Donato Di Camillo a jeho ťažká životná cesta.
Meno Donato di Camillo ti zrejme nič nehovorí a ak nepôsobíš v oblasti fotografie a nevenuješ sa jej do detailov, ani sa nemusíš čudovať. Donato sa stal profesionálnym fotografom iba nedávno a vôbec o tom ako malý fagan nesníval, ba práve naopak. Vyrastal na drsných uliciach newyorského Brooklynu už v 70. rokoch minulého storočia a na vlastné oči videl toľko znepokojujúcich situácií, že napokon skončil vo väzení aj on sám. Ako deväťročný bol dokonca svedkom toho, že mu pri nohách zomieral jeho najlepší kamarát a jednoducho sa musel prispôsobiť tomu, čo od neho ulica vyžadovala.
Dnes je však z neho úplne iný človek a o svojom pobyte za mrežami rozpráva len veľmi nerád. Chce zanechať svoju minulosť v zabudnutí a sústrediť sa iba na to, čo ho momentálne baví a poháňa vpred. Už počas väzenských rokov totiž natrafil na knihy o fotografiách a fotografovaní, čo ho začalo fascinovať a vo väzenskej knižnici presedel stovky hodín pri čítaní čohokoľvek, čo o tomto druhu umenia dokázal nájsť. Keď sa napokon dostal von, zostal pôsobiť v New Yorku a naplno sa oddal svojej láske, ktorú objavil vo väznici. Zaobstaral si potrebnú techniku a vydal sa hľadať objekty a ľudí po celom meste. Chvíľu rozmýšľal, čo by mohol fotiť, aby mala jeho práca nejaký zmysel, až sa napokon zameral na ľudí na okraji spoločnosti a ich príbehy. Jeho fotografie teda nevyzerajú ako z módneho časopisu a nezaujíma ho ani nádherná príroda, ale skôr obyčajní ľudia z nižších sociálnych vrstiev, ktorí za svoje problémy často ani nemôžu, no osud im to tak už raz zariadil.
