Opradená je desiatkami rozprávaní a fotografií, jej existencia je však stále sporná.
Príšera z nádherného škótskeho jazera Loch Ness, známa tiež pod menom Nessie, straší ľudí už od 6. storočia. Diskutabilnú existenciu však okrem nie príliš presvedčivých fotografií potvrdzujú aj iné okolnosti - napríklad záznam zo sonaru. Vedci odhadujú, že v zelených hĺbkach škótskeho jazera naozaj niečo pláva, no situácia je stále opradená množstvom háčikov.
História monštra začína už v roku 565. Všetky udalosti sú však spomenuté až o 50 rokov neskôr, vydané v diele Life of St. Columba od opáta Adomnána. Predstavený píše o výprave jeho synovca Sv. Columba a jeho prívržencov k rieke Ness (tá sa do jazera vlieva). Keď bol vo vzdialenosti "na dohľad" od jazera Loch Ness, stretol mužov, ktorí ďalšieho pochovávali. Informácie vraj vymenil za požehnanie a dozvedel sa, že muž zomrel pri preplavovaní jazera zvláštnou smrťou. Muži totiž tvrdili, že pri plavbe bola obeť atakovaná akousi vodnou príšerou, ktorá ho spolu s loďkou stiahla pod vodu. Aj keď sa ho snažili zachrániť, nestihli to a na hladinu vyplávala len mŕtvola.
Columbusa to však nevydesilo a cez rieku nechal preplávať jedného zo svojich prívržencov. Aj pri ňom sa príšera vynorila, no Columbus na brehu zdvihol kríž a zakričal na obludu: "Nehýb sa. Nechoď ďalej. Hneď sa vráť späť." Podľa príbehu vtedy príšera spadla do jazera, akoby ju niekto stiahol lanami. Synovcov prívrženec sa potom v poriadku vrátil na breh.
Ďalší incident sa odohral až o vyše 1300 rokov neskôr. V roku 1934 istý pán Mackenzie oznámil, že pred viac než sedemdesiatimi rokmi, v roku 1871, zbadal na hladine jazera Loch Ness niečo zvláštne. Kedže bolo prítmie, objekt bol ďaleko a dotyčného zrak práve neexceloval, myslel si, že v diaľke vidí prevrátený člnok alebo kus stromu. Dodal tiež, že objekt konštantnou rýchlosťou klesal a zároveň sa pohyboval zľava doprava, no tento pohyb vykonával čoraz rýchlejšie.
Tento prípad je absolútnou pochúťkou pre konšpiračných skeptikov. Tí majú totiž hneď niekoľko argumentov. Okrem toho, že pán mal v dni svojej výpovede 93 rokov a jeho duševné zdravie bolo na vážkach, tak sa čudujú neskorému oznámeniu incidentu. Totiž o rok skôr, v roku 1933 začalo príšeru vídavať viac ľudí a skeptici si myslia, že Mackenzie chcel vymyslenou historkou len prispieť ku všeobecnému elánu. Obhajcovia zasa tvrdia, že sa bál všeobecného posmechu a odsúdenia.
Rok 1933 bol prelomový. V júli išli pán a pani Spiceroví autom k jazeru Loch Ness. Ako vycházdali spoza zákruty, takmer dostali infarkt. Ako sa vyjadrili, uvideli totiž "najneobyčajnejšie zviera sveta". Popísali ho ako 8 metrov dlhé a meter a pol vysoké s pomerne tenkým, trojmetrovým krkom. Nevideli žiadne končatiny.
O mesiac potom sa po ceste tesne vedľa jazera uberal motocyklista Arthur Grant, zhodou náhod študent veteriny. Ako sa hnal, takmer ho niečo trafilo. Našťastie sa uhol a hneď zabrzdil. Uvidel obrovský krk a malú hlavu na ňom, ako sa ponárajú pod hladinu jazera. Pokúsil sa zviera nasledovať, no potom, ako došiel k brehu, ostali na hladine iba vodné kruhy. Grant neskôr popísal TO ako akúsi kombináciu medzi plesiosaurom a tuleňom.
Plesiosaury sú dnes už 65 miliónov rokov vyhynuté morské plazy, ktoré žili v období triasu a kriedy. Existujú fámy o stále žijúcich exemplárov plesiosaura, no ani pri jednom živočíchovi ešte nebola dokázaná jeho existencia.
V tom roku sa udialo ešte zopár menej významnejších udalostí, zárez si však spravila ešte jedna. Dovolenkár Hugh Gray sa totiž blysol prvou fotografiou zvláštneho jazerného objektu. Pravosti fotky nasvedčuje všetko, jedinou otázkou zostáva, čo je na nej odfotené. Okrem príšery je za objekt prezentovaný aj Grayov labrador s palicou. Príchod tohto plot twistu trval naozaj dlho, no po uvedomení si skutočností je to úplne jasné. Tá jediná zreteľná časť, ktorá je považovaná za príšeru, je obyčajná palica, ktorú pes drží oboma končatinami. Vidno aj ňufák alebo oči.
Omnoho velevravnejšia fotografia sa zjavila o rok neskôr, pri príležitosti návštevy Roberta Wilsona, známeho gynekológa. Fotka sa dokonca dostala aj do Daily Mail, no kedže Wilson nechcel skončiť považovaný za blázna, jeho meno nebolo zverejnené a fotografia niesla názov "Surgeon's photography". Fotka bola neskôr označená za podvod a objekt vo vode bol vyhlásený za potápajúcu sa vydru. Dôkaz podporujúci túto verziu pochádza z neskoršej analýzy fotky, pri ktorej sa zistilo, že odfotený živočích je maximálne 90 centimetrov dlhý.
V neskôr publikovanej literatúre s názvom Nessie: The surgeon photography autori dokazujú, že išlo o detskú ponorku, ktorá bola pomocou dreva a gumy upravená práve kvôli fotke.
Je tu ešte jeden zábavný prípad. Mierne psychicky narušený, samozvaný psychológ a kúzelník Anthony Shiels vyhlásil, že svojimi schopnosťami dokázal vyvolať kreatúru z vody a odfotiť ju. Keď sa jeho publikom jemne spýtalo, kde sa nachádzajú vodné kruhy, ktoré sú okolo práve vynorených objektov bežné, Anthony britko odpovedal, že príšera tam trpezlivo čakala celé 4 minúty.
Presuňme sa teraz do dnešnej doby, s ktorou prichádzajú aj usvedčujúcejšie dôkazy. O jeden taký sa postarali Apple Maps. Na nich je v jazere Loch Ness vidno obrys niečoho, čo veľmi silno pripomína veľrybu. Uznávam, že predchádzajúce zdroje nehovorili úplne o veľrybom tvare, no ak sa môže niekoľko desaťročí pokladať labrador za príšeru, toto je absolútne legitímna Lochnesska. Koniec koncov - pravú fotografiu tela príšery nikto nedoručil. Každopádne nech to je čokoľvek, otázky "Čo to je?", "Odkiaľ to tu je?" a "Kedy to pôjde preč?" sú jednoznačne na mieste. Možný je ale aj zhluk planktónu (nie, planktón sa nenachádza len v mori) či prevrátená loď.
Posledný úkaz, ktorý si dovolíme spomenúť, je video. Pomerne kvalitné video z roku 2013 od Davida Eldera. Na ňom je zachytený pohybujúci sa zdroj rýchlo ustávajúcich vĺn. Žeby to bol nejaký dychberúci dôkaz existencie povedať nemôžeme, no po spoľahlivom vyvrátení argumentov skeptikov na tom niečo bude. Tak napríklad ten najpopulárnejší: "je to skrátka vietor". K tomuto sa dokonca vyjadril aj autor videa - vietor skrátka nefučí do pár metrov štvorcových niekoľko minút a nikde inde nie. Zdroj vĺn sa zreteľne pohyboval zľava doprava, ale aj zhora nadol. Na druhú stranu, stále môže ísť napríklad o výskumnú ponorku, o ktorej kameraman nebol informovaný.
Na záver si dovolíme pár diskusných podnetov - na viacerých fórach bola vedená diskusia o možnosti zatiaľ utajeného vedeckého výskumu. Možnou variantou je aj psychologická hra, aj keď v trochu väčšom merítku. Menej pravdepodobnejším vysvetlením je prežívanie už vyhynutého druhu, nakoniec, Loch Ness bolo vedecky skúmané a výsledky hlásali, že ide o jazero ako každé iné.
Potom existuje ešte myšlienka úplného výmyslu. Historická fáma nepôsobí až tak dôveryhodne, množstvo fotiek bolo vyvrátených a ďalšie ešte stále môžu byť. Zároveň to vysvetľuje aj otázku, prečo si po tom prvom modernom objave vybralo ďalších stopäťdesiat ľudí to isté miesto. Mediálna popularita môže niekomu znieť príjemne a určite všetci uznáme, že keby niekto nahlásil podobný objav napríklad niekde v Jemene, po 30 minútach by podobná správa upadla do zabudnutia.
Rovnako, ako sa možno zabudne na túto príšeru - pred pár dňami médiá informovali o nájdení pozostatkov niečoho, čo by Lochnesská príšera teoreticky mohla byť. Len niekde sa však objavila informácia, že išlo o filmovú maketu.
Tak či onak, či už teda v dnes už mnohokrát spomenutý postrach jazera Loch Ness veríte alebo nie, určite sa nezabudni podeliť o tvoj názor v komentároch!
