládežníckeho tábora. Čo sa udialo v hlave mladého Nóra, ktorý niekoľko rokov svojho života zasvätil plánovaniu masakru svojich krajanov? Na túto otázku sa pokúsil nájsť vysvetlenie celý rad psychiatrov, politológov či žurnalistov. Ukázalo sa, že hlavným tŕňom v oku beštiálneho vraha bol európsky multikulturalizmus a nórska vláda, ktorá takúto politickú ideológiu podporovala. Pozrime sa však na príbeh najväčšieho masového vraha v novodobých nórskych dejinách od samého počiatku až do krvou zašpineného konca.

Detstvo a dospievanie

Je 13. február 1979, keď sa do rodiny diplomata a zdravotnej sestry rodí malý Anders Breivik. Rodina však pokope dlho nevydrží. V čase, keď má Anders iba jeden rok, sa rodiča rozvádzajú, čo ho ako dieťa veľmi poznačilo. Už v 4 rokoch začína podľa psychológov a psychiatrov vykazovať badateľné odchýlky v správaní a v štruktúre osobnosti. Odborníci videli hlavný problém v matkinej nevhodnej výchove a zhodli sa, že Andersovi chýba najmä otcova pevná ruka. Otca síce pravidelne navštevoval, no keďže žil až v Paríži, nebolo to viac ako niekoľkokrát do roka. Okrem mamy žil taktiež s otčimom a nevlastnou sestrou. Neurotické prostredie a otcov dostatočný nezáujem o vlastného syna Andersa veľmi poznamenal. V období dospievania s ním prerušil všetok kontakt. Ako násťročný začal počúvať hip-hop a stal sa významným členom sprejerskej komunity v Osle. Pri maľovaní grafitov bol aj viackrát chytený. Jeho správanie učitelia opísali ako rebelujúce, no v kontexte dospievania a rozvodu rodičov na tom nevideli nič zvláštne.

Zlom v Andersovom živote spôsobila hádka s jeho najlepším priateľom, po ktorej prerušil kontakt s celou hip-hopovou aj graffiti komunitou. Následne sa vrhol na posilňovanie, ktoré bral aj podľa slov spolužiakov skutočne vážne. Problém mu nerobilo ani cvičenie od skorého rána. Aby dosiahol vzhľad podľa svojich predstáv, začal užívať aj anabolické steroidy. Posilňovaním chcel dosiahnuť len jediný ciel, chcel byt veľký a silný. V roku 1999 podstupuje aj viacero menších chirurgických zákrokov s cieľom dosiahnuť svoj vytúžený vzhľad. Upravuje si bradu, nos aj čelo. V tom istom roku vstupuje aj do Pokrokovej strany, nórskej pravicovej strany vystupujúcej proti imigrácii. O sedem rokov neskôr bol však zo strany pre svoje extrémistické názory vylúčený (niektoré zdroje hovoria, že politické zoskupenie opustil z vlastnej iniciatívy). Po opustení nórskych národniarov sa začal kontaktovať s ultrapravicovými skupinami po celej Európe.

Prípravy na útok

Začiatok príprav na teroristický útok sa podľa samotného Breivika datuje už do roku 2002, keď sa ako 23-ročný pustil do obstarávania finančných prostriedkov na onen čin. Peniaze mu prinášala najmä softwarová spoločnosť, ktorú sám založil. Firma sa behom niekoľkých rokov rozrástla na šiestich zamestnancov a Breivikovi tak v jeho 24 rokoch zarobila prvý milión nórskych korún, čo je približne 100 000 €. Neskôr však spoločnosť zbankrotovala a Breivik sa tak vrátil do domu svojej matky. Podľa vlastných slov preto, aby ušetril čo najviac peňazí na bývaní a energiách. Viacerí odborníci z oblasti psychiatrie sa zhodli na tom, že toto obdobie sa na Breivikovom zdraví významne podpísalo. Práve stiahnutie sa zo spoločnosti, izolácia a dostatok peňazí vyústili v patologické myšlienkové pochody. Pre predstavu mal v roku 2008 disponovať hotovosťou vo výške približne 200 000 € a mal taktiež prístup k úverom vo výške takmer 30 000 €. Peniaze tak neboli pre Breivika žiadny problém. Rok 2009 bol prelomovým najmä preto, že plán napredoval míľovými krokmi, za čo môže práve ďalšia firma, ktorú zakladá. Breivik Geofarm sa zameriava na poľnohospodárstvo, čoho cieľom má byť jednoduchý prístup k hnojivám a rôznym chemikáliám, ktoré sa dajú následne použiť na výrobu výbušnín.  

V roku 2010 sa vydáva na cestu do Prahy, kde sa pokúša zaobstarať si strelnú zbraň. Informácie o ľahkej dostupnosti zbraní sa však v praxi ukážu ako nepravdivé a tak sa o pár dní neskôr vracia naspäť do Nórska, kde si napokon zbrane zaobstaráva legálnou cestou. 9mm pištoľ Glock 34 a Ruger Mini-14 nadobúda vďaka platnej licencii v pištoľovom a poľovníckom klube. V rámci príprav sa po večeroch oddáva násilným počítačovým hrám. Prevažne sa zameriava na sériu Call of Duty a Battlefield, aby si výrazným spôsobom precvičil najmä rýchlosť reakcií (pozitívny vplyv FPS hier na niektoré funkcie mozgu preukázalo už viacero výskumov). Koncom júna 2011, teda asi mesiac pred útokom, sa sťahuje na vidiek, kde sídli jeho poľnohospodárska firma. V tom čase si z internetového obchodu v Poľsku objednáva 6 ton hnojiva, čo neskôr potvrdzujú aj vyšetrovatelia a médiá. Breivikovi vidiecki susedia si okrem toho, že vôbec nebol farmársky typ, žiadneho podozrivého správania nevšimli. A dokonca aj majiteľ baru, do ktorého si Anders príležitostne zašiel, na ňom nespozoroval žiadne známky odporu či nenávisti.

Útok – 22. júl 2011

Je 90 minút pred odpálením bômb, keď na 1003 mailových adries po celom svete prichádza 1518 stranový dokument nazvaný 2083: A European Declaration of Independence (2083: Európska deklarácia nezávislosti) podpísaný Adrewom Berwickom. Medzi tisícovkou emailových adries malo byť aj 10 adries súkromných užívateľov z Českej republiky. Je 15:18, keď sa na prvej bezpečnostnej kamere v blízkosti vládnych budov objavuje biela dodávka. O 7 minút neskôr nastáva najväčšie krviprelievanie v novodobých nórskych dejinách. Pokojné ulice Osla sa v okamihu menia na vojnovú zónu. Hlasitý výbuch nasleduje všadeprítomný strach, panika a chaos. Ľudia vybiehajú z budov netušiac, čo sa deje. Bol to blesk, alebo ide o zemetrasenie? Aj také boli prvé odhady priamych účastníkov výbuchu. Onedlho však zisťujú, že vládnu budovu zasiahla neznáma výbušnina. Nikto netuší, čo sa deje, čo má robiť a či je po všetkom, alebo prídu o chvíľu ďalšie výbuchy. Bol to však iba začiatok. Už o pár minút neskôr sa celým svetom šíri správa o teroristickom útoku priamo v centre hlavného mesta Nórska. Vlády po celom svete, ale najmä v Škandinávii a v západnej Európe prijímajú prísne bezpečnostné opatrenia.

Zatiaľ čo sa nórske bezpečnostné zložky nestihli spamätať, Breivik opúšťa Oslo a vydáva sa za svojím hlavným cieľom. Breivikovi stačia 2 hodiny, aby sa premiestnil z Osla na ostrov Utøya vzdialený asi 40 kilometrov severovýchodne a pripravil na jednu z najväčších masových vrážd v novodobej histórii. Na ostrov prichádza prezlečený za policajného dôstojníka s cieľom upozorniť prítomnú mládež na bezpečnostné opatrenia vyvodené v dôsledku predošlých výbuchov. Ostrov sa stáva jeho hlavným cieľom z jednoduchého dôvodu. Sídli na ňom letný tábor pre mladých aktivistov Nórskej strany práce, ktorá otvorene podporuje politickú ideológiu multikulturalizmu. Na ostrove sú v tom čase prítomných stovky ľudí, ktorým sa príjemný letný deň z ničoho nič zmenil na najhoršiu nočnú moru. Je 17:17, keď Breivik vystupuje z trajektu na ostrov Utøya a vedúcim tábora sa predstavuje ako policajt, ktorý má zabezpečiť ochranu prítomnej mládeže. 17:21 padajú prvé výstrely. Za obete im padnú hlavní organizátori letného kempu.

To, čo nasleduje po tom, sa dá len ťažko predstaviť. Medzi mládežou vzniká zmätok a narastá strach. Breivik však udržuje nepríjemne pokojnú atmosféru. Bez emócií páli po všetkom, čo sa hýbe. Ostrov začínajú lemovať desiatky mŕtvych a zranených. Breivik má len jediný cieľ, zabiť čo najviac ľudí. O pár desiatok minút neskôr je k ostrovu vyslaný vrtuľník s protiteroristickým komandom Delta Force. Avšak Breivik mal dostatok času na to, aby za sebou zanechal hotovú spúšť. Polícia je totižto plne zamestnaná výbuchom v centre mesta. Bezpečnostné zložky sa musia naviac vysporiadať s veľmi neprehľadnou situáciou. Chýbajú základné informácie, ako napríklad koľko útočníkov je na ostrove. Komu by v tej chvíli napadlo, že masaker obrovských rozmerov má na svedomí jeden jediný muž. Výsledok teroristického besnenia následne šokoval celý svet. Odpálená bomba v centre Osla si vyžiadala 8 životov a ďalších niekoľko desiatok zranených. Zbesilému lovu na ostrove potom podľahlo neuveriteľných 69 mladých ľudí. 70 minút od začiatku streľby je Breivik dopadnutý. Masaker vyhlásil za politický akt.

Príčiny teroristického útoku a súdny proces

Nórsko sa, ako aj zvyšok západnej a severnej Európy, vyznačuje významne liberálnou migračnou politikou. V Breivikových očiach bola však takáto situácia viac neprijateľná. Stále väčší počet cudzincov v jeho domovskej krajine ho napokon vybičoval až ku krajným riešeniam, aby tak dal celému svetu najavo, čo si o tamojšej ideológii vládnucej politickej strany myslí. Nenávisť voči islamu a zachovanie európskej tradície tak mali byť hlavnými príčinami Breivikovho konania. I keď sa síce za veľkého kresťana nepovažuje, kresťanstvo vidí ako základný stavebný pilier európskej civilizácie. Odborníci taktiež potvrdili, že kresťanstvo Breivik nevníma ako praktikovanú vieru, ale skôr ako kultúrny odkaz. Viacero pravicovo orientovaných politikov západnej Európy sa síce od masakru dištancovalo, no zároveň vyslovili myšlienky, že základnou Breivikovou ideou bola a je ochrana Európy. Spôsob prevedenia je však bez diskusií neospravedlniteľný. Súdny proces Breivik využil na svoju propagandu a podľa viacerých zainteresovaných ho vnímal skôr ako šou. Jediné, o čo sa Breivik snažil, bolo paradoxne súd presvedčiť, že je psychicky zdravý a netrpí žiadnou duševnou poruchou. Od samého začiatku totiž chcel byť vyhlásený za politického teroristu. Nálepka duševne chorého by pre neho znamenala neúspech celej operácie. Psychiatri a psychológovia sa napokon zhodli na tom, že obvinený Anders Breivik netrpí žiadnou duševnou poruchou, avšak jeho štruktúra osobnosti má významne paranoidné rysy. Za svoje vyčíňanie si rok po útokoch vypočul konečný verdikt. Nórska justícia udelila Andersovi Breivikovi najvyšší možný trest, čo predstavuje 21 rokov strávených za bránami väznice. Ľudia sa však zhodujú na tom, že takýto trest je len výsmechom pre pozostalých.