Ako vnímajú Slovensko zahraniční turisti?
Erica Rosenberg je novinárkou v známom a populárnom The Washington Post. Miluje navštevovať netradičné miesta a objavovať neobjavené. So svojím partnerom sa tak vydala na Slovensko, o čom samozrejme napísala článok. Ako nás vníma a čo o našej malebnej krajine napísala?
Erica začala svoju púť v Košiciach, kam prišla z maďarskej strany. Tie jej však zo začiatku neponúkli veľmi dobrý prvý dojem. "Ako som prichádzala, čoraz viac som nadobúdala dojem industriálneho komunistického mesta. Začína to vyzerať, že som spravila príšerné rozhodnutie o dovolenkovej destinácii." Jej penzión bol vraj na dosť zlej úrovni. Omietka bola na niektorých miestach odpadnutá, zámky nefungovali a keď recepčnému nahlásila, že nefunguje chladnička, s pokrčením pliec odpovedal, že to väčšina. Americkí knižní turistickí sprievodcovia sa podľa nej zhodujú v jednom. Slovensko je malé, málo navštevované a nie veľmi vábivé. Ak však prekusnete škrupinu prvého dojmu, čaká vás sladká odmena. Na Slovensko prichádza z USA ročne len asi 40 000 turistov, štyrikrát toľko sa vydá do susednej Českej republiky.
Podľa Ericy bolo na Slovensku viacero jej priateľov, vždy však len na ceste do Viedne či Budapešti. Na pár hodín sa zastavili v Bratislave, no tam to končí. Slovensko je preto tou pravou výzvou. Erica v penzióne prespala pretrpela prvú noc a s neveľkými nádejami sa vydala do centra metropoly východu. Bola však ohromená. Centrum Košíc ju jednoducho uchvátilo. Hneď za rohom jej penziónu totiž stála masívna a skvostná gotická katedrála otvárajúca pomyselnú bránu do centra plného života a pozitívnej energie. "Hlavná ulica ma uchvátila pamiatkou na každom kroku. Centrum sa nesie v rustikálnom štýle, do ktorého sú však zasadení moderní a pozitívni ľudia. Väčšina budov pochádza z 13 - 19. storočia, do nich sa však prisťahovali moderné prevádzky, napríklad kaviarne či zmrzlinárne. A tie dokážu pripraviť pochúťku rovnako dobre, ako kdekoľvek inde na svete. Čašníci vedia perfektne po anglicky. Stredoveké mesto plné moderných dotykov." Ericu ďalej prekvapili cyklistické preteky priamo v centre mesta či protikorupčný pochod, obe však hodnotí veľmi pozitívne. "Košické centrum skutočne patrí ľuďom."
V Levoči sa zastavila len na chvíľu, podstatne dlhšiu dobu si však vychutnávala Spišský hrad. Naše lesy (Slovenský raj) označila za dychvyrážajúce, aj keď podľa nej "málo divoké". Vydala sa známou turistickou trasou zo Suchej Belej. Vydesili ju rebríky nad vodopádmi a prekvapila možnosť zviesť sa z kopca prenajatým bicyklom. Zo Slovenského raja však nasledoval presun priamo do Vysokých Tatier. Spomenula lanovku, nechápe však, prečo by niekto išiel lanovkou, keď si môže vychutnať fascinujúce výhľady na hory či nespočet vodopádov.
Ericu však najviac dostala Banská Štiavnica. "Perfektne zachované stredoveké mesto. Jeho hlavná ulica sa očarujúco vinie kamenným centrom. Všade vidno malé kaviarničky a reštaurácie, ktoré svojou gastronómiou ľahko prekonajú akékoľvek podobné stredoveké talianske mestečko na úpätí kopca." Zastavila sa na stredovekom festivale, vypočula si historický organ. A ako hodnotí svoj výlet? "Stredoveké mestá, úžasná príroda, kultúrne bohatstvo, skvosté hrady a zámky, neuveriteľné jedlo či kaviarne. Všetko za veľmi ústretovú cenu a bez hlúčikov turistov. Možno by sa zišlo všetkých tých turistických sprievodcov trošku upraviť." Erica nám tak na rozlúčku rozhodne zanechala pozitívne aj milé slová. Možno sa zastaví ešte niekedy, aby si vychutnala čaro bratislavských uličiek či krásy iných lokalít.
