- produkty a služby určené pre osoby staršie ako 18 rokov
- sex, nahotu a iný NSFW obsah
- násilie, krv alebo obsah nevhodný pre citlivé povahy
Jozef Slovák, známy ako Škrtič, patrí medzi najznámejších sériových vrahov z našej krajiny.
Keď autom míňame zastrčené pohostinstvo, bývalý vyšetrovateľ si spomenie, že sa v ňom pred vyše tridsiatimi rokmi zastavili aj s Jozefom Slovákom. On a jeho kolegovia tak urobili tesne predtým, ako im ukázal jednu zo svojich obetí. „Posilnili sme sa kofolou a potom sme išli do lesa. Slovák si myslel, že sme s ním len traja: ja a ďalší dvaja kolegovia. Z diaľky na nás však dávali pozor ďalší kriminalisti a uniformovaní policajti. Samozrejme, tak aby ich Slovák nevidel,“ priblíži mi Jozef Vachálek.
Taxíkom sa zvezieme ešte niekoľko uličiek až pod kopec, kde nám vodič zastaví, aby sme vystúpili. Asfaltka sa tu totiž končí a nahrádza ju už len štrková cesta. „Približne niekde tu, možno trochu vyššie, sme zaparkovali aj vtedy. Vystúpili sme z áut aj so Slovákom a ďalej pokračovali pešo. On bol, samozrejme, už spútaný. Mal na sebe tzv. medveďa (sústava pút prepojených reťazami, ukotvená na opasku, pozn. red.),“ zaspomína si vyšetrovateľ s tým, že vtedy bol už večer a pomaly sa zmrákalo.
Zatiaľ čo spoločne stúpame do kopca, rozmýšľam nad tým, čo sa asi mohlo odohrávať v Slovákovej hlave, keď tadiaľto viedol svoju obeť. Nemám však príliš veľa času na to, utápať sa v myšlienkach. Čochvíľa nás totiž štrková cestička vynesie až na kraj lesa.
Keď prejdeme niekoľko desiatok metrov po širokom lesnom chodníku, vyšetrovateľ zrazu zastane a ukáže na vrchol lesného zrázu napravo od nás.
„Tu sme odbočili z chodníka a išli strmo hore. Po niekoľkých krokoch sa Slovák obrátil na mňa a povedal mi: ‚Cítite to, Jozef? Už tam budeme. Blížime sa.‘ Len, čo dohovoril, do nosa mi udrel nepríjemný mŕtvolný zápach. Keďže bolo leto a na telo svietili slnečné lúče, rozkladalo sa rýchlejšie.“
Cez strmý ráz sa s vyšetrovateľom vydriapeme až na čistinku nachádzajúcu sa na jeho samom konci. „Keď sme sem dorazili, Slovák ukázal na kopu nanosených konárov a povedal nám, že pod nimi leží telo Diany Lopúchovskej. Chcel ísť ku kôpke bližšie, aby konáre odpratal, ale zastavili sme ho. Bolo evidentné, že sa pod nimi skutočne nachádza mŕtvola. Bola pretočená na chrbte, v pokročilom štádiu rozkladu. Trčali jej rebrá,“ prezradí Vachálek a rukou ukáže priamo pred seba.
„Ležalo presne tu. Miesto nálezu tela sme okamžite zaistili a povolali k nemu policajnú hliadku, ktorá ho strážila až do rána. Ráno prišiel policajný výjazd, ktorý miesto nálezu zadokumentoval,“ dodá bývalý vyšetrovateľ a zhlboka si povzdychne.
Ešte predtým než sa spoločne vydáme do bratislavských lesov po stopách jedného z najznámejších slovenských vrahov, radi by sme ti pripomenuli, že tvoriť prémiový obsah môžeme len vďaka našim predplatiteľom. Preto ak sa ti naše články páčia, podporiť nás môžeš vstupom do klubu Refresher+.
- Akým spôsobom vraždil Jozef Slovák svoje obete.
- Slovákove výpovede o vraždách priamo zo spisov.
- Čo si myslí o motívoch sériového vraha vyšetrovateľ.
- Kde sa nachádzajú miesta činov.
- Čo robí Slovák dnes a či ľutuje svoje skutky.
- Prečo sa nepokúšal požiadať o podmienečné prepustenie, aj keď strávil vo väzení už 32 rokov.
Vachálek spoznáva Jozefa Slováka
Písal sa rok 1990, keď bratislavská polícia riešila prípad záhadného zmiznutia slobodnej mamičky. Údajne išlo o istú 17-ročnú Dianu Lopúchovskú. Lopúchovská krátko pred svojím zmiznutím poprosila kamarátku, aby sa na dohodnutý čas postarala o jej malú dcérku. Žena si však dieťa nevyzdvihla podľa dohody a nedala o sebe nič vedieť, preto jej priateľka zalarmovala políciu.
„Keď sme sa snažili vypátrať, s kým bola nezvestná pred svojím zmiznutím v kontakte, všetky stopy nás doviedli až k Jozefovi Slovákovi. Ukázalo sa, že jej vtedajší partner a otec dieťaťa Eugen Sarkózy s ním sedel vo výkone trestu. Podľa našich informácií mali Sarkózy a Slovák v base medzi sebou roztržku. Slováka, o ktorom sme vedeli, že už v minulosti vraždil, však z basy medzičasom prepustili, a preto sme sa rozhodli overiť, či náhodou nemá so zmiznutím partnerky svojho nepriateľa niečo spoločné,“ priblíži mi Vachálek.
Čerstvý vzduch si však dlho neužil. Na konci roku 1990 sa totiž opäť dostal za mreže pre nedovolené ozbrojovanie. Počas osemmesačného trestu sa vo väzení spoznal s ďalším odsúdeným Eugenom Sarkózym.
Spočiatku sa dvojica mužov kamarátila. Sarkózy Slovákovi rozprával o svojej partnerke aj o ich spoločnom dieťati. Potom sa pohádali, pričom hádka eskalovala až do fyzického konfliktu: Slovák začal Sarkózyho škrtiť. Spoluväzeň a následne personál väznice však stihli odsúdených od seba oddeliť a predísť tak vážnejším zraneniam.
Hoci boli Vachálek a jeho kolegovia na základe týchto indícií presvedčení, že je Jozef Slovák zodpovedný za zmiznutie Lopúchovskej, nevedeli mu to nijako dokázať. Dohodli sa však, že si na neho posvietia, ak by sa náhodou rozhodol opäť vyčíňať.
Netrvalo dlho a policajti, ktorí ho preverovali, zistili, že vylákal dve 16-ročné dievčatá zo železničnej stanice. Presvedčil ich, aby sa s ním išli zabávať na chatu do Záhorskej Bystrice.
„Vzhľadom na Slovákovu minulosť sme mali obavy, že sa opäť o niečo pokúsi. Preventívne sme teda spustili akciu, aby sme ho zadržali. Nakoniec sa mu však podarilo utiecť,“ priblíži mi bývalý vyšetrovateľ.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Akým spôsobom vraždil Jozef Slovák svoje obete.
- Slovákove výpovede o vraždách priamo zo spisov.
- Čo si myslí o motívoch sériového vraha vyšetrovateľ.
- Kde sa nachádzajú miesta činov.
- Čo robí Slovák dnes a či ľutuje svoje skutky.
- Prečo sa nepokúšal požiadať o podmienečné prepustenie, aj keď strávil vo väzení už 32 rokov.