Beh už nie je len o kilometroch a výkone. Mladí dnes cez running kluby hľadajú komunitu, nové priateľstvá aj priestor vypnúť od každodenného stresu. Navštívila som jeden z bežeckých klubov, aby som pochopila fenomén, ktorý zaplavil sociálne siete.
Ranné behy, matcha latte, športové outfity, západy slnka, dlhé prechádzky mestom a skupiny ľudí, ktoré sa po škole či práci stretávajú na spoločný beh. Takto nejako vyzerajú moje sociálne siete v poslednom období.
Tomuto fenoménu nepodľahli iba influenceri. Running culture sa presunula aj do bežného života. Beh si obľúbili moji kamaráti, spolužiaci aj ľudia, ktorých sledujem. Zrazu navštevujú bežecké kluby, plánujú víkendy okolo behov a z tohto športu sa postupne stal ich životný štýl.
Niekedy mám pocit, že sa z running culture stala určitá forma ocenenia toho, ako žiješ. Beháš? To znamená, že sa o seba staráš. Piješ matchu? Máš v živote ten správny balans. Chodíš do running clubu? Máš komunitu a priateľov, s ktorými tráviš svoj čas zmysluplne. Je to však pravda alebo len trend, ktorý zaplavuje sociálne siete?
Čaro fenoménu
Čím ďalej, tým viac som sa začala zamýšľať, čo ľudí na tomto životnom štýle vlastne tak priťahuje. Je to šport? Estetika? Alebo iba ďalší trend zo sociálnych sietí?
Rozhodla som sa to zistiť na vlastnej koži a vybrala som sa do Comenius Running Clubu, študentského running clubu v Bratislave.
Priznám sa, že pred prvým stretnutím som mala aj isté obavy. Hoci som aktívna a šport mi nie je cudzí, behaniu sa venujem skôr príležitostne než pravidelne. Práve preto som mala rešpekt z toho, či tempo zvládnem, či nebudem medzi ostatnými zaostávať a či mi vôbec kultúra running clubov sadne.
Prvé pocity z running clubu
Už pri príchode som mala pocit, že nejde len o šport. Ľudia sa medzi sebou rozprávali, smiali, zoznamovali sa. Niektorí prišli sami, iní v skupinkách. Nikto nepôsobil odmerane či namyslene. Atmosféra bola jednoducho uvoľnená, ako v kruhu známych, ktorí sa práve stretli.
Počas behu som mala zvláštny pocit, akoby som niekam patrila. Vedľa mňa boli študenti z rôznych fakúlt a odborov, no všetci prišli z podobného dôvodu. Na chvíľu vypnúť a byť medzi ľuďmi.
Organizátori hovoria, že presne to je cieľom ich komunity. „Každý si tam nájde to svoje. Niekto sa chce odreagovať od učenia, niekto nájsť nových kamarátov so spoločnými záľubami alebo si jednoducho zašportovať so študentmi z iných fakúlt,“ opisujú.
Aký je Comenius Running Club?
Comenius Running Club vznikol primárne ako priestor pre študentov Univerzity Komenského. A práve to ich podľa organizátorov Júliusa Eliáša a Martina Moronga odlišuje od ostatných bratislavských bežeckých klubov.
„Keďže máme v názve Comenius Running Club, snažíme sa vytvárať bežeckú komunitu prevažne zo študentov Univerzity Komenského. Samozrejme, chodia k nám aj ľudia z iných škôl, ale naša jedinečnosť je práve v tom, že sme študentský running club,“ hovoria organizátori.
Za krátky čas sa im podarilo vybudovať komunitu, ktorá pravidelne rastie. Každý týždeň sa na behoch stretáva približne 25 až 30 ľudí. Ich cieľom však nie sú výkony ani najrýchlejšie tempo. „Naším cieľom nie je podávať tie najlepšie bežecké výkony, ale spoločne si v dobrej a uvoľnenej atmosfére zašportovať. Máme ľahké tempo, aby to zvládol aj úplný začiatočník.“ dodávajú.
Ninin prvý beh v running clube
Svoju skúsenosť mi priblížila aj jedna z účastníčok klubu Nina. Na svoj prvý beh si spomína s úsmevom. „Áno, pamätám si ho. Fakt som nevládala,“ hovorí so smiechom. Do running clubu ju pritom priviedol kamarát, ktorý sa podieľal na jeho organizovaní.
Atmosféru opisuje jednoducho: „Priateľská a pohodová.“ Práve komunita ju podľa vlastných slov baví najviac. Vďaka klubu sa opäť spojila s kamarátmi zo strednej školy. „Áno, opäť som v kontakte s kamarátmi zo strednej,“ hovorí. Bežecký klub jej zároveň pomáha vypnúť od školy aj každodenného tlaku.
Tinder v offline verzii
Tu prichádza otázka, ktorú dnes počuť čoraz častejšie: sú running clubs nový Tinder v offline verzii? Organizátori sa tejto predstave vôbec nebránia.
„Dalo by sa povedať, že áno. Každý týždeň sa stretávajú noví ľudia s podobnými záľubami, takže je to určite miesto, kde si človek môže nájsť partnerku alebo partnera.“ Dokonca potvrdzujú, že cez klub nevznikli iba nové priateľstvá. „Od začiatku vzniklo naozaj obrovské množstvo nových priateľstiev a dokonca aj vzťah,“ uvádzajú.
Ide len o online trend či estetiku na sociálnych sieťach?
Hoci sa running culture často spája s estetikou sociálnych sietí, nie každý ju vníma iba pozitívne. Niektorí upozorňujú na to, že zdieľanie športových výkonov môže vytvárať tlak na neustále zlepšovanie sa či prezentovanie svojich výsledkov pred ostatnými.
Na tento fenomén poukázala aj štúdia amerických výskumníkov z roku 2023, ktorá skúmala členov bežeckých klubov.
Výskumníci zistili, že aplikácie ako Strava síce dokážu motivovať k pravidelnému pohybu a budovať komunitu, no zároveň môžu podporovať sociálne porovnávanie a vytvárať tlak na výkon.
Je running culture až príliš performatívna?
Aj účastníčka klubu Nina priznáva, že niekedy môže running culture pôsobiť až príliš performatívne. Na otázku, či vedia byť bežecké kluby toxické, odpovedá: „Myslím si, že áno, ale tento konkrétny klub určite nie.“
V Comenius Running Clube sa dôraz nekladie na výsledky či tempo, ale predovšetkým na príjemnú atmosféru, pohyb a možnosť spoznať nových ľudí. Práve v tom podľa nej spočíva rozdiel medzi zdravou komunitou a prostredím, v ktorom by sa ľudia mohli cítiť pod tlakom.
Organizátori zároveň priznávajú, že popularitu behov výrazne podporili sociálne siete. „Ľudí dnes vo veľkom ovplyvňujú sociálne siete, kde je šport a hlavne beh veľmi populárny. Aj vďaka tomu sme si povedali, že priniesť do Bratislavy študentský running club je skvelý nápad.“
Running culture nie je iba o behu. Je o komunite.
Keď som odchádzala, pochopila som jednu vec. Running culture nie je iba o behu. Je o komunite. O pocite, že po dni strávenom za obrazovkou niekam patríš. Že stretneš ľudí, ktorí prišli z rovnakého dôvodu ako ty. Jednoducho vypnúť, porozprávať sa a na chvíľu zahodiť starosti. A možno práve preto dnes mladí nebežia len za kilometrami, ale aj za pocitom spojenia.
