Nekonvenčný oddiel, tvorený hercami, architektmi či matematikmi, mal svoj podiel na porážke nacizmu.
Druha svetová vojna, najsmrteľnejší ozbrojený konflikt v histórii ľudstva, je nevyčerpateľnou studnicou ľudských príbehov. O najväčších bitkách, slávnych generáloch či hrdinoch sa dnes vyučuje na školách, točia sa filmy či píšu knihy. Každý z nás počul o Hitlerovi, Churchillovi alebo bitke pri Stalingrade. Pravdepodobne vám však pomenovanie 23. špeciálna jednotka americkej armády veľa nehovorí.
Počas zimy 1943 vydal vrchný veliteľ spojeneckých síl v Európe, neskorší americký prezident Dwight D. Eisenhower, rozkaz, v ktorom nariadil vytvoriť unikátnu vojenskú jednotku. Jej úlohou bolo podieľať sa na postupe spojeneckých vojsk vo Francúzsku po vylodení v Normandii 6. júna 1944, známej pod názvom Operácia Overlord. Na tom by nebolo nič mimoriadne. Hlavnou pracovnou náplňou novovzniknutého špeciálneho útvaru však nemal byť priamy boj, ale imaginárne manévre. Mali vytvoriť dojem prítomnosti obrovského počtu skvele vyzbrojených vojakov a dezinformovať tak nepriateľské línie. Súčasťou prísne tajného oddielu bolo len okolo 1100 mužov, ktorým sa niekoľkokrát podarilo zmiasť Wehrmacht. Nemci často podľahli mylnému presvedčeniu, že čelia minimálne 20-tisícovému oddielu.
Členovia "armády duchov" boli starostlivo vyberaní na základe ich kreativity, hereckého talentu a logického myslenia. V jednotke sa ocitli herci, maliari, architekti, matematici či amatérski spisovateľia. Niektorí vojaci boli dokonca regrutovaní priamo z umeleckých škôl v New Yorku a Filadelfii, iní zas z reklamných agentúr.
Jednou z ich hlavných pracovných metód boli vizuálne triky. 23. špeciálna jednotka mala k dispozícii veľké množstvo tankov, delostrelectva, nákladných áut a lietadiel. Háčik bol však v tom, že išlo o nafukovacie atrapy, ktorých šikovným rozmiestnením vytvárali ilúziu niekoľkotisícovej armády. "Postavili" dokonca aj obrovské vojenské tábory pre tisíce mužov. Ako? Jednoducho vyrobili šnúry, kde vešali posteľnú bielizeň. Nemeckým letcom by zrejme v živote nenapadlo, že práve prelietajú nad hromadou obyčajného prádla.
Vytvárať zmätok medzi nepriateľom im dopomáhal aj akustický klam, ako tento manéver nazvali. Za pomoci vedcov z Bell Laboratories v americkom New Jersey sa mužom z podpornej skupiny podarilo vytvoriť zvukové nahrávky pochodujúcého vojska, ktoré mohli za pomoci obrovských reproduktorov vysielať až do vzdialenosti dosahujúcej 25 km. Angažovali sa tiež v infiltrovaní rádiotelegrafického vysielania. Ich špecialitou bolo šírenie falošných vojenských pokynov, cieľene tak, aby sa tieto nezmysly dostali k nepriateľovi. Niekoľkokrát sa stalo, že zmätené propagandistické rádio nacistov vysielalo do éteru mylné informácie ohľadom spojeneckých pozícií. Zmiasť sa im podarilo dokonca aj známu americkú hlásateľku Axis Sally, pracujúcu pre Hitlerovu Tretiu ríšu. Do éteru niekoľkokrát vypustila mylné informácie o pohybe spojeneckej armády. Bez toho, aby o tom vedela, sa vlastne podieľala na výhre spojencov. Vlastným menom Mildred Gillars, bola po vojne obvinená z vlastizrady Spojených štátov. Odsúdili ju na dlhoročné väzenie a pokutu vo výške 10-tisíc dolárov. Nakoniec bola v roku 1961 prepustená na slobodu.
Počas dní, keď nepriateľ nebol nablízku, chodili vojaci do francúzskych kaviarní a nenútene rozširovali historky, dokazujúce prítomnosť početného vojska. Niektorí sa dokonca vyžívali v prezliekaní kostýmov generálov alebo vysokých dôstojníkov a vypúšťali medzi obyvateľov vymyslené príbehy. Klebety sa šírili veľmi rýchlo a ľahko sa dostali k nemeckým špiónom, pohybujúcim sa v oblasti.
Armáda duchov sa v konečnom dôsledku podieľala na viac ako 20 falošných operáciách. Často pôsobila len pár kilometrov od skutočného frontu. Mala svoj neodškriepiteľný podiel na úspešnom postupe spojeneckých vojsk po vylodení v Normandii. V konečnom dôsledku aj na kapitulácii nacistického Nemecka.
Príbeh tajnej jednotky bol dlho vojenským tajomstvom. Verejnosť sa o statočných mužoch z 23. špeciálnej jednotky dozvedela až po odtajnení celej operácie v roku 1996. Mnoho jej príslušníkov sa neskôr úspešne etablovalo v umeleckom prostredí. Na svoju tajnú misiu nikdy nezabudli a hrdo sa k nej hlásili.
