Štyri roky po fantastickej dráme Fabelmans prichádza Spielberg do kín s filmom, ktorý ti nič dôležité nepovie.
Keď ideš do kina na nového Spielberga a ešte k tomu v sci-fi žánri, čakáš všeličo, ale rozhodne nie to, že si po kine povieš: „Došľaka, žiadny film ma už dlho takto nenaštval“. 79-ročný Steven Spielberg natočil príbeh o mimozemšťanoch a ľuďoch, aký sme už dlhé roky nevideli (ak vôbec), no po jeho zhliadnutí som presvedčený, že sme ho vidieť ani nepotrebovali.
Začne sa pritom celkom zaujímavo. Daniel (Josh O'Connor) zachraňuje svoju priateľku Jane (Eve Hewson) pred mužmi v oblekoch so zbraňami. Dozvedáme sa, že oplýva nebezpečnými dátami za posledných vyše 70 rokov, ktoré sa nemôžu dostať na verejnosť. Počas prvej polhodiny divák nemá vedieť, že sú to dáta o mimozemšťanoch, no veľmi to nefunguje, keďže sme sa to dozvedeli už viac-menej v traileroch.
Tam sme videli aj to, že hlavná postava Margaret (Emily Blunt) je akosi spojená s mimozemšťanmi. Vo filme sa to prejaví aj zaujímavým spôsobom. Ten má nielen humorné, ale najmä emotívne a dramatické predispozície rozbiť dej a klišé vykreslenie jednotlivých archetypov postáv vrátane „hrdinov a záporákov“.
Viac snahy diváka rozosmiať ako emocionálne zasiahnuť
Bohužiaľ, tvorcovia v tomto prípade jej netradičné vnemy spôsobené kontaktom s mimozemšťanmi využili ako komediálne vsuvky namiesto dramatických momentov (teda až na jednu výnimku, ale aj pri nej len kĺžu po povrchu, aby sa nepovedalo).
Rovnako ako Daniel a Jane, aj Margaret má v pätách vládnych agentov. Tým šéfuje Noah (Colin Firth), ktorý sa spočiatku zdá byť veľkou hrozbou, no po napínavej pasáži s Jane a Danielom po približne trištvrte hodine filmu sa premieňa na rovnako neschopného „záporáka“, ako všetci jeho podriadení.
Spielberg tu nepracuje s klasickým formátom dobrých a zlých, aj keď je jasné, kto je pre dosiahnutie svojich cieľov ochotný ísť cez mŕtvoly. Namiesto toho, aby si mal divák vybrať stranu, ho Spielberg pozýva na večer strávený s dilemou, akú si spočiatku kladú aj hlavné postavy:
„Naozaj je správne, aby sa ľudia dozvedeli o mimozemšťanoch? Čo to spraví so svetom?“
Je to najzaujímavejšia myšlienka, ktorá môže byť spúšťačom konfliktov medzi postavami naprieč obomi stranami táborov. Z nejakého dôvodu ju však Spielberg takmer okamžite zatratí a nahradí ju priemernými akčnými scénami.
Skôr sci-fi dráma ako akčný sci-fi blockbuster
Postavy sa premiestňujú z miesta na miesto v snahe porozumieť aktuálnym udalostiam, ktoré sa okolo nich dejú a ktoré istý čas nedávajú zmysel ani divákovi.
Akonáhle sa film dostane ku svojej pointe, stráca mysterióznosť a s ňou tak trochu aj diváka. Počas poslednej polhodiny takmer dve a pol hodinu dlhého filmu som sa už trochu nudil. Nemám problém s dĺžkou filmu, ale jej využitím. Tvorcovia nechceli v traileroch ukazovať tretie dejstvo, a to z dobrého dôvodu. Vzhľadom na to, ako ho prezentovali, má ísť o veľké, emotívne odhalenie, no ja som pri ňom opakovane gúľal očami.
Spielberg nás chcel ohúriť a roztopiť nám naše srdiečka spôsobom, ktorý by fungoval tak pred 40 rokmi. Lenže kinematografia pokročila, sci-fi spoločne s ňou a záber na milého, nepochopeného a ľuďmi zmrzačeného mimozemšťana nie je zďaleka taký silný, ako to Spielberg predáva aj cez uplakané oči svojich naivných postáv.
A nemenej naivný je on sám, ak očakáva, že pointa jeho filmu sa dostane k divákom skôr, než ich jeho rozťahanosť začne štvať. Či už je to apelovanie na väčšie precítenie v spoločnosti, vzájomnú empatiu, alebo dôveru a vľúdnosť, nikdy to nedosiahne bodu, pri ktorom sa divák bude hlbšie zamýšľať (na rozdiel od spomínanej nevyužitej dilemy).
Názov filmu a trailery jasne hovoria, že film sa zaoberá kontaktom ľudí s mimozemšťanmi. Keď k nemu vo finále dôjde, nepôsobí to katarzne, ale príliš silene. Silene pôsobia aj postavy a všetci, ktorí na príchod mimozemšťanov reagujú.
Akoby som z filmu cítil, kedy presne Spielberg chcel, aby som ľutoval mimozemšťanov a aby mi u toho vytiekla slza. Robí to však takmer ignorantsky na pozadí skutočných svetových konfliktov, pocitu izolácie a strašnej nerovnosti, ktorú v spoločnosti dnes cítime.
Disclosure Day je naivnou predstavou starého muža o tom, ako by svet mohol vyzerať
Jeho mimozemské odhalenie sa dokonca prelína so správami o vojenskej situácii v Kórei a celkovej nestabilite vo svete, takže človek automaticky myslí na genocídu v Palestíne, vojnu na Ukrajine, hladomor a genocídu v Sudáne a na všetkých iných miestach, kde trpia nevinní ľudia.
Spielberg akoby od diváka chcel, aby sa roztopil pri pohľade na sci-fi postavičku, o ktorej nič nevie, je vcelku abstraktná, nemá meno a nič vo filme nepovie. Nepomáha tomu ani fakt, že ide o ďalší unavený dizajn mimozemšťana, ktorý sa v tejto podobe za posledných 60 rokov nezmenil. Samotná existencia mimozemského života už jednoducho nestačí.
Snímka pôčas značnej časti stopáže pôsobí nesústredene a jej pointa vyznie naivne. Ak aj mala čo povedať, nakoniec ma to vôbec nezaujímalo a po jej skončení som bol vyložene nahnevaný. Ani by som nepovedal, že ide o nevyužitý potenciál, pretože ho po zhliadnutí filmu nevidím ani v teoretickej rovine.
Ak má Spielberg pocit, že ho využil naplno a toto je výsledkom, v tom prípade to hodnotím ako zbytočný film. Obzvlášť, ak ho porovnám s Project Hail Mary, ktorý dokázal s mimozemskou látkou niekoľkonásobne zaujímavejšie veci.
Disclosure Day však nie je filmom o mimozemšťanoch. Tí pre jeho vyznenie nie sú až takí dôležití a do istej miery sú aj zameniteľní. Je to film o ľuďoch, tak trochu o spoločnosti a o empatii. O empatii, ktorá niekomu chýba úplne a tí, ktorí ňou oplývajú, ju strácajú v momente, keď stoja pred neznámym a nepoznaným. Lenže Disclosure Day vo všetkých smeroch len jemne našľapuje po povrchu.
Na otázky, ako sa dostať do bodu, keď bude náš svet lepší, odpovedá len veľmi stroho, až alibisticky a naivne: „Len verte, buďte k sebe milší, empatickejší a bude nám lepšie, rany sa zahoja a pochopíme sa.“ Nie, pán Spielberg, svet je už za bodom takejto triviálnej obnovy.
Disclosure Day zachraňujú skvelé herecké výkony na čele s Emily Blunt, ktorá je famózna v každej scéne. Aj napriek ohromnému talentu jej hereckých kolegov jej nik nedokáže sekundovať. Podaril sa aj hudobný sprievod Johna Williamsa, pár akčných a vtipných momentov. V novom sci-fi sa nachádza viacero takýchto úžasných scén. Ako celok to však nefunguje. Aj preto nemôžeme dať hodnotenie vyššie ako päť a pol z desiatich.
