Autori Breaking Bad nestrácajú dych ani pri druhej sérii Better Call Saul.
Človek sem-tam pri tých seriáloch od Netflixu aj zabudne, aké čaro v sebe uchováva týždenná pauza medzi seriálovými epizódami. Žiadnemu inému by sa ani takýto formát nehodil viac, než práve Saulovi, ktorý je najzaujímavejším a najstrhujúcejším seriálom s označením lenivý či mierne natiahnutý. Miestami to pripomína tak trochu nudný začiatok Breaking Bad, avšak tu je jasné, že nejde len o začiatok, ale o celkový tón a drive show ako takej. Vieme, kam sa postavy v budúcnosti dostanú a ako na tom budú psychicky, takže nás udalosťami spred Breaking Bad tvorcovia Vince Gilligan a Peter Gould len ťažko prekvapia. Aj tak sa im to však v druhej sérii podarilo hneď niekoľkokrát. V recenzii sa môžu vyskytovať spoilery, takže čítajte len na vlastné nebezpečenstvo.
Jimmy sa po udalostiach prvej série stáva na trhu horúcim produktom, nakoniec, podarilo sa mu dať dokopy veľmi veľký prípad. Stále to skúša s Kim a aj naďalej sa stará o svojho brata, ktorému je čoraz lepšie a začína sa vo firme objavovať frekventovanejšie. Jimmy nikdy nebol tímový hráč a rád si veci robil po svojom bez nejakých väčších výčitiek. Niežeby si neuvedomoval, čo svojím konaním spraví. Skôr mu to je jedno. Jednoducho si nemôže pomôcť, čo ho párkrát dostane aj do slepej uličky, z ktorej sa ale zakaždým vykecá obdivuhodným spôsobom. Niet pochýb, že je skutočne inteligentný a má to v hlave usporiadané nielen ako právnik (určite by sa uživil aj inakšími spôsobmi), v niektorých prípadoch ho však ako postavu ubíja scenár. Hovoríme síce o detailne pripravených dialógoch a skvelom, úzkom svete bez zbytočných dejových odbočiek a slepých uličiek, sem-tam, hlavne v prvých epizódach, sa však dej vlečie miestami až neúnosne. Avšak, ako som sa vyjadril už na začiatku, práve natiahnutosť a pomalé tempo je Saulovou výsadou. Divák má množstvo času na spoznanie postáv a nasanie niekedy až nervydrásajúcej atmosféry, bohužiaľ sa všetko končí častokrát práve vo chvíli, kedy sa dej dostáva do najlepšieho. Za pomalým tempom stojí aj fakt, že Jimmymu nejde o život a rozhodne tu nikto nemá problémy porovnateľné s tými, aké zažívali protagonisti či antagonisti v Breaking Bad.
Riešia sa kariérne a osobné problémy bežných ľudí, avšak vďaka talentovanému osadenstvu za kamerami sa v každej epizóde stáva z akéhokoľvek materiálu napínavý a zábavný sled udalostí. Vďačiť za to môžeme ako úžasným hercom na čele s Bobom Odenkirkom, tak hlavne réžii a pevne vystavaným mantinelom, ktoré tvorcovia nikdy neopúšťajú. Nejde pritom len o atmosféru a už tradične úžasnú prácu s kamerou. Diváci aj scenáristi už poznajú všetky postavy lepšie, a tak sa s nimi vydávajú do zatiaľ neprebádaných oblastí, aj keď niekedy narazia na nepochopiteľnú bariéru. Každý z charakterov sa síce vyvíja, na konci druhej série máme ale z Jimmyho skoro rovnaký dojem, ako na konci tej prvej. Vtedy hovoril, že vie, čo mu zabránilo v tom urobiť sebecké rozhodnutie, no dušoval sa, že sa to už nikdy nezopakuje. Finále druhej série však potvrdilo, že stále existujú veľmi jasne nakreslené hranice, cez ktoré sa Jimmy odmieta dostať. Možno práve ono finále bude spúšťačom Jimmyho premeny na Saula, zatiaľ to však vyzerá tak, že tápu ako showrunneri, tak postava samotná. Jimmy počas 2. série urobí pár úžasných a pre neho tak typických kúskov, až si ho nadobro zamilujete, neviem sa ale zbaviť pocitu, že prešľapuje na mieste od samého začiatku.
Na druhej strane tu máme Chucka, ktorého motivácie boli dokonale vykreslené nielen skrz dynamické flashbacky. Jeho pohnútky vôbec nesúvisia s dodržiavaním práva či morálnou etiketou. Na svojho mladšieho brata proste a jednoducho nesmierne žiarli a najradšej by ho videl na dne. Mám dojem, že spokojný bude až vtedy, keď uvidí Jimmyho plaziac sa v bahne, len aby mu mohol pomôcť. Chuck totiž pôsobí veľmi nevyrovnaným dojmom nenávidac samého seba a okolitý svet za to, že sa o neho musí starať Jimmy, ten Jimmy, ktorého majú všetci radšej aj napriek tomu, aký vlastne je. Charakter Chucka, jeho myslenie a kroky do budúcna sa tak v mojich očiach stávajú ešte atraktívnejšími, než v prípade Jimmyho. Jednak vieme, ako to s ním skončí a jednak sa akosi nikam nedokáže pohnúť.
Celkovo je však dej zaujímavý, miestami rafinovane vtipný a na veľkosť produkcie či možnosti prequelového spin-offu s jasne danou budúcnosťou veľmi originálny. Obľúbite si vedľajšie postavy, Jimmyho výstrelky, problémy vo vzťahoch jednotlivých postáv a ako čerešničku na torte dostanete príbehovú líniu s Mikeom. Ten sa po skvelých epizódach v prvej sérii teraz už naplno púšťa do hry veľkých hráčov. Osobne som sa tešil na každú sekundu strávenú s ním či s jeho rodinou. Jonathan Banks totiž oplýva obrovskou charizmou a samotnej postave budete fandiť už len pri kosení trávnika. Na konci série sa navyše na scéne objaví tretí hráč, a vy už asi tušíte, kto ním bude, čím dostáva Mikeov príbeh ďalší impulz.
Z technického a filmárskeho hľadiska veľmi nie je čo vytknúť. Show si drží štandard nastolený prvou sériou a vyniká najmä pri práci s kamerou či réžii. Herci sú už tradične úžasní a scenár vás párkrát dokáže rozosmiať, ale i pripútať k stoličke. Jedna z najväčších výčitiek smeruje k rozhodnutiu neukončiť druhú sériu po 9. epizóde. Šlo by tak o oveľa podarenejší, lepšie natočený a dejovo bohatší cliffhanger. Finále druhej série totiž viac funguje ako úvod do tej tretej, keď mnohým otvára celkom nové dvere a show tak stráca na výbušnom finále, i keď, ako som už spomínal vyššie, znova odkryje viac z Chuckovej osobnosti, a to tak, že ho budete nenávidieť opäť o čosi viac.
Všetky dejové linky sa tak vyvíjajú zaujímavým spôsobom. Aj napriek pomalému tempu a občasnému stereotypnému prístupu k ďalšiemu dejovému vývoju sa na Saula pozerá veľmi dobre. Atmosféra, napätie, úžasné postavy a skvele odvedená remeselná práca robia z Better Call Saul jeden z najlepších seriálov súčasnosti. Miestami to môže pôsobiť, že sa vlastne nič veľkolepého nedeje, ak sa však ponoríte do Saulovho sveta a budete pozorne vnímať dialógy, citlivú prácu so svetlom, kamerou a prácu s postavami, ocitnete sa v strede nekonečnej zábavy a originálnych zápletok, na ktorých konci je vždy Jimmy s riešením na všetko. Nabudúce by to však chcelo viac scén spoločne s Mikeom a možno mierne dynamickejší vývin udalostí, ako i náznaky Jimmyho prerodu. Oproti minulej recenzii nemám dôvod ani ubrať, ani pridať. Better Call Saul si udržiava vysoký štandard už dve série, no stále sa potýka s malými problémami, ktoré sú ale v konečnom dôsledku zanedbateľné. Ide hlavne o to, či si k nemu nájdete cestu a sadne vám tento štýl a atmosféra. 8,5/10
