Bola pokojná septembrová noc a lesnatú krajinu osvetľoval žiarivý mesiac, keď v tom obaja spozorovali niečo za oknom.
19. septembra 1961 boli manželia Hilloví účastníci udalosti, ktorá prilákala pozornosť ako širokej verejnosti, tak znalcov z oblasti ufológie. Dodnes jestvujú dva tábory ku vzťahu k celej udalosti. Na jednej strane sú zástancovia veriaci každému slovu manželov o onej noci, na tej druhej skeptici vyvracajúc argumenty protistrany. Údajné únosy mimozemšťanov sú si v mnohých prípadoch podobné ako vajce vajcu. Prípad manželov Hillových bol však prvý v poradí. Poďme sa spoločne pozrieť na celý príbeh a pozadie prvého a zároveň najznámejšieho únosu údajných mimozemšťanov v histórií.
Betty a Barney Hillový tvorili na svoju dobu nie veľmi typický manželský pár. Keďže Barney bol černoch a Betty beloška, jednalo sa o rasovo zmiešaných manželov, čo bolo v 60. rokoch značne neobvyklé. Žili v meste Portsmouth v štáte New Hampshire nachádzajúcom sa na východnom pobreží USA. Až na to, že obaja vystupovali za podporu „farebných manželstiev“, žili normálne životy pracujúcich Američanov. Betty sa venovala sociálnej práci a Barney robil na pošte.
Ani len netušili, že cestou domov sa im navždy zmenia životy. K incidentu došlo v oblasti White Mountains v New Hampshire, keď sa vracali domov z dovolenky v Kanade. Nachádzali sa v husto zalesnenej oblasti na ceste číslo 3, ktorá bola tak neskoro viac-menej prázdna. Bola jasná jesenná noc a na lesnatú krajinu dopadal žiarivý mesiac. Hodiny ukazovali približne 22:00, keď Betty spozorovala za čelným sklom auta divne sa chovajúce svetlo na oblohe. Spočiatku sa obaja upokojovali, že sa najskôr bude jednať o lietadlo. Po nadmerne divnej trajektórii neznámeho svetla však auto zastavili a vytiahli ďalekohľad, aby si objekt detailne prehliadli. Betty sa lietajúci objekt podobal náramne na niečo, o čom sa jej pred pár rokmi zdôverila jej vlastná sestra. Barney odmietal takéto tvrdenia a utvrdzoval sa v logickom vysvetlení, že sa zrejme jedná o lietadlo. Po stále divnejších manévroch však začal aj on pochybovať.
Nastúpili späť do vozu a z miesta sa snažili rýchlo ujsť. Po pár kilometroch si všimli, že svetlo sa pohybuje paralelne s nimi vo výške niekoľko sto metrov. Barney bol v koncoch, a tak auto opäť zastavil uprostred diaľnice. Vystúpil, zobral do rúk ďalekohľad a upriamil svoj pohľad na oblohu. Tam, podľa výpovede, zazrel približne 10 postáv humanoidného typu. Mali veľké šikmé čierne oči a na sebe čierne uniformy. Vtedy Barney obdržal správu na telepatickej úrovni, aby zostali na mieste a sledovali. Nasadol späť do auta a snažil sa aj s Betty dostať do bezpečia, no auto začalo vydávať podivné zvuky a plavidlo sa približovalo. Z ničoho nič objekt zmizol a obaja cítili, ako skrz nich prechádza vibrovanie a divné zvuky. Chvíľku na to stratili vedomie. Po nadobudnutí vedomia zistili, že hodiny ukazujú o 3 hodiny viac a že sa nachádzajú o 56 kilometrov južnejšie ako naposledy. Je možné, aby o sebe človek 3 hodiny vôbec nevedel?
Tiež si okamžite všimli potrhané oblečenie a pretrhnutú pásku u ďalekohľadu. Betty po príchode domov objavila aj zvláštny rúžový prach na kuse oblečenia. Neskôr poskytli tieto kusy oblečenia aj laboratóriám, aby vykonali chemickú analýzu. Týmto sa ale príbeh vôbec nekončí. Doma oboch manželov prenasledovali pocity strachu aj úzkosti. Barney mal čudné pocity v oblasti genitálií, ale ani po detailnejšom preskúmaní si nič neobvyklé nevšimol. Nasledujúci deň na kufre auta objavil lesklé kruhovité geometrické útvary. 21. septembra, teda dva dni po incidente, sa rozhodla ísť Betty na leteckú základňu v Portsmouthe celú udalosť nahlásiť. Niektoré skutočnosti však zo strachu z reakcie zamlčala. Letecká základňa prípad o päť dní uzavrela s vysvetlením, že išlo o optický klam na oblohe a rolu hrala aj únava oboch manželov po dlhej ceste.
Betty začala naviac po pár dňoch prežívať nezvyčajne živé nočné mory. Tie sa objavovali počas celého týždňa, noc čo noc. Po týždni náhle zmizli a už sa viac neobjavili. V nepríjemných snoch opisovala malé bytosti šedej pokožky, bez vlasov s veľkými čiernymi očami a namodravými perami. Koreňom celého snu malo byť lekárske a biologické vyšetrenie v kovovom lietajúcom plavidle. Obaja boli odvlečení do inej miestnosti. Na rozdiel od Betty, ktorá tvrdila, že komunikácia prebiehala v angličtine, Barney zastával názor, že tvorovia hovorili zvláštnou mumlavov rečou, ktorej nerozumel a s nimi sa dorozumieval telepaticky. V lodi jej mali skúmať oči, uši, ústa, zuby, krk a ruky. Počas vyšetrení sa dožadovala Betty od tvorov odpovedí odkiaľ sú a čo tu robia. Vodca jej mal ukázať akúsi hviezdnu mapu s vyznačenými trasami a zvláštnymi znakmi, ktoré neboli písané horizontálne ako v našom prípade ale vertikálne.
Náčrt mapy, ktorú mala držať Betty vo vesmírnej lodi. Vľavo nákres Betty, vpravo vyobrazenie astronómky Rushovej (Sol značí naše Slnko)
Pár sa asi o mesiac skontaktoval s astronautom Walterom Webbom, ktorý sa zaoberal podobnými prípadmi. V 6-hodinovom rozhovore sa Barney pokúšal spomenúť na všetko zo stretnutia s neidentifikovateľným objektom. Webb vyjadril voči manželom dôveru a vyhlásil, že udalosť sa naozaj mohla, až na určité detaily, odohrať presne tak, ako ju popisujú. V snahe celú vec objasniť sa odovzdali niekoľko rokov po udalosti do rúk odborníka na hypnózy Dr. Benjamina Simone. Do hypnotického stavu uvádzal oboch manželov opakovane a samostatne, takže nemohli preberať spomienky od seba navzájom. V nich sa podarilo povedať Betty viac detailov o mape, ktorá sa jej mala dostať do rúk. Dokonca mala v hypnóze mapu načrtnúť. Vďaka tomuto náčrtku vydedukovala astronómka Rushová, že mapa, ktorú jej mali údajní tvorovia ukázať, je kreslená z pohľadu hviezdneho systému Zeta Reticuli. Ďalej mala v lodi prebehnúť aj diskusia o pozemskom bytí. Pýtať sa mali na radu otázok o našom živote. Najzaujatejší boli však voči času, ktorý nedokázali logicky pochopiť. Dr. Simon po svojej niekoľkoročnej práci s manželmi napísal a publikoval článok do psychiatrického časopisu. V ňom prípad uzavrel s vysvetlením, že išlo o veľmi ojedinelú psychickú anomáliu.
Pamiatka incidentu postavená v roku 2011
So zverejnením kauzy sa manželia neponáhľali a pozornosť bulvárnych médií bolo to posledné, po čom rasovo zmiešaný pár túžil. Najmä Barney s renomé občianskeho aktivistu bol vo svojich výpovediach pre verejnosť opatrný. K obyčajným občanom sa incident dostal až o 4 roky neskôr, keď sa k informáciám dopátral nemenovaný novinár. V roku 1965 sa príbeh ocitol na titulnej stránke magazínu Boston Traveler. Napokon sa Barneyho obavy naplnili, keď nočný incident dominoval zbytku ich života. Jeho celoživotný boj za práva Afroameričanov a boj proti diskriminácii na pracovisku upadol v zabudnutí.
Zanedlho boli manželia spolu s Dr. Simonom oslovení spisovateľom Johnom Fullerom, ktorý vydal knihu Interrupted Journey inšpirovanú práve ich príbehom. Barney Hill napokon zomrel na krvácanie do mozgu v roku 1969 a titulné stránky všetkých novín zapĺňali podľa očakávaní len nákresy lietajúcich tanierov. Narozdiel od manžela, Betty s publicitou ohľadom ufo únosu nemala zásadný problém a postupom času sa stala ikonou ufológie. S úsmevom rozdávala rozhovory a vystupovala v televíznych talk show až do roku 2004, keď podľahla zákernej rakovine. Tento prípad je dôležitý nielen pre svoje prvenstvo, ale aj fakt, že niektoré detaily z incidentu v New Hampshire sa aj po tak dlhých rokoch stále objavujú v novodobej literatúre a na filmovom plátne.
