Najdrahšie poklady sveta, ktorých vlastníctvo čo i len gramu vedie k bohatstvu.
Naše detské predstavy o veľmi vzácnych veciach spočívali predovšetkým v zlate, neskôr sme objavili vzácnejšie diamanty či platinu. V skutočnosti však existuje omnoho drahší minerál ako diamant, no jeho cena zďaleka nedosahuje hodnoty najdrahšej látky na svete - antihmoty. Tak teda, čo z nasledujúceho po dnešku pribudne na zoznam želaní?
Plutónium
Striebristobiely kov s protónovým číslom 94 bol objavený v roku 1941 skupinou nukleárnych chemikov na univerzite v Kalifornii. Používaný je pri výrobe atómových bômb, ako palivo pre jadrové reaktory a vo veľmi malej koncentrácii je vmiešavaný aj do raketového paliva. Ako väčšina aktinoidov, aj plutónium je rádioaktívne, a tým pádom aj veľmi nebezpečné. Najpoužívanejšia verzia plutónia je jeho izotop 238Pu, ktorý okrem nukleárneho využitia nachádza aj použitie vedecké, predovšetkým vo výskume alfa žiarenia. Gram plutónia môže byť tvoj za lákavých 2800 €.
Taaffeit
Taaffeit je tretím najvzácnejším minerálom na svete. Patrí medzi oxidy, vďaka čomu je absolútne priezračný, vzácny je však na ňom jeho lilavkastý nádych. Meno má podľa svojho objaviteľa - prvú vzorku objavil Richard Taaffe už v roku 1945. Rozpoznať taaffeit však vôbec nie je jednoduché, často sa mýli s veľmi podobným spinelom, s ktorým sa vyskytuje na podobných miestach - tie sú bohaté na hliník a berýlium. Aj napriek tomu, že sa na svete vyskytuje v omnoho menšom počte než diamant, jeho cena sa pohybuje okolo 2100 € za karát, čiže 10 500 € za gram.
Trícium
Každý, kto mal na konci roka jednotku z chémie už určite vie, o čo ide. Trícium je totiž rádioaktívny izotop vodíka, inými slovami úplne normálny vodík, akurát s dvomi neutrónmi miesto jedného. Meno dostal kvôli trom časticiam v jadre (okrem dvoch neutrónov tam je aj protón). Trícium sa v prírode vyskytuje relatívne hojne - jeden atóm trícia sa nájde medzi asi tisíckou normálnych vodíkov, čiže si práve vdýchol sto triliárd mimoriadne rádioaktívnych pseudovodíkov; je však veľký problém ho umelo vyrobiť. Používaný je ako zdroj jemného svetla - to znamená napríklad ciferníky na drahších hodinkách alebo také tie žiariace zelené tabule v divadlách alebo kinách ukazujúce únikové východy. Gram 3H môže byť tvoj za 26 000 €.
Diamant
Túto kubickú kryštalickú formu uhlíka môžeme bezpochýb vyhlásiť za najobľúbenejší drahokam na svete. O diamantoch sa dá rozprávať na hodiny, my len zhrnieme, že ide o najtvrdší kameň a druhý najdrahší minerál na svete. V klenotníctvach sa zvyčajne predávajú len veľmi malé obrúsené kúsky s malým zákalom, ktorý kameň znehodnocuje a majú maximálne niekoľko desatín karátu. Pravý diamant by mal byť čistý a jeho cena závisí od hmotnosti, farby, čírosti, tvaru a prípadného obrúsenia. Len nedávno sa našiel najdrahší a najväčší diamant na svete za posledných 100 rokov - pochádza z diamantových baní v Botswane a jeho cena sa pohybuje okolo 35 miliónov eur. Práve karát takého diamantu môžeš mať za niečo vyše desiatich tisícov eur alebo 58 000 € za gram.
Painit
Najvzácnejší minerál na svete. Majitelia týchto kúskov k ním prechovávajú priam až posvätnú úctu. Objavený bol v roku 1950, no takmer nič sa o ňom nevie - nevieme, ako vzniká, nevieme, z čoho sa presne skladá a ani prečo sa vôbec vytvára. Na celom svete ho je iba 25 kúskov, z toho štrnásť ich je v súkromnom vlastníctve a zvyšné sú po múzeách. Je mimoriadne ťažký a tvrdý a nie zrovna najkrajší, preto sa oň aj napriek jeho malému výskytu ľudia práve netrhajú. Ak by si však práve ty mal záujem, gram môžeš mať za 270 000 €.
Kalifornium
Najvzácnejší chemický prvok je na 98. mieste v tabuľke, je mimoriadne rádioaktívny a v prírode sa voľne vôbec nevyskytuje. Získava sa totiž iba umelou výrobou, a to ožarovaním jadier prvku curium. Doteraz nebolo vytvorené dostatočné množstvo na to, aby sa určili všetky fyzikálne a chemické vlastnosti, no vedci predpokladajú, že má striebristobielu farbu a pôsobením vzdušného kyslíka oxiduje. Aj napriek tomuto tajomnu sa už dnes využíva napríklad v zdravotníctve pri ožarovaní zhubných nádorov. Jeho hodnota sa odhaduje na 23 miliónov eur za gram.
Antihmota
Antihmota je jednoznačne najtajomnejšou látkou sveta. Miesto tradičných protónov, neutrónov a elektrónov sa skladá z antičastíc: antiprotónov, antineutrónov a pozitrónov. Na otázku, ako môže byť niečo opačné sa dlho hľadala odpoveď, jej veľmi skrátená verzia znie, že každá zo spomenutých častíc sa skladá vždy z troch menších častíc - kvarkov. Tých je viacero druhov, v uvedených časticiach však vždy dva jedného typu a jeden iného typu. V antičasticiach sú tieto čísla prehodené. Takto dokážeme prevrátiť akúkoľvek vec, čo, zveličene povedané, otvára úplne nový svet. Na otázku, prečo sa to už nedeje existuje pomerne zraňujúca odpoveď - keď sa antihmota stretne s hmotou, anihiluje a vzniká veľké množstvo energie, ktorá sa uvoľňuje ako svetlo. Antihmota však v prírode nie je ničím špeciálnym - na povrch Zeme prichádza v rámci kozmického žiarenia - prúd vysokoenergetických častíc predovšetkým zo slnečných erupcií. Tu našu krátku prednášku zapichneme, možno o antihmote niekedy v budúcnosti vznikne článok, stay tuned. Antihmota je najsilnejším známym zdrojom energie - len jedna kvapka by dokázala zásobovať New York energiou po celý deň; doteraz sa však fyzikom podarilo vyrobiť len niekoľko atómov antivodíka. Hodnotená je na takmer 90 biliónov eur za gram, čo z nej robí najdrahšiu a najvzácnejšiu látku na svete.
Je nám jasné, že niektoré z týchto vecí by bola veľká radosť mať doma, bohužiaľ sa to väčšine z nás v najbližšej dobe pravdepodobne nepošťastí - na druhú stranu sa s nimi v budúcnosti možno stretneme napríklad v oblasti medicíny či výskumu. Tak ktoré z uvedeného ťa najviac láka?
