Najväčšie teroristické sprisahanie v dejinách Anglicka.
Každý rok 5. novembra je podobizeň Guy Fawkesa symbolicky pálená pri príležitostí noci vatier po celom Anglicku ako uznanie jeho podielu na neúspešnom „Sprisahaní pušného prachu“ z roku 1605. Fawkes však sprisahanie s cieľom zavraždiť Jakuba I. nevymyslel a ani k nemu nikoho neviedol. Prečo je potom stále braný ako jeden z najväčších zločincov britských dejín aj viac ako 400 rokov po jeho smrti?
Guy Fawkes sa narodil v apríli roku 1570 v anglickom meste York. Hoci celá jeho blízka rodina boli protestanti, v súlade s prijatou náboženskou praxou v Anglicku v tej dobe, jeho starí rodičia z matkinej strany boli nekonformní katolíci, ktorí sa odmietli podriadiť protestantským zákonom. Keď dovŕšil Guy osem rokov, jeho otec zomrel a ovdovená matka sa znovu vydala, tentoraz za katolíka Dionisa Bainbriggea. A práve tento moment stál za počiatkom vplyvu, ktorý natrvalo rozvrátil Fawksove presvedčenia v dospelosti. Ako mladík vystriedal mnoho zamestnaní, keďže vždy doplatil na svoju arogantnosť či nezhody s nadriadenými. V čase, keď mal 21 rokov, preto predal panstvo, ktoré mu zanechal otec a odišiel do Európy bojovať za katolícke Španielsko proti protestantskému Holandsku v krvavej 80-ročnej vojne. Jeho vojenská kariéra sa vyvíjala veľmi dobre a v roku 1603 bol doporučený na pozíciu kapitána. Prijal taliansku verziu svojho mena a stal sa medzi spolubojovníkmi známym ako Guido. V tom istom roku odcestoval do Španielska, aby požiadal kráľa Filipa III. o podporu pri podnietení povstania v Anglicku proti kacírovi Jakubovi I. Napriek tomu, že Španielsko a Británia boli stále vo vojne, Filip III. z dôvodu nedostatku zdrojov žiadosti nevyhovel.
Ako osoba bol Fawkes impozantný muž. Jeho bývalý priateľ zo školy Oswald Tesimond, ktorý sa stal katolíckym kňazom a jezuitom, ho opísal ako človeka s príjemným vystupovaním, veselou povahou a aj napriek hádkam a rozporom vždy lojálnym ku svojim priateľom. Tesimond tiež tvrdil, že Fawkes bol vysokokvalifikovaným vo vojnových záležitostiach. Historička Antonia Fraser ho opísala ako vysokého, mohutne stavaného muža s hustými červenkasto hnedými vlasmi, fúzikmi, ktoré zapadali do doby a hustou červenohnedou bradou. Muž činu, schopný inteligentných argumentov, s rovnako fyzickou vytrvalosťou, čo mnohokrát prekvapovalo i jeho najväčších nepriateľov.
Bolo to v čase kampane boja za Španielsko vo Flámsku, keď bol Fawkes oslovený Thomasom Wintourom, jedným zo sprisahancov, aby sa stal súčasťou niečoho, čo sa stane pod vedením Roberta Catesbyho známeho ako Sprisahanie pušného prachu. Jeho skúsenosti so strelným prachom mu dali kľúčovú a veľmi nebezpečnú úlohu v sprisahaní – zabezpečiť zdroj výbušnín a odpáliť ich. Samotný cieľom bolo usmrtenie kráľa, jeho rodiny a väčšiny protestantskej aristokracie pomocou výbuchu, následne načo vyvolať ohniská odporu naprieč celým britským impériom a silou dosadiť na anglický trón katolíckeho panovníka. Teroristický útok má byť posledná zúfalá snaha zmeniť podradené postavenie katolíkov, ktorí nemohli zastávať žiadny dôležitý úrad, vzdialiť sa zo svojich pozemkov bez povolenia či verejne šíriť svoje vierovyznanie. Avšak 18 mesiacov príprav bolo zmarených iba hodinu pred plánovaným útokom, keď bol Fawkes zatknutý 4. novembra 1605 pod Snemovňou lordov. V pivnici, priamo pod miestom, kde mal mať nasledujúci deň kráľ rokovanie o otvorení parlamentu, bolo zaistených 36 sudov s pušným prachom. Zmarenie tohto sprisahania bolo odborne odhalené osobným špehom Jakuba I., Robertom Cecileom, ktorý obdržal anonymný list od jedného z konšpirátorov. Fawkes bol prevezený do Toweru a podrobený tým najkrutejším druhom mučenia. Aj keď len hrozba tortúry by stačila zničiť odhodlanie mnohých, Fawkes vydržal dva dni hrozných bolestí a útrap, dokým nevyzradil pravú totožnosť svojich druhov. Následne aj on sám 9. novembra na pokraji kolapsu podpisuje pod tvrdými ranami bičom plné priznanie. Jeho statočnosť a neoblomnosť zapôsobila aj na samotného Jakuba I., ktorý sa verejne vyjadril, že obdivuje Fawkesovo „rímske“ odhodlanie.
Fawkes bol odsúdený na klasický trest pre zradcov – smrť obesením a následné rozštvrtenie. Počas vykonania trestu ale nešťastne vyskočil zo šibenice, pričom si pri páde zlomil krk a zomrel. Jeho bezduché telo bolo rozštvrtené a odoslané do „štyroch kútov Anglicka“, ako varovanie pre všetkých odporcov absolutistickej monarchie. Fanatik z Yorku sa stal okamžite národným „strašiakom“ a stelesnením katolíckeho extrémizmu. Jednalo sa o propagandistický ťah protestantských Angličanov ako zámienka pre ďalšie represie voči katolíkom, ktoré mali platiť nasledujúcich 200 rokov. Pre nasledovníkov pápeža to bola hotová katastrofa. Každý sa stal podozrivým a vinným, zbavený všetkých občianskych práv nemohli zastávať zamestnania lekár, advokáta či právnika. Rovnako stratili nárok spravovať majetok svojich neplnoletých detí. Je však zaujímavé, že nie charizmatický vodca Robert Catesby, ale práve Guy Fawkes je osoba, ktorú si anglický ľud zapamätal. Bol prichytený pri čine pod Snemovňou lordov, odmietol čokoľvek prezradiť a aj napriek brutálnemu mučeniu ničoho neľutoval. Naopak, Catesby bol zabitý v boji, keď sa chcel vyhnúť zajatiu a následnému vypočúvaniu.
Na oslavu kráľa Jakuba l. a zlyhania plánovaného sprisahania, začali ľudia v okolí Londýna zapaľovať obrovské vatry. O niekoľko mesiacov neskôr schválil parlament zákon, ktorý 5. november oficiálne určil ako štátny sviatok, avšak so silným protikatolickým podtextom. Ľud začal upaľovať figuríny nenávidených osôb, okrem samotného Fawkesa aj napríklad pápeža či vysokých cirkevných hodnostárov. Pôvodná tradícia menom Bonfire Night sa do dnešných dní udržala len zriedkavo vo východných častiach krajiny. Guy Fawkes sa tiež ako ikona extrémneho odporu a rebélie stal inšpiráciou pre hlavnú postavu komiksu V ako Vendeta, rovnako je maska s jeho podobizňou využívaná na protestoch či demonštráciách namierených proti vládnucemu systému.
