Z ústavu som odchádzal s úplne inými pocitmi, než som čakal. V mnohom mi toto miesto pripomenulo časy, keď som chodil do základnej školy.
V skupinke ďalších návštevníkov prechádzam nekonečne dlhými chodbami historickej budovy v srdci Trenčína, ktorú postavili ešte v roku 1912. Na prvý pohľad na mňa pôsobí ako klasická poliklinika – dokonca možno ešte čistejšia, než na aké som zvyknutý. To, že sa nachádzam v Nemocnici pre obvinených a odsúdených, mi pripomínajú len masívne oceľové mreže na oknách a chýbajúce čakárne so stoličkami, na ktorých by za bežných okolností sedeli kašľajúci pacienti.
- Ako prebiehala bezpečnostná kontrola pred vstupom do ústavu.
- Prečo som sa pri prechádzaní chodbami ústavu cítil ako na základnej škole – len prísne stráženej.
- Akí rôzni ľudia prišli do ústavu počas návštevného dňa.
- Aké pravidlá platia počas návštev.
- Čo mi odsúdený, s ktorým som sa rozprával, prezradil o živote v ústave.
„Nech sa páči. Pokojne cez tieto dvere prejdite dolu po schodoch. Tam na nás počkajte,“ ukáže mi cestu veľmi milá príslušníčka Zboru väzenskej a justičnej stráže. Keby som ju stretol niekde na ulici v civile, ani vo sne by mi nenapadlo, že je to bacharka.
Keď sa všetci zhromaždíme na prízemí, zamkne za nami dvere. Postupujeme ďalšími chodbami a schodiskom, až sa nakoniec ocitneme v stredne veľkej miestnosti, ktorá mi pripomína školskú jedáleň. Nachádza sa v nej odhadom 15 stolov rozložených za sebou v troch radoch. Za každým sedí jeden odsúdený v modrom väzenskom úbore a trpezlivo čaká na to, kedy sa konečne bude môcť vidieť a porozprávať so svojimi najbližšími.
Dvaja strážnici stoja pri dverách a ďalší v strede miestnosti. Len čo sa cez úzke dvere prederie dovnútra aj posledný návštevník, prehovorí na nás:
„Dobrý deň. Vitajte na návštevnom dni Nemocnice pre obvinených a odsúdených v Trenčíne. Ešte predtým, než začneme návštevy, chcel by som vás upozorniť, aby ste si poriadne prečítali a dodržiavali pravidlá, ktoré nájdete na každom zo stolov. V prípade, že vysmädnete, môžete sa osviežiť minerálnou vodou. Nech sa páči, usaďte sa.“
V Refresheri ti pravidelne prinášame reportáže z rôznych nezvyčajných miest. Prešli sme miesta, na ktorých operovali dunajskostredskí mafiáni, navštívili obec na východnom Slovensku, kde sa v súčasnosti nachádza v domácej väzbe údajný kanibal, a vydali sme sa po stopách sériového vraha Jozefa Slováka.
Ešte predtým, než ti opíšem moju skúsenosť z návštevy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Trenčíne, rád by som ti pripomenul, že tvoriť kvalitný obsah môžeme len vďaka členom Refresher Clubu. Ak sa ti naša práca páči, staň sa ním aj ty a užívaj si všetky jeho výhody.
Dostal som výnimku od riaditeľa ústavu
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako prebiehala bezpečnostná kontrola pred vstupom do ústavu.
- Prečo som sa pri prechádzaní chodbami ústavu cítil ako na základnej škole – len prísne stráženej.
- Akí rôzni ľudia prišli do ústavu počas návštevného dňa.
- Aké pravidlá platia počas návštev.
- Čo mi odsúdený, s ktorým som sa rozprával, prezradil o živote v ústave.
