Film, ktorý zmenil žáner, spravil hviezdu z Bruca Willisa a vianočná trvalka schopná potešiť aj po takmer troch dekádach od svojej premiéry.
„Yippee-ki-yay, motherfucker!"
Vianoce sú za dverami. Čas ozdobených stromčekov, darčekov, kapra vo vani, prázdnin, rodinnej pohody a hodiniek Rolex padajúcich tridsať poschodí v spoločnosti nemeckého teroristu Hansa Grubera. Slávne finále Smrtonosnej pasce patrí k mnohým z nezabududnuteľných momentov tejto revolučnej žánrovky, ktorá sa už dávno stihla stať vianočnou klasikou. Poďme si ju teda vzhľadom k blížiacim sa sviatkom lásky a pokoja pripomenúť.
Na štedrý večer sa obyčajný newyorský detektív John McClane (Bruce Willis) vydáva navštíviť svoju rozpadajúcu sa rodinu do Los Angeles. Zhodou okolností sa ocitne na firemnom večierku svojej manželky, ktorý sa stane terčom útoku teroristov pod vedením charizmatického Hansa Grubera (Alan Rickman). Podarí sa mu nepadnúť do zajatia a je nútený v uzavretom mrakodrape bojovať na vlastnú päsť nielen o svoj život, ale aj za záchranu všetkých rukojemníkov. A medzitým si nájsť nejakú obuv, pretože na svete je 9 miliónov teroristov a jemu sa podarí zabiť práve toho, čo má menšie nohy než jeho sestra.
Písali sa 80. roky. V ich prvej polovici bol koniec studenej vojny ešte len hudbou budúcnosti a v Hollywoode sa s týmto faktom vysporadúvali po svojom. Nezraniteľní hrdinovia pomocou vlastných pästí a ťažkej vojenskej techniky bojovali proti hrozbám východného bloku. Bola to éra akčných hrdinov. John Rambo, James Braddock alebo John Matrix kosili nepriateľov demokracie po stovkách, boli nepremožiteľní a hájili myšlienky slobodného sveta do posledných síl. Ich predstavitelia Sylvester Stallone, Chuck Norris alebo Arnold Schwarzenegger sa tešili mimoriadnej popularite. A na boj s teroristami v mrakodrape sa mal pôvodne vydať práve posledný menovaný. Teraz už tomu ťažko uveriť, no prvá verzia scenára tejto klasiky bola pripravovaná ako pokračovanie Komanda, pričom celkovým vyznením si oba projekty v rámci žánru a doby asi nemôžu byť odlišnejšie.
Hlavnej hviezde sa však ponuka na sequel nepozdávala, tak sa začalo prepisovať. Už aj pokračovanie príbehu Johna Matrixa malo základ v románe Rodericka Thorpa pod názvom Nothing Lasts Forever (u nás vyšiel pomenovaný už po filmovej verzii). Bolo však koncipované ako typický akčňák 80. rokov. Medzi časom sa však začala v žánri malá revolúcia. Úspech Smrtonosnej zbrane ukázal producentom, že diváci môžu mať v tomto žánri záujem aj o postavy z mäsa a kostí. Ďalšia verzia sa teda priblížila viac k duchu písanej predlohy. Z nebojácneho elitného vojaka sa stal opäť pochybujúci a zraniteľný detektív. Názov projektu sa zmenil na Die Hard a postava bola oproti knižnému Joe Leland premenovaná na Johna McClana. Ani tomuto projektu sa však božský Arnie neupísal. Po odmietnutí najväčšou hviezdou továrne na sny sa producenti k tomuto projektu snažili zlanáriť tú druhú najväčšiu - Sylvestera Stallona. Ani tu však nepochodili.
Postupne úlohu odmietali ešte napríklad Burt Reynolds, predstaviteľ MacGuyvera Richard Dean Anderson, Nick Nolte alebo dokonca Clint Eastwood. Voľba teda padla na hviezdu komediálneho krimi seriálu Mesačný svit. Budúci producent Matrixov Joel Silver vedel, že našli toho správneho. Bruce Willis však bol zmluvne viazaný pri tejto kultovej televíznej produkcii a vziať hlavnú úlohu v celovečeráku by znamenalo pracovať na viac smien. Vypýtal si tak na svoj vtedajší status neskutočný honorár 5 miliónov dolárov a prekvapivo ho dostal. Nočné natáčania však boli výhodné aj z iných dôvodov. Budovu Nakatomi plaza predstavovala ešte nedokončená budova štúdia 20th Century Fox. Cez deň v nej pokračovali dokončovacie práce a po nociach sa točilo.
Režisérom sa ešte pred obsadením hlavnej hviezdy stal tvorca Predátora John McTiernan, do úlohy kultového záporáka bol oslovený britský, na veľkých plátnach debutujúci Alan Rickman a rozpočet bol schválený na slušných, no nijako ohromujúcich 28 miliónov dolárov. Za kameru sa postavil budúci režisér Nebezpečnej rýchlosti Jan DeBont a hudbu zložil už zosnulý špecialista na tento žáner Michael Kamen. Nápad pretransformovať Beethovenu ódu na radosť ako hlavný motív záporáka bol síce fantastický, no producenti neboli s jeho prácou stopercentne spokojný. Jeho hudba k záverečnému výstrelu z rúk McClanovho parťáka na vysielačke nebola ani po viacerých prerábkach odsúhlasená. Pristúpilo sa teda ku krajnému kroku a využila sa pôvodná hudba z temp tracku. Tóny znejúce z plátna pri likvidácii Karla tak pochádzajú z Hornerovho soundtracku ku Cameronovim Votrelcom. Rovnaký postup sa takisto využil pri prvom stretnutí spojencov. Tam znie pre zmenu hudba Johna Scotta z pôvodnej verzie Muža v Ohni.
Improvizácia a riešenie problémov za chodu však bola zaužívaná aj počas samotnej produkcie. Ešte aj počas natáčania však dochádzalo k výrazným zmenám scenára. Tou najznámejšou je dopísanie prvého osobného kontaktu dvoch hlavných antagonistov. Nápad na ňu sa zrodil v hlave samotného McTiernana, keď počul Alana Rickmana zo zábavy napodobňujúceho americký prízvuk. Práve tento vtip bol základom k jednej z najnapínavejších sekvencií filmu. Menšou improvizáciou sa natáčal aj slávny spomalený záver padajúceho Grubera. Prekvapivý výraz britskej legendy totiž nie z veľkej časti hraný. Mal síce spadnúť, do veľkej nafukovačky, no k 20 metrov voľnému pádu ho musel presvedčiť samotný McTiernan tým, že skočí prvý. A počas ostrej klapky to váhajúcemu hercovi poriadne spočítal. Kaskadér, ktorý mal Rickmana pustiť na odpočítanie do troch, na tajný pokyn režiséra púšťal už pri dva. Aj takto sa vyvolávajú od hercov žiadané reakcie.
Drina štábu aj riskantné rozhodnutia však okamžite po premiére padli na úrodnú pôdu. Nadšení boli diváci aj kritici. Hovorilo s o najadrenalínovejšom zážitku dekády a o jednom z najlepších akčných filmov všetkých čias. Najviac chvály si získal prístup k postavám. To, čo naznačila Smrtonosná zbraň, tento počin potvrdil. Budúcnosť žánru patrí hrdinom s ľudskou tvárou. McClane bol jedným z nás. Zraniteľný, sympatický, fajčil, nadával a do posledného boja sa nevrhal s odhodlaným výrazom, ale krvácajúci, zničený, unavený a so slzami v očiach. Práve telefonická scéna s odkazom manželke presvedčila Terryho Gilliama, aby ponúkol Willisovi náročnú úlohu vo svojej klasike 12 opíc. Osviežujúci bol takisto prístup k hlavnému záporákovi.
McTiernan koncipoval film tak, aby šlo o príbeh Hansa Grubera. On má plán, ktorý chce uskutočniť a hlavný hrdina je ten, kto mu kladie polená pod nohy. Vznikla tak originálna dynamika medzi kladnou postavou, záporákom a divákmi. Rovnako každý z teroristov má jasne určenú úlohu v deji a majú medzi sebou vzťahy, aké boli zvyčajné skôr pri charakteroch kopajúcich za stranu dobra. Pomstychtivosť Karla za svojho brata tak dostáva úplne iný rozmer. Ďalšou režisérovou pridanou hodnotou bolo zvýšenie množstva humoru ako bolo pri akčných filmoch obvyklé. Uvedomoval si, že točí popcornový film, a ten musí byť v prvom rade zábavný. Okrem obsadenia hercov s komediálnym talentom mu k tomu výrazne pomohla aj zmena oproti knižnej predlohe, keď teroristov zmenil na zlodejov, pretože tí boli často spájaný aj s komédiami. Sám tvorca tvrdí, že jeho film má veľmi blízko k Shakespearovmu Snu noci svätojánskej.
Revolučnosť a kvalitu projektu ocenila aj oscarová akadémia. Štyri nominácie na najprestížnejšiu cenu neboli v tej dobe pre čistokrvný akčný film bežné. V žiadnej z kategórii (strih, vizuálne efekty, strih a mix zvuku) síce pozlátenú sošku nezískal, no aj tak išlo veľký úspech. Nie však tak veľký ako pri divákoch. Tí nechali v amerických pokladniach na svoju dobu veľmi pekných 83 miliónov dolárov. Zvyšok sveta prisypal ďalších 57. Ešte väčším hitom sa stal film po uvedení na videokazetách. Z Bruca Willisa sa cez noc stala obrovská hviezda a časť svojho svojho honoráru išiel okamžite minúť do Las Vegas. Pri tomto výlete sa zoznámil so svojou už teraz exmanželkou Demi Moore. Počas uvedenia vo svete sa však film stretával s menšími problémami. Napríklad prekladom názvu.
Perfektné a navyše vtipné hudobné zhrnutie prvých štyroch dielov.
Spojenie Die Hard nebolo jednoduché prekladať, takže sme sa dočkali fínskeho Len cez moju mŕtvolu, maďarského Draho daj svoj život, poľskej Sklenenej pasce, španielskej Sklenenej džungle alebo ehm.. československej Smrtonosnej Pasce. Náš distribútor sa evidentne pokúšal zviesť na popularite vyššie spomínanej série s Melom Gibsonom a Danny Gloverom. A spôsobili tak v hlavách väčšiny tuzemských divákov zmätok. Vďaka tomu, že u nás v roku 1988, teda v čase premiéry ešte vládol komunizmus a s ním spojená cenzúra, sme sa kino premiéry tejto klasiky dočkali až v roku 1991. Pri oficiálnom uvedení na videokazetách sa vinou príšerného prekladu stratila kultová hláška „Yippee-ki-yay, motherfucker!". Český prekladateľ zjavne usúdil, že kovbojský pokrik nášmu divákovi veľa nepovie a McClanovu odpoveď na Gruberovu otázku: „Vážne si myslíš, že máš proti nám šanci, kovbojii?" pozmenil na tendenčné „To víš že mám, dobytku". Vo dvojke to po hodení zapaľovača do benzínu nahrádzala veta „Stejně jsem chtěl přestať kouřit". Tento hriech bol aspoň pri ďalších televíznych dabingoch napravený. Mnoho ľudí z generácie odchovaných v 90. rokov na videokazetách si tak túto hlášku so Smrtonosnou pascou nespája. Na druhej strane však máme vďaka zlému prekladu „strojní pušku".
Mimochodom, film, o ktorom sa postavy pred padnutím slávnej vety rozprávali, bolo Na pravé poludnie. Gary Cooper v ňom ako osamotený šerif bojoval v uliciach vyprázdneného mestečka s presilou nemilosrdných banditov a zachraňoval pri tom Grace Kelly. Zaujímavejšia situácia však vznikla v Nemecku, odkiaľ pochádzala väčšia časť skupiny Hansa Grubera. V tej dobe tam mali veľký problém s terorizmom, takže nemecké mená poli preložené do angličtiny a pôvod záporákov bol zmenený na írsky. V tretej časti sa tak nemecký terorista Simon Gruber mstí za svojho írskeho brata Jacka.
Úspech tejto revolučnej žánrovej klasiky vyvolal v továrni na sny okamžitú odozvu. Vzápätí sa zrodilo množstvo napodobovateľov. Následne sa tak prepadávalo v lietadlách, vlakoch alebo bojových lodiach. Žiadny z nasledovníkov sa však svojmu predobrazu nevyrovnal. A nepodarilo sa to ani priamym pokračovaniam, hoci tie boli kvalitatívne omnoho vyššie než nevýrazné napodobeniny. Druhý diel režírovaný Renny Harlinom sa pokúsil vstúpiť po druhýkrát do tej istej rieky a navyše pridať na intenzite. Rozpočet sa viac než zdvojnásobil a akčné scény boli omnoho monumentálnejšie. Dejovo sa opäť pracovalo s princípom správneho muža v nesprávny čas na nesprávnom mieste, no čaro originálu sa zopakovať nepodarilo. Mimoriadne komplikované, často zmätené a pod obrovským časovým tlakom vedené natáčanie a hlavne uponáhľaná postprodukcia boli takisto dôvodom kvalitatívneho úpadku. Nešlo však chvalabohu o nič tragické. Smrtonosná pasca 2 je stále veľmi silne nadpriemerným akčným filmom, ktorého vady na kráse dokáže zamaskovať sympatický hlavný hrdina. Komerčný úspech bol takisto dostačujúci, čakali sa však omnoho lepšie výsledky.
Možno aj preto trvala cesta tretej časti na plátna kín 5 rokov. K sérii sa vrátil John McTiernan a rozhodol sa pokračovanie poňať výrazne odlišným spôsobom. Pôvodný scenár pod názvom Simon Says bol pôvodne napísaný pre Brandona Leeho. Po jeho tragickej smrti sa do neho pripísali motívy charakteristické pre túto sériu a bol to dobrý ťah. John už nie je osamelým jazdcom, ale má partnera (Samuel L. Jackson). Uzavretý priestor sa zmenil na celý New York a bola vynechaná linka s ohrozenou rodinou. Tieto zmeny filmu výrazne prospeli a napriek nie príliš vydarenému (navyše pretáčanému finále) ide o vynikajúcu akčnú jazdu. A ocenili to aj diváci. Po tomto úspechu to vyše dekádu vyzeralo, že séria skončila. A je škoda, že to tak neostalo.
Štvorka pod vedením Lena Wisemana bola ešte možno slušným návratom k legende a kvalitným akčným remeslom. Chýbala mu však sviežosť, drsnosť a z Johna McLane tu ostala už iba tvár jeho hviezdy a zopár hudobných motívov. V porovnaní s posledným dielom, ktorý si nezaslúži ani vlastnú vetu, však išlo o celkom veľkú udalosť. Vyzerá to však tak, že ku kvalitám a popularite pôvodnej trojice a hlavne prvej časti už žiadna cesta neexistuje. To však nič nemení na tom, že boj zúfalého policajta s presilou v uzavretom mrakodrape bude navždy úžasným filmom, jedným z vrcholov svojho žánru a budú sa k nemu vracať jeho fanúšikovia a objavovať ho nové generácie ešte veľmi dlho. A nielen počas vianočných sviatkov. Ak ste náhodou túto pecku ešte nevideli, je najvyšší čas to napraviť.
Nadupaný Bluray trailer prvých štyroch filmov
Aký máte vzťah k tomuto filmu, prípadne celej sérii a máte ho v pravidelnom vianočnom playliste?
Dajte nám vedieť v diskusii.
