Exorcizmus, satanizmus, chlapec posadnutý 42 rôznymi duchmi. Jeden veľký podvod alebo hrôzostrašná pravda?
Strach. Vyhrotené situácie. Rodinné domy zobrazené ako miesta plné krvi, duchov a záhad. Nevinné deti, ktoré sa v noci menia na vraždiace nástroje posadnuté diablom či inými duchmi. Do toho zopár, na prvý pohľad uveriteľných teórií, a samozrejme, vyjadrenie, ktoré nás ubezpečí, respektíve vydesí až na kosť: “Na základe skutočného príbehu.” Pokiaľ patríte ku fanúšikom hororového žánru, zrejme ste už videli jednu zo snímok opierajúcich sa o údajne pravdivé prípady manželov Warrenovcov, inak povedané dvoch najznámejších osôb v minulosti sa špecializujúcich na vyháňanie diablov - exorcizmus a paranormálne javy. V zajatí démonov, 3:15 zomrieš, hrôza v Connecticute a ďalšie horory natočené čiastočne podľa skutočných príbehov však nemusia byť až také pravdivé, ako sa zdá. Bola táto kontroverzná manželská dvojica iba podvodnícky pár alebo sa v Amerike naozaj diali veci, ktorým nechceme čeliť ani len vo sne?
Po zhliadnutí V zajatí démonov či ostatných filmov týkajúcich sa Warrenovcov podaktorým nemusel dávať spať fakt, že natočené príbehy sa reálne udiali, a preto začali menší research. Už po pár klikoch sa prepracujete k mnohým webom, ktoré podrobnejšie opisujú Warrenovcov rovnako ako ich najznámejšie prípady. Kto vlastne Edward a Lorraine sú? Všeobecne sa považujú za najväčšia mená z oblastí vyšetrovania paranormálnych aktivít, teda ide o dvojicu, ktorá navštevovala rodiny vo vypätých chvíľach sprevádzaných abnormálnymi javmi. Určite poznáte aj vo svojom okolí niekoho, kto zažil čosi nezvyčajné, prípadne sa vám do uší dostali príbehy práve tohto typu. Predmety, v ktorých blízkosti sa hýbu časti nábytku, zhasínajú svetlá alebo znejú čudesné zvuky. Pocity prítomnosti cudzej osoby po úmrtí niekoho blízkeho či staršieho suseda, plač detí, príliš reálne spánkové paralýzy až po nevšedné správanie členov domácnosti, v krajnom prípade vyháňanie diabla - exorcizmus. Tieto a mnohé iné prípady boli ornou pôdou pre Eda a Lorraine. Hoci Edward zomrel už v roku 2006, 89-ročná Lorraine stále žije a ako konzultantka spolupracovala aj pri natáčaní v súčasnosti najlepšie hodnoteného hororu - V zajatí démonov (The Conjuring).
V roku 1952 založili manželia spoločnosť New England Society for Psychic Research, najstaršie známe zoskupenie lovcov duchov v Novom Anglicku. V rámci riešenia záhad taktiež otvorili vlastné okultistické múzeum, The Warrens’ Occult Museum. To sa stalo akousi svätyňou predmetov zapojených do jednotlivých prípadov, spomeniem najznámejšiu bábiku Annabelle, ktorá sa okrem Conjuringu objavila aj v samostatnom spin-offe Annabelle. Hrôzostrašná skrinka s krížom a nápisom neotvárať by určite dvihla tlak nejednému návštevníkovi, najmä po zhliadnutí jednotlivých filmov, avšak nie je to trochu pritiahnuté za vlasy? Aby toho nebolo málo, na oficiálnom webe Warrenovcov, warrens.net, môžete nájsť ich vlastný merch v podobe tričiek s logom NESPR či odkazy na nákup kníh, ktoré manželia napísali.
Pozrime sa na jeden z údajne autentických trailerov ku Conjuringu. Na záberoch sa dostanú ku slovu skutoční členovia rodiny Perronovcov. Tá sa v roku 1971 nasťahovala do vytúženého domu snov a zažila sériu udalostí, ktoré by úprimne povedané vystrašili na smrť aj tých najodvážnejších jedincov. Ako môžete vidieť v traileri, April Perron prehlásila, že ako najmladší člen rodiny si s duchom chlapca vytvorila vzťah. Seriózne, ktoré dievčatko by bolo natoľko odvážne, že by malo guráž nadviazať kontakt so skutočným duchom? Prípad Perronovcov je však oveľa zaujímavejší. Rodina opisuje svoje zážitky ako najhoršie obdobia svojho života, pričom o niekoľko desaťročí neskôr veselo poputuje so svojím príbehom do Hollywoodu, kde z toho následne vznikne jeden z najhrôzostrašnejších hororov vôbec. Mimochodom, Warrenovci navštevovali farmu v rokoch 1973-1974 a Perronovci sa odsťahovali z bývania “snov” až v roku 1981. Vydržali by ste bývať 10 rokov v dome hrôzy, ktorý vás neraz vystrašil na smrť? Možno v prípade, že ide len o veľký podvod.
Po tom, čo film dorazil do kín, sa na internete začali objavovať články so súčasnými majiteľmi farmy. Norma Sutcliffe a jej druh Gerry Helfrich roky viedli pokojný žiivot na farme, avšak po uvedení kinohitu denno-denne trpeli problémami s dotieravými fanúšikmi, respektíve vandalmi, ktorí nivočili ich majetok. Rozhodli sa preto žalovať Warner Bros a Andreii Peronovej napísali list, v ktorom sa vyjadrujú, že na farme sa nedeje nič paranormálne a nikdy tu nikto nespáchal samovraždu a už tobôž nie Bathsheba, obyvateľka domu, ktorá sa podľa filmu venovala satanizmu či čarodejníctvu a spáchala samovraždu obesením sa na konáre stromu. Podľa dokumentov, ku ktorým sa Norma dopátrala, zomrela Bathsheba prirodzenou smrťou v roku 1885. Žiadny satanizmus. Zaujímavosťou však je, že pár rokov pred uvedením filmu, navštívila Normu Andrea Perron, pričom spolu natočili až 45-minútové video rozoberajúce niektoré “creepy” udalosti z farmy. Žeby Andrea sľúbila naivnej dôchodkyni hŕbu peňazí, avšak v konečnom dôsledku nedostala za film ani len jediný cent? Samozrejme, to sú už len dohady. Vzájomnú listovú komunikáciu si môžete prečítať tu.
Strom z filmu, na ktorom sa údajne obesila Bathsheba
V závere druhého listu Norma spomína, že o paranormálnych javoch hovorí zvyčajne len “posadnutá” rodina a Warrenovci, aj to nie vždy. Pozrime sa preto na ďalší známy prípad, opäť zobrazený v horore. Poznáte Hrôzu v Connecticute? Odhliadnuc od filmu, v roku 1981 sa vtedy ešte len 11-ročný David Glatzel podrobil niekoľkým “rituálom” exorcizmu na základe impulzu zo strany Warrenovcov, ktorí prípad vyšetrovali. Podľa slov jeho staršieho brata trpel David záchvatmi a halucináciami, čo bolo dôsledkom jeho mentálneho ochorenia a nie posadnutia diablom, ako tvrdili Ed a Lorraine. Aby sme boli presnejší, David bol údajne posadnutý až 42 rozličnými duchmi. Prípad sa ešte viac zamotal, keď sa vykonávania exorcizmus zúčastnil aj 19-ročný priateľ Deborah Glatzel, Arne Cheyenne Johnson. Arneho údajne počas exorcizmus posadol iba 11-ročný chlapec, respektíve diabol, ktorý sa doňho "prevtelil". Ako aj jeho právnik tvrdil, práve preto na smrť dobodal miestneho štyridsiatnika. Čin sa udial o pol siedmej ráno niekoľkými bodnutiami do brucha a hrude. Akokoľvek dôveryhodne bol príbeh vyrozprávaný, sudca odsúdil Arneho na päť rokov za mrežami (pôvodná sadzba bola 10 až 20 rokov).
Už o 2 roky neskôr vyšla knižná publikácia The Devil in Connecticut, nad ktorou dohliadli Ed a Lorraine. Davidov starší brat bol vtedy ešte príliš mladý na seba obranu, avšak v roku 2006 zažil malé Déjà vu, keď vyšla v poradí druhá publikácia tejto údajne pravdivej knihy. Podľa všetkého bolo dôvodom dúfanie vo filmové spracovanie podľa knižnej predlohy, čo sa v konečnom dôsledku aj naplnilo. To však Carlovi Glatzelovi privodilo poriadne stúpnutie tlaku a Warrenovcov zažaloval. Vraj sa 20 rokov pokúšal budovať svoju kariéru a nenechá si ju spochybniť len vďaka braku, ktorý je na míle ďaleko od skutočnosti a spôsoboval mu nemalé problémy počas celého života. Warrenovci oponovali slovami: “Popieranie pravdy je nástroj diabla a správanie mladého Carla bol klasickou ilustráciou tejto skutočnosti.”
Možno vám napadlo, prečo ich rodičia pristúpili na podpísanie zmluvy týkajúcej sa súhlasu s knižným spracovaním. Dôvod bol až triviálny - peniaze. Živiteľ rodiny, Carl Glatzel starší, pracoval od rána do večera, aby uživil ôsmich členov domácnosti. Popri práci si však nenašiel príliš voľného času na rodinu a tým pádom nevnímal ani celú tú šarádu ohľadom exorcizmu. Keď mu však Warrenovci prisľúbili, že sa všetci stanú milionármi, s radosťou podpísal všetky papiere. Odmena? 2000 dolárov. “Myslel som, že konám správnu vec v správnom čase. Spravil som však veľkú chybu. Najväčšiu chybu svojho života, ktorú dodnes ľutujem,” prehlásil Carl.
Na záver tu máme ďalší známy horor 3:15 zomrieš!, ktorý neskôr aj samotní autori príbehu (Amityville Horror, The) označili za produkt niekoľkých večerov pri fľašiach vína. Kniha, ktorá sa dušovala, že vznikla na základe skutočného príbehu, je teda iba hŕbou pripitých výplodov o neexistujúcich postavách a imaginárnom dome hrôzy. Množstvo expertov na paranormálne javy však ešte pred odhalením vymysleného námetu potvrdilo pravdivosť príbehu, vrátane Warrencov. Apelovali pri tom na ich vlastné skúsenosti s paranormálnymi javmi. Kto teda skutočne vraví pravdu? Či boli Warrenovci skutočne podvodníci a zlodeji sa zrejme nikdy nedozvieme, nech sa však na to z pozrieme z akejkoľvek strany, smrdí to kvalitnou kôpkou klamstiev.
