Zahoďme predsudky a poďme sa spoločne pozrieť na to najlepšie, čo nám kinematografia s touto tematikou ponúka.
Na našom portáli vám veľmi radi pripravujeme rebríčky či výbery filmov, ktoré sa oplatí vidieť. Mali sme tu rebríčky zamerané na politické filmy, remaky, romantické filmy, najlepšie trilógie a rôzne iné. Dnes sa zameráme na tie, ktoré opisujú boj voči predsudkom k homosexuálom či vykresľujú hrdinov, ktorí sa zaslúžili o zlepšenie a skvalitnenie života gayov, lesieb, bisexuálov alebo trans ľudí. Niektoré z nich nás zavedú len do osobného života postáv, to ale neznamená, že ich príbeh je menej podstatný - práve naopak: je dôležité porozumieť ich pocitom a problémom, ktoré inak orientovaní ľudia zažívajú a s akými odlišnými názormi ľudí sa denno-denne stretávajú.
Modlitby za Bobbyho (Prayers for Bobby, réžia: Russel Mulcahy, 2009)
Táto snímka nám ponúka pohľad na homosexualitu aj z tej náboženskej stránky. Silno veriaca matka, ktorá sa snaží vyrovnať so synovou orientáciou a hľadá odpovede v Biblii, je presvedčená, že jej syn Bobby sa dokáže "vyliečiť". (Spoiler) Po Bobbyho samovražde však zisťuje, že s jej dieťaťom bolo všetko v poriadku a viní seba a svoju netolerantnosť za smrť svojho syna. Sigourney Weaver stvárnila hlavnú postavu Mary Griffith, ktorá je až dodnes bojovníčkou za práva LGBT ľudí. Bohužiaľ, nomináciu na Zlatý glóbus na výhru nepremenila.
Milk (Milk, réžia: Gus Van Sant, 2008)
Film z politického prostredia nám približuje úsilie Harveyho Milka dostať sa do mestskej rady mesta San Francisco, aby zvýšil bezpečie na Castro Street, kde žila veľká komunita miestnych homosexuálov. V sedemdesiatych rokov minulého storočia to mali gayovia a lesby totiž rovnako ťažké ako dnes na Slovensku. Všetky dôležité stretnutia, porady či rozhodnutia sa konali v malej fotoslužbe, ktorú vlastnil Harvey a nad ktorou býval. Harvey Milk veril, že dokáže presvedčiť ľudí o tom, že aj homosexuálne orientovaní ľudia vedú rovnaké životy ako ostatní a že tak, ako aj každý iný človek na svete, si nezaslúžia urážky, posmešky či násilné napadnutia, ktoré boli na nich páchané. Snád ani netreba pripomínať, že aj tento príbeh je skutočný a bol ovenčený dvomi Cenami Akadémie (herec v hlavnej úlohe - Sean Penn a scénar).
Pride (Pride, réžia: Matthew Warchus, 2014)
V časoch, kedy Veľkú Britániu zmietal obrovský štrajk baníkov nenávidiacich Margaret Tatcherovú, sa táto pracujúca skupina dočkala prekvapivej podpory od homosexuálov. Tí však do toho nešli celkom nezištne. Plán bol taký, že ak ľudia uvidia, že gayom a lesbám záleží na právach všetkých občanov, malo by ostatným záležať aj na ich právach. Tak sa začína dlhá cesta skupinky gayov do malej waleskej dedinky, kam osobne priviezli vyzbierané peniaze na ich podporu. Miestni sa poskytnutej pomoci najskôr zdráhajú, nechceli totiž, aby si verejnosť myslela, že baníci otvorene sympatizujú s gay komunitou. V snímke máme možnosť vidieť pár známych tvárí, ako sú Bill Nighy, Imelda Staunton, Jessie Cave či Joseph Gilgun známy zo seriálu Misfits. Hlavným protagonistom je však Mark, vodca tejto skupiny mladých gayov a vo filme ho stvárnil Ben Schnetzer (The Book Thief). Netreba asi dodávať, že aj tento príbeh sa naozaj stal. Na konte má nomináciu na Zlatý glóbus, z výhier spomeňme aspoň cenu BAFTA a zlatú palmu si odniesol aj z festivalu v Cannes.
Freeheld (Freeheld, réžia: Peter Sollet, 2015)
Príbeh odohrávajúci sa v Ocean County v New Jersey je o detektívke Laurel Hester (Julianne Moore), ktorej bola diagnostikovaná rakovina pľúc. Pretože sa jej rakovina rozšírila aj do mozgu, nezostáva jej veľa času nazvyš, a tak sa snaží presvedčiť miestne úrady, aby jej dôchodok chodil jej partnerke Stacie Andree (Ellen Page), ktorá by bez toho nemohla dovoliť splácať hypotéku na spoločne kúpený dom. Po dlhom boji s úradmi sa nakoniec víťazstva dočkala aj vďaka podpore svojích kolegov. Tí sa najprv pomoci zdráhali z iracionálnych homofóbnych dôvodov. Krátko na to však Laurel zomrela. Stacie dodnes žije v spomínanom dome aj s ich psom. Áno, opäť skutočný príbeh a áno, pripravte si vreckovky.
Dánske dievča (Danish girl, réžia: Tom Hooper, 2015)
Nečudo, že skutočných príbehov tu je také množstvo, keď všetky z nich priniesli výrazné a pozitívne zmeny LGBT komunite. Tento na tom nie je inak. Ide o jednu z prvých operácií zmeny pohlavia v histórii. Einar Wegener (Eddie Redmayne) bol v dvadsiatych rokoch známy dánsky maliar, ktorého raz jeho manželka Gerda (Alicia Vikander) požiadala, aby pre ňu pózoval v ženských šatách, keďže jej modelka sa nedostavila načas. Einar súhlasí, ale v tom momente si uvedomí, že niečo nie je v poriadku a byť ženou sa mu páči. Začne sa tak objavovať i v spoločnosti. Čo spočiatku vyzeralo ako žart, prerástlo do serióznej záležitosti, a preto vyhľadal lekársku pomoc. Keď sa dozvedel, že je možná zmena pohlavia, neváhal ani na sekundu. Veľmi jemne a citlivo natočená snímka štvornásobne nominovaná na Oscara (z toho si jednu sošku odniesla Alicia Vikander za najlepšiu herečku vo vedľajšej role).
Carol (Carol, réžia: Todd Haynes, 2015)
Od skutočných príbehov sa presuňme k sfilmovaným podľa knihy. Knižná predloha vyšla už v roku 1952, čo bolo na vtedajšiu dobu celkom odvážny krok. Mladá Therese Belivet (Rooney Mara) je predavačka v nákupnom centre a začínajúca fotografka. Počas Vianoc spozná v práci Carol Aird (Cate Blanchett). Tá tam vtedy nakupuje darčeky pre dcéru. Na Theresine odporúčanie jej kúpi vláčik, a tak ho zaplatí a nechá tam adresu, aby jej ho zaslali poštou. Pri odchode si však na pulte zabudne rukavice, a tak jej ich Therese pošle. Carol sa rozhodne poďakovať jej pozvaním na večeru, a tak začína romanca medzi bohatou ženou v domácnosti a obyčajnou predavačkou. Carol je nútená zo strany manžela a celej rodiny podstúpiť terapiu, aby sa vyliečila z "choroby". Ako však sama zisťuje, nie je chorá a je ochotná sa pre lásku vzdať aj toho najcennejšieho. Snímka má úžasnú predvianočnú atmosféru a výbornú kameru. Dialógy, herecké obsadenie - to všetko funguje perfektne. Šesť nominácií na cenu akadémie vrátane tej za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe pre Cate Blanchett a za vedľajšiu rolu pre Rooney Mara snáď hovorí za všetko.
Hodiny (The Hours, réžia: Stephen Daldry, 2002)
Je rok 1923 a Virginia Woolfová píše svoju najznámejšiu knihu Pani Dallowayová. V roku 1951 ju číta Laura Brownová trpiaca depresiami zo stereotypného života domácej paničky z predmestia. Tú istú knihu ale v súčasnosti číta Clarrisa Vaughnová, emancipovaná vydavateľka, ktorá chystá oslavu pre svojho bývalého manžela trpiaceho chorobou AIDS. Film opisuje jeden deň zo života týchto troch žien, ktoré sa zamýšľajú nad svojimi vzťahmi s mužmi či inými ženami. Spoločne si s nimi prejdeme ich najtemnejšími chvíľkami a problémami. Dokonalý herecký koncert v podaní Julianne Moore, Meryl Streep a absolútne božskej Nicole Kidman, ktorá si zaslúžene odniesla za túto rolu aj Oscara. Film pôsobí veľmi depresívne, avšak stojí to za to.
Skrotená hora (Brokeback Mountain, réžia: Ang Lee, 2005)
Azda najnámejší film zo všetkých spomenutých v článku. V čase, keď bol uvedený do kín, spôsobil celkom veľký rozruch a kontroverziu. Zo začiatku nemáme možnosť si užiť veľa dialógov, film skôr vsádza na atmosféru a vynikajúce herecké schopnosti ústrednej dvojice. Pri pozeraní dnes už kultového filmu sa človek akosi nevie zbaviť pocitu všadeprítomnej homofóbie okolia a spoločnosti vo filme. O to viac sa intenzívne sústredíte a súcitite s hlavnými hrdinami. Komplikovaný vzťah dvoch mužov, ktorým osud a vtedajšia spoločnosť neprajú byť spolu, si vyslúžil osem nominácií na Cenu Akadémie a z toho premenil na výhru celkom tri. V hlavných úlohách máme možnosť vidieť už zosnulého Heatha Ledgera a Jakea Gyllenhaala a v úlohách ich manželiek Michelle Williams a Anne Hathaway.
Transamerika (Transamerica, réžia: Duncan Tucker, 2005)
Sabrina Osbourne je pár dní pred svojou poslednou operáciou, ktorá má byť záverečným krokom k tomu stať sa naozajstnou ženou. Predtým bola Sabrina, alebo ako ona samú seba nazýva "Bree", bezdetným mužom menom Stanley Schupak. Zvrat však nastáva v momente, keď jej zavolá jej údajný syn Toby z väznice v New Yorku s tým, že hľadá svojho otca Stanleyho. Bree šokovaná faktom, že má syna, sa o túto situáciu podelí s jej terapeutkou, ktorá jej vzhľadom na okolnosti nedá povolenie na operáciu zmeny pohlavia a odporučí jej zblížiť sa so synom. Hlavná hrdinka sa tak vydáva na cestu za svojím dieťaťom, s ktorým neskôr putuje naprieč celou Severnou Amerikou až do Los Angeles, len aby stihla svoju operáciu. Tento road trip je akýmsi prirovnaním cesty za svojím pravým ja hlavnej hrdinky. Zlatý glóbus si za hlavnú rolu odniesla Felicity Huffman a pochváliť sa môže aj nomináciou na Oscara.
Hra na plač (Crying Game, réžia Neil Jordan, 1992)
Výnimočná a strhujúca dráma sa veľmi dlho tvári ako niečo iné, než v skutočnosti je. Žánrovo, myšlienkovo aj tematicky. V dnešnej dobe už málo známa pecka od neskoršieho režiséra Interview s upírom bola vo svojej dobe zjavením. Malý írsky film pracuje s mnohým témami. Od terorizmu, priateľstva až po schopnosť milovať človeka takého, aký je. A kombinuje ich do neobvyklého celku. Pôsobivý zvrat (ak ho nechcete vedieť, nečítajte ďalej), v ktorom sa z objektu túžby heterosexuálneho hlavného hrdinu stane transsexuál pôsobil vo svojej dobe šokujúco a je nočnou morou každého muža s tradičnou orientáciou. Držiteľ 6 nominácií na Oscara a víťaz kategórie najlepší scenár.
Detská hodina (Children´s Hour, réžia William Wyler, 1961)
Začiatkom 60. rokov bola nielen v prudérnej Amerike homosexuailita zakázanou témou. Tento počin teda môže pracovať iba s náznakmi. A darí sa mu to úžasne aj vďaka silnému kastingu. Shirley MacLaine a hlavne Audrey Hepburn patrili medzi najlepšie herečky svojej doby a svojej povesti tu nezostávajú nič dlžné. Bez výnimky fantasticky napísané a zahrané postavy (a Audrey prekvapivo nedominuje) podporené na svoju dobu neuveriteľným drivom a istou režijnou rukou Williama Wylera (Prázdniny v Ríme, Ben Hur). Posledných 20 minút je aj po rokoch neskutočne emocionálne vyčerpávajúcich. Tematicky chvalabohu už neaktuálne, no filmársky stále skvelé. 5 nominácií na Oscara.
Philadelphia (Philadelphia, réžia: Jonathan Damme, 1993)
Vo svojej dobe veľmi dôležitá a v súčasnosti neprávom pozabudnutá snímka bola prvým mainstremovým filmom, kde sa riešila problematika HIV. Hlboko ľudský príbeh o inakosti, tolerancii a rešpekte priniesol prvú výraznú dramatickú úlohu dovtedy komediálnemu hercovi - Tomovi Hanksovi. A odniesol si za ňu v silnej konkurecii právom Oscara, rovnako ako Bruce Springsteen za svoju pieseň Streets of Philadelphia. Možno až príliš akademický prístup môže množstvo divákov otráviť, no väčšinu spoľahlivo dojme a donúti rozmýšľat. Krásny film.
Život Adele (La Vie d'Adèle, réžia: Abdellatif Kechiche, 2013)
Romantický príbeh lesbického páru je prvou adaptáciou komiksu, ktorá získala Zlatú palmu v Cannes. Trojhodinová sonda do života hlavnej hrdinky šokovala explicitnými, avšak pôsobivými sexuálnymi scénami. Tie spôsobili problém s distribúciou v niekoľkých krajinách. Táto festivalovka je určená hlavne pre náročnejšieho diváka a nie je úplne „user friendly", no oplatí sa jej venovať svoj čas. Minimálne kvôli hereckému výkonu poslednej bondgirl a miestmi skutočne fascinujúcej filmárčine. Veľmi osobitý film, ktorý sa možno náročne sleduje, ale o to dlhšie ostane v hlave.
Ďaleko od neba (Far from heaven, réžia: Todd Haynes, 2003)
Film sa snaží vykresliť typickú, dokonalú americkú rodinku päťdesiatych rokov. Krásny dom, deti hrajúce sa v dokonalej záhrade a úspešný manžel. Uprostred toho všetkého je Cathy Whitaker (Julianne Moore, áno zase), ideálna žienka domáca, ktorá svojho muža nadovšetko miluje. Keďže nič nie je len pozlátené, rovnako, ako jej doterajší život bez chybičky, všetko sa jej rúca, keď prichytí svojho muža v jeho kancelárii s iným mužom. Pohľad na to, ako túto situáciu zvláda, je o to zaujímavejší, že spoznáva záhradníka Raymonda Deagana a vy už tušíte, že sa s ním zblíži. Má to však háčik - je to černoch. Máme tu teda dva veľmi kontroverzné problémy tej doby. Na jednej strane homosexuálne orientovaného manžela a na strane druhej vzťah s černochom. Film priniesol ďalšiu nomináciu na Oscara Julianne Moore a okrem toho bol nominovaný aj v kategóriách najlepší film, najlepší scénar a najlepšia hudba.
Bent (Bent, réžia: Sean Mathias, 1997)
Tento kúsok by sme zaradili medzi jeden z tých náročnejších. Otázka homosexuality počas druhej svetovej vojny bola obrovské tabu. Gayovia boli jednoducho, rovnako ako Židia, odvedení do koncentračných táborov. Dostal sa tam aj Max, ktorý po otrasnom zážitku z vlaku vezúceho do táboru smrti už nedúfa v nič dobré. Napokon sa však aj za ostnatými drôtmi stretáva s citmi a nehou. Psychologická dráma má veľmi komornú atmosféru a miestami pôsobí depresívne až beznádejne, no aj tak máte chuť to dopozerať do konca a zistiť, ako to skončí. V hlavnej úlohe Clive Owen, ktorého tvár vám môže byť známa napríklad zo Sin City. Vo filme sa mihne aj Mick Jagger v úlohe transvestitnej speváčky Berty a aj obľúbený Ian McKellen. Na konte má táto snímka Zlatú palmu za najlepší zahraničný film na festivale v Cannes.
BONUS: X-MEN
Možno si poviete, že mutanti predsa s homosexuálmi nemajú nič spoločné, avšak opak je pravdou. Samotní tvorcovia First Class priznali, že mutanti sú akousi alegóriou homosexuálne orientovaných ľudí. Zach Stenz, jeden zo scénaristov X-Men: First Class, raz napísal: „Môžem vám povedať, že práva gayov a celkovo ľudské práva či téma holokaustu bola do filmov daná zámerne. Joss Whedon vymyslel celú tú záležitosť s "liečením" mutantov v komiksoch ako gay alegóriu. Bryan Singer do filmov dal kus seba, ako gay - outsider spoločnosti to natočil zo svojho pohľadu.“ Singer stojí takmer za všetkými X-Men snímkami, či už ako režisér alebo producent. Výnimkou je iba The Last Stand. Príbeh X-Men môžeme vnímať vlastne ako riešenie otázky práv homosexuálov v prenesenom význame. Stačí, ak si za mutantov dosadíme gayov, lesby, bisexuálov a trans ľudí a máme tu celkom reálny obraz nie tak dávnej (u nás aj dnešnej) spoločnosti.
Aký názor na filmy s danou tematikou máte vy? Chýba vám tu nejaký počin, ktorý stojí za zmienku? Dajte nám vedieť v komentároch.
