Slovenská popová princezná ADÉLA vydala svoj debutový album, takto ho vidím ja.
ADÉLA vydala 4. 9. svoj debutový album PRIMA. Táto divoká jazda s našou pop princess má 31 minút. A tak, ako hovorí na albume, „we live vicariously through her“. Dostala sa predsa tam, kde sme všetky ako malé Gen Z bubky pozerajúce Disney Channel chceli.
Album otvára singlom KGB, ktorý vydala ešte v apríli. Samozrejme, vieme, odkiaľ čerpala inšpiráciu. Vychádza zo svojho života – hoci sa narodila na Slovensku, neskôr žila v Rusku. Pomenovať samu seba tajnou špiónkou je tak nielen poriadne cocky, ale aj provokatívne.
Ale veď čo: „Babygirl’s in control, she feel like Nicole (Kidman).“ Keby si nevedel/a, o čo ide, lyrics sú inšpirované filmom Babygirl, v ktorom Nicole Kidman hrá CEO, ktorá má všetko pod kontrolou. Teda skoro všetko. Nie že by som ten film videla asi päťkrát. But I did. A práve preto cením, že sa pri inšpirácii týmto gemom od A24 nezastavila len pri vizuále.
Viem, že s ADÉLOU nie sme ten istý človek, ale obľúbený film, followed by „I like my boys a little feminine“ a „I answer to nobody… and I always like to have the upper hand“? To je už až príliš nápadné.
Ale aspoň sa konečne cítim pochopená v mainstreame a nebude na mňa každý pozerať divne, keď poviem presne to, čo ona v pesničke I’m The Man.
Čo ma až tak na albume nepotešilo na prvé počutie, je track Boys, lebo neviem, koľko trackov tohto typu som už v pope počula, ale rozhodne mnoho. Ale asi aj preto dáva Julia Michaels v credits veľký zmysel, aspoň teda mne.
I mean, radio bop? Yes. Bad bitch anthem? Yes. Ohrané? Trošku.
Pri Red Bottoms sme sa opäť dostali k lyrickej dive, ktorou ADÉLA je. „Nobody wants dirty shoes, nobody wants dad issues.“ I mean… Shakespeare could never.
Taktiež milujem, že tu len neflexíme luxusné botičky, ale robíme z nich metaforu pre novotu a ten prvotný excitement. Keď sme už pri tom, slečna, počula som, že Miss Z majú Everlasting Red Sole. Skúsme tie, možno to tomu nevďačníkovi konečne dôjde. Ale čo ja viem, nosím len Niky.
ADÉLA nezabudla ani na provokatívnu baladu, teda minimálne v našej zemepisnej šírke. V tracku Hitachi opisuje, ako jej chýba partner a chce sa vrátiť k tomu krásnemu romantickému vzťahu plnému sexu, no teraz jediné, čo jej ostáva, je premýšľať nad ním s vibrátorom.
Veľmi ma bavia pasáže v tracku, kde ju je počuť akusticky, bez nejakých overlayov. Taký intímny doťuk.
Track Fantasize mi tematicky pripomína trošku break up with your girlfriend, I’m bored od Ariany Grande. Lebo obe dobre vedia, že to, čo chcú spraviť, nie je správne, no žijeme len raz, tak kto by nám mal brániť v zábave.
Ôsmy track: „Eat“ — real good for a starving artist? Mhm. We get ittt. Bop.
Trošku Nights by Frank Ocean: „Stayin' with you when I didn't have an address, fuckin' on you when I didn't own a mattress“ vibe. Relatable. Neviem, broke boys proste občas potrebujú lásku. Len dúfam, že v nasledujúcom songu neplánuje budúcnosť s týmto chlapcom, aj keď asi by som tiež podľahla, keby sa na mňa niekto pozeral „like I'm the next Madonna.“
V tracku Therapy ADÉLA rozoberá všetko, čo ju stálo dostať sa z Európy tam, kde je teraz. Z Petržalky do LA. Všetok ten čas, odlúčenie a boj za to, čo naozaj chce. V tracku spomína aj to, že by rada presťahovala maminu k nej do Ameriky, no nemá na to peniaze. Teraz už len dúfam, že po tomto release ich bude mať viac než dosť.
Album uzavrela trackom „Ain’t in LA.“ Čo ti k tomu mám povedať? Možno len to, že someone has to hold it down for Slovakia worldwide, a tým niekým je ADÉLA, ktorú dúfam, že nebudú hnevať „old white men“ viac, ako musia. 🩷
