Kočíkovanie nie je práca pre muža!
Muži mali odjakživa väčšinu práv a predstavovali si, že žena by sa nemala starať do ich záležitostí, ale starať sa o deti a domácnosť. Podobným spôsobom to fungovalo stovky a stovky rokov, ale na prelome 19. a 20. storočia začali vo svete silnieť hlasy po tom, že ženy sú predsa rovnakí ľudia ako aj muži, a tak by mali mať rovnaké práva. Prvou krajinou na svete, ktorá priznala ženám právo voliť (ale nie právo byť volené) bol Nový Zéland ešte v roku 1893 a nasledujúce roky priniesli rovnaké scenáre v ďalších krajinách po svete. Niekde to šlo jednoduchšie a niekde zase zložitejšie, čo ženy vyprovokovalo ku založeniu sufražetského hnutia bojujúceho za emancipáciu žien akokoľvek, občas aj extrémnymi praktikami. Sufražetky nakoniec svoju aktivitu ukončili v roku 1920, keď aj v USA bolo ženám priznané právo voliť, ale ich prívrženkyne bojovali za práva žien aj dlho po tom.
Ako sa však ukázalo, muži neboli z revolučných nálad svojich nežnejších polovičiek vôbec nadšení. V počiatkoch sufražetského hnutia sa proti myšlienkam emancipácie a získania volebného práva pre ženy snažili bojovať rôznymi spôsobmi a jedným z nich bolo aj vydávanie kontroverzných pohľadníc zobrazujúcich muža v akejsi pozícii otroka v domácnosti po tom, čo jeho manželka získala volebné právo. Išlo o tvrdú propagandu a nakoniec nepomohla ani tá, ale aspoň máme dnes možnosť pozrieť sa na to, ako veľmi bojovali niektorí muži proti tomu, aby boli obe pohlavia zrovnoprávené. Mimochodom, tieto pohľadnice už roky zbiera jedna z profesoriek na University of Nothern Iowa Catherine H. Palczewski a bez nej by pravdepodobne takúto rozsiahlu kolekciu nemal k dispozícii nikto na svete.
