Porovnávali ho s Kahnom, van der Sarom, Casillasom, Čechom a nakoniec aj Neuerom. Aj to svedčí o tom, aký konzistentný Buffon je.
Postupne sme sa pozreli na najlepšie momenty takých velikánov futbalu, akými boli Ronaldo, Zidane, Ronaldinho, Beckham, Henry či Raúl, ktorý nedávno ukončil kariéru, dostali sme sa aj k obrancom, konkrétne Robertovi Carlosovi, na rad sa dostal aj brankár, konkrétne Oliver Kahn a naposledy sme sa pozreli na pamätné okamžiky Stevena Gerrarda. Dnes sa opäť vrátime k brankárskemu postu a pozrieme sa na to, prečo je Buffonovo meno vo futbale taký veľký pojem.
Oliho Kahna a jeho najlepšie momenty sme tu už mali, no aj keď patril tento bývalý nemecký brankár medzi najlepších na svete, dnešný človek ho v brankárskom remesle ešte prevyšuje. Síce sa Buffonovi nepodarilo získať Zlatú loptu ako sovietskemu brankárovi Levovi Jašinovi, napriek tomu ho však mnohí považujú za najlepšieho brankára futbalovej histórie a svoje kvality dosahuje aj vo veku 38 rokov.
Buffonovo meno je vo futbalovom svete naozaj veľké, o čom svedčí aj fakt, že je kapitánom nielen Juventusu, jedného z najlepších a najslávnejších klubov na svete, ale kapitánsku pásku nosí aj v talianskej reprezentácii. Tej venoval naozaj veľa času a niet sa preto čo čudovať, že v celej histórii má práve on najviac štartov v talianskom národnom drese, konkrétne krajinu reprezentoval 154-krát. Medzi jeho prednosti patria výborné pokrytie bránky, kedy je vždy nesmierne ťažké dostať loptu za jeho chrbát, taktiež vie perfektne organizovať celú svoju obranu a je aj kľúčovou osobnosťou a autoritou v kabíne. Toto boli dôvody, prečo Juventus neváhal v roku 2001 vytiahnuť 52,9 milióna eur a Gigi sa po presune z Parmy stal najdrahším brankárom histórie a tento status si drží do dnešného dňa. Počas pôsobení v oboch talianskych kluboch zbieral jedno čisté konto za druhým, a preto je v tomto smere úplne najlepším v histórii talianskej ligy a najviac čistých kont má aj v talianskej repre.
Čo sa týka individuálnych úspechov, nemá sa skutočne za čo hanbiť. Pelé ho v roku 2004 zaradil do svojho zoznamu 100 najlepších žijúcich hráčov futbalu, ocenenie pre najlepšieho brankára Serie A získal rekordných desaťkrát. Po úspechu na Majstrovstvách sveta 2006, kedy Taliani vyhrali, získal ocenenie Yashin Award, teda turnajové ocenenie pre najlepšieho brankára a rovnako sa dostal aj to najlepšej zostavy tohto turnaja, a to aj v roku 2012 po európskom šampionáte. Zlatú loptu sa mu síce nepodarilo získať, no napriek tomu je jediným brankárom, ktorý vyhral ocenenie UEFA Club Footballer of the Year v roku 2003. V roku 2006 bol skutočne blízko k zisku Zlatej lopty, skončil však na druhom mieste hneď za svojím krajanom Cannavarom. Bol aj niekoľkokárt súčasťou UEFA Team of the Year či FIFPro World XI. To, že vek je len číslo, potvrdil aj minulý rok, kedy dopomohol Juventusu k ceste do finále Ligy majstrov a v ankete UEFA Best Player in Europe skončil na výbornom štvrtom mieste, keď sa pred neho dostali len Suárez, Ronaldo a Messi.
Organizácia IFFHS ho zvolila za najlepšieho brankára štyrikrát (Casillas má 5 ocenení) a rovnaká organizácia ho vyhlásila za najlepšieho brankára 21. storočia, posledných 25 rokov a dekády. Na majstrovstvách sveta si zahral až 5-krát, z toho 4-krát v úlohe brankárskej jednotky. Svoju púť začal v Parme v roku 1995, s ktorou vyhral Coppa Italia, pohár UEFA a Supercoppa Italiana. V drese Juventusu sa potom radoval zo zisku šiestich ligových titulov, Coppa Italia a piatich Supercoppa Italiana. Poďme sa už ale prostredníctvom videí či gifiek pozrieť na jeho najlepšie momenty.
Momentálne je Buffon hráčom s najviac štartmi v národnom drese a celá táto púť sa začala počas kvalifikácie na záverečný turnaj v roku 1997. V tom čase mal Gigi len 19 rokov, no ešte nebol jednotkou. Medzi tromi žrďami pôosobil Gianluca Pagliuca, ten sa však počas zápasu s Ruskom zranil a musel zasiahnuť mladý Buffon. V ťažkých snehových podmienkach však už v mladom veku stihol ukázať svoje kvality pri remíze 1:1, keď ho prekonal len vlastný hráč, Fabio Cannavaro.
O rok neskôr dostal Buffon možnosť zachytať si polčas v zápase proti Paraguaju, ktorý sa hral práve na štadióne jeho vtedajšieho klubu. Taliani viedli 2:0, no opäť bol Buffon pri momente, kedy si strelili vlastný gól. Neskôr sa však predviedol zákrokom, ktorý mu priniesol prezývku Superman a aj keď si v lete na záverečnom turnaji nezachytal, už tu jasne ukázal, že v budúcnosti s ním jednoducho musia počítať.
O úspechu na majstrovstvách sveta v roku 2006 sme si už hovorili. Všetci si aj dobre pamätáme, aká nešťastná udalosť sa stala v predĺžení, kedy sa so svojou futbalovou kariérou rozlúčil Zinedine Zidane po hlavičke na prsa Materazzimu. Ešte predtým tu však bol moment, kedy Zidane mohol rozhodnúť zápas. Výborný center, ešte lepšia hlavička, no Buffon ukázal svoje výborné reflexy a aj vďaka tomuto zákroku išiel zápas do pokutových kopov, po ktorých sa radovali Taliani. Mimochodom, tento zákrok považuje samotný Buffon za svoj úplne najlepší.
Ešte predtým, ako sa dostali do finále, však museli vyradiť favoritov turnaja z Nemecka a v predĺžení to bol opäť Buffon, ktorý držal Taliansko nad vodou, keď zneškodnil jedovatú strelu z ľavačky Podolskeho. Góly Grossa a Del Piera v závere zrazili Nemcov na kolená a Taliani išli do finále.
Významnou postavou bol aj o dva roky neskôr, teda na majstrovstvách Európy 2008. Na tomto turnaji sa kvôli zraneniu nepredstavil Fabio Cannavaro a kapitánska páska tak smerovala práve k Buffonovi. Ten ukázal, že si ju naozaj zaslúži, hlavne v skupinovom zápase proti Rumunsku. Taliani v úvode schytali prehru 0:3 od Holandska a prehra s Rumunskom by znamenala stopku na európskom šampionáte. Takmer k tomu aj prišlo, keď Rumuni dostali možnosť pokutového kopu. K exekúcii sa postavil Adrian Mutu, Buffona však neprekonal a aj vďaka tomuto zákroku obsadili Taliani nakoniec druhé a teda postupové miesto v skupine. V ďalšej časti turnaja ich čakalo Španielsko, s ktorým už ale vypadli až po penaltovom rozstrele.
V roku 2010 prišiel obrovský neúspech zo strany talianskej reprezentácie, ktorá obhajovala na majstrovstvách sveta prvenstvo, no nepostúpila ani zo skupiny. Nás to však vôbec nemrzelo, keďže to bolo práve Slovensko, ktoré ich poslalo domov. V roku 2012 na európskom šampionáte mali teda čo naprávať a boli dokonca aj blízko k ďalšej výhre. V tom čase bol už Buffon jasným kapitánom repre a bol opäť ťahúňom tímu. V skupine inkasoval v troch zápasoch dva góly, pripísal si čisté konto v rozhodujúcom zápase proti Írsku a vo štvrťfinále proti Anglicku zneškodnil penaltu Ashleyho Cola. V semifinále si potom Taliani opäť poradili s favorizovaným Nemeckom vďaka Balotellimu a celý turnaj sa prejavovali sympatickým herným výkonom. Preto finálová štvorgólová kanonáda od Španielov bola možno trochu krutá.
Svoju extratriedu potvrdil aj v zápase proti Bulharsku, kedy sa blysol niekoľkými výbornými zákrokmi a pripomenul tak, že stále patrí k najlepším brankárom na svete. Po zápase sa ho žurnalista opýtal, ako vôbec dokáže takéto zákroky. Buffon sa len usmial a odpovedal: "I don't know why you are still surprised."
Ani Inzaghi neveril vlastným očiam. Hoci má Buffon na svojom konte množstvo individuálnych či tímových úspechov, triumf v Lige majstrov mu stále chýba. Najbližšie bol k tomu v roku 2003, kedy Juve narazilo na milánske AC, ktorému ale, bohužiaľ, podľahlo až na pokutové kopy. Avšak to, že sa zápas dostal až k nim, je zásluha hlavne Buffona, ktorý neskutočným reflexívnym zákrokom obral Inzaghiho a finálový gól. Okrem toho stihol v semifinále vychytať penaltu Figa a vyradiť tak slávny Real Madrid.
Netreba samozrejme zabudnúť ani na moment, kedy kvôli korupčnému škandálu bol Juventus preradený do druhej ligy. Hráči ako Ibra, Cannavaro, Mutu, Zambrotta, Viera či Thuram z klubu preto odišli, našli sa však hráči, ktorí zostali s klubom aj v ťažkých časoch a chceli mu pomôcť pri ceste späť na vrchol. A medzi nimi bol aj Buffon či Del Piero, Trezeguet a Nedved.
