Vo svojich 42 rokoch sa rozhodol ukončiť aktívnu kariéru. S hokejom však nekončí!
Aj keď sa k odchodu jedného z najlepších brankárov histórie NHL schyľovalo už dlhšiu dobu, hádam nikto nepredpokladal koniec uprostred sezóny. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že hlavným dôvodom bude zmena dlhoročného pôsobiska a následná nespokojnosť u nového zamestnávateľa. Túto informáciu by mal vyvrátiť fakt, že Martin Brodeur sa chystá zaujať pozíciu asistenta hlavného manažéra St. Louis Blues. Áno, s prihliadnutím na jeho vek, pozíciu v tíme a roky, ktoré zasvätil zámorskej hokejovej lige môžeme s čistým svedomím odobriť toto jeho rozhodnutie. Ako každá legenda, aj Martin si zaslúži malú pripomienku hráčskej dráhy, množstva úspechov aj rekordov - drvivá väčšina pod jednou jedinou vlajkou.
Martin sa v roku 1972 narodil do kanadskej hokejovej rodiny. Jeho otec, Denis, mal už v tom čase za sebou brankársky bronzový úspech z Olympijských hier a po ukončení kariéry pôsobil ako fotograf Montrealu Cannadiens. Od malička navštevoval všetky zápasy, kde si vyhliadol svoj prvý ozajstný vzor, ktorému sa chcel podobať. Kto iný, ako Patrick Roy mohol takto zásadne ovplyvniť chlapca, hrajúceho zatiaľ len na ulici s ostatnými kamarátmi, zatiaľ ešte bez žiadnej známky talentu? Ako plynul čas, Martin sa postupne objavil v mládežníckom tíme, neskôr v doraste, kam už chodili hľadať potenciál skauti. Jeho ozajstná hráčska kariéra začala, keď sa prebojoval do QMJHL, jednej z troch juniorských kanadských líg - v klube Saint-Hyacinthe Laser.
Vďaka svojej charizme, rozvahe a nevídanej brankárskej pohode v každej situácii sa v roku 1990 splnil jeho detský sen a juniorskú kariéru zakončil najlepšie ako mohol. Hneď v prvom kole bol tímom New Jersey Devils draftovaný do najprestížnejšej ligy na svete a "kanadský sen" sa mohol začať. Na prvý zápas si však musel ešte dva roky počkať. 26. marec 1992 ostane už pravdepodobne navždy v Martinovej pamäti ako deň, kedy sa prvýkrát postavil do brány na ľade NHL. Zápas proti Bostonu Bruins mal pre neho víťaznú príchuť. Rok na to otvoril zbierku trofejí tak ako sa patrí, cenou Calder Trophy pre najlepšieho nováčika sezóny 93/94.
Od tejto chvíle začal Martin Brodeur zbierať úspechy, neuveriteľné čísla a s nimi spojené rekordy. Sezóna 1994/95 priniesla do stajne Devils príjemné ohodnotenie vynikajúcich výkonov v podobe Staleyho pohára. Počas Martinovej prítomnosti v tíme získali diabli najcennejšiu hokejovú trofej ešte dvakrát, a to v rokoch 2000 a 2003. S pribúdajúcimi rokmi sa hromadili aj úspechy. Ani All-Star Game sa nezaobišla bez prítomnosti šikovného gólmana, dokonca až 10-krát. Útočníkom sa o čísle 30 začínali snívať nočné mory úplne odôvodnene. Veď Martin je päťnásobným držiteľom William M. Jennings Trophy, ktorá sa udeľuje brankárom s najmenším počtom obdržaných gólov v sezóne. Tento gólman by zastavil aj buldozér rútiaci sa do jeho svätyne!
Narozdiel od mnohých ostatných brankárov, Martinovi nie je cudzia ani práca hokejkou. Takýto gól vymyslel proti rodnému Montrealu v roku 1997. Pow, pow, pow!
Na chvíľu zmeníme lokalitu a presunieme sa do olympijského Nagana, kde Brodeur absolvoval turnaj plný najzvučnejších mien hokejovej histórie. Ako brankárska dvojka kryl chrbát práve Patrickovi Royovi, na ktorého sa ako malý chlapec chodil pozerať na zimný štadión. Nie práve vydarená séria zápasov nepriniesla kanadskému tímu pódiové umiestnenie. Nepochybne to však bola dobrá skúsenosť, ktorá vyústila až do zlatých medailí na nasledujúcich OH, tentokrát v Salt Lake City. Práve tento veľký skalp prepísal aj anály svetového hokeja. Rodina Brodeurovcov je doposiaľ jediná, ktorá dokázala v zložení otec a syn získať cenný kov na Olympiáde.
Ďalším triumf zaznamenal Martin v roku 2003, kedy po prvýkrát získal Vezina Trophy, pohár pre najlepšieho brankára základnej časti NHL, ku ktorému časom pribudli aj traja rovnakí spoločníci. Na odkladanie všetkých cien potreboval podľa našich odhadov pomerne veľkú skriňu. Až do sezóny 08/09, ktorá bola zároveň jeho jubilejnou pätnástou, sa dokázal držať prakticky bez akéhokoľvek vážnejšieho výpadku. Zranenie ruky ho vyradilo na dlhé štyri mesiace. Aj napriek frustrácii a prakticky bez formy sa dokázal v závere základnej časti vrátiť a prekonať Patricka Roya v počte vychytaných víťazstiev(552).
Martin Brodeur s otcom Denisom a všetkými ulovenými cennosťami zo sezóny 2002/03.
Svojim nenapodobiteľným štýlom, dôslednosťou, vycibrenými reflexmi a už spomínanou výbornou prácou hokejkou držal New Jersey Devils nad vodou dlhých 21 sezón. Za tento čas dokázal prekonať množstvo rekordov, z ktorých paradoxne väčšina patrila jeho najväčšiemu idolu. Už teraz je isté, že meno Martin Brodeur bude zdobiť Sieň slávy NHL, do ktorej sa podľa jeho vlastných slov chcel nechať zapísať tak neskoro, ako to len bude možné, čo sa mu myslím podarilo naplniť na sto percent. Patrí sa spomenúť aj konečné rekordné štatistiky, ktoré pre terajších brankárov budú predstavovať akúsi métu. Prekonať ich však nebude vôbec jednoduché.
- Najviac výhier v kariére (691), prekonanie rekordu Patricka Roya 551
- Najviac čistých kont v play-off (24)
- Najviac zápasov (1266), prekonal rekord Patricka Roya (1029)
- Najviac čistých kont (125), prekonal Terryho Sawchuka (103)
- Najviac hraných minút (74 439 minút), prekonal rekord Patricka Roya (60 235 minút)
Tieto čísla už zahŕňajú aj jeho druhé a zároveň posledné pôsobisko - St. Louis Blues, kde sa dostal po tom, ako sa dlhodobá jednotka tímu, Brian Elliot, zranila. Do jej návratu stihol Marty odohrať len sedem stretnutí. Postupne bol vytlačený až na nepríjemnú pozíciu brankárskej trojky, čo sa mu evidentne nepáčilo. Dva týždne pred oficiálnym rozhodnutím sa Brodeur rozhodol zobrať si voľno a celú situáciu podrobne prebrať v hlave. Po návrate padol verdikt, ktorý ukončil jeho profesionálnu brankársku kariéru v 42 rokoch. Teraz si bude užívať fyzicky menej náročnú prácu, no pri svojej vášni ostane aj naďalej. Bude zastupovať pozíciu asistenta generálneho manažéra, Douga Armstronga. Teda aspoň zatiaľ.
Slov už bolo hádam dosť. Ako prierez Martyho kariérou poslúži táto kompilácia, pri ktorej sa možno nevyhnete zimomriavkám.
A na záver ešte táto parádička proti nášmu Majovi Gáboríkovi. A teraz sa už naozaj lúčime.
