„Keď mi babka potvrdila, že som naozaj v Nemecku, kľakol som si a pobozkal zem,“ spomína Vladimír Príslupský.
Vladimír Príslupský 18. mája 1987 utiekol za slobodou na Západ. Jeho príbeh sa stal legendárnym medzi Nemcami aj domácimi. Štátnu hranicu totiž prekročil na rogale. Odvážnemu úteku predchádzali nevydarené skúšobné lety, ktoré skončili vykĺbeným ramenom alebo rozbitým strojom.
Pre slobodu bol Vladimír Príslupský ochotný obetovať aj vlastný život. Medzi rokmi 1948 až 1989 pri neúspešnom úteku na Západ zahynulo 280 osôb. Pričom desiatky tisíc ľudí zadržali. „Život vás niekedy donúti k takým rozhodnutiam. Ja som bol rozhodnutý radšej zomrieť, ako ísť neprávom do basy,“ spomína rodák zo Zemplína.
Let za slobodou odštartoval neďaleko obce Mrakov (okres Domažlice) na ceste pri rybníku. Pri prelete hlásky systému protivzdušnej obrany štátu si ho všimla posádka a jeho prelet okamžite nahlásila.
„Keď som počul stíhačky, pomyslel som si, že je so mnou koniec. Keď som ich videl otáčať sa, až mi srdce poskočilo. Tušil som, že som na slobode a už som chcel len rýchlo pristáť na nemeckej strane. Keď som však začal klesať, na lúke podo mnou som zbadal tanky. Pomyslel som si: ‚Bože, veď to sú Rusi!‘ Z tej výšky som nevedel rozlíšiť, čo sú to za tanky,“ spomína v rozhovore pre Refresher.
Bezpečne pristáť sa mu napokon podarilo pri meste Cham. „Bola to senzácia. Ľudia sa hneď zhromaždili pri rogale,“ spomína na prvý kontakt s miestnymi, ktorí mu pomohli a odviezli do neďalekej krčmy, aby si mohol zavolať. Dnes prevádzkuje penzión s príznačným názvom Rogalo, ktorý sa nachádza v obci Mengusovce.
17. novembra 2024 si pripomíname 35. výročie Nežnej revolúcie, v rámci ktorého ti prinášame dobrodružný a riskantný príbeh emigranta Vladimíra Príslupského. Ak chceš čítať viac rozhovorov so zaujímavými ľuďmi, pridaj sa do klubu Refresher+ a získaj prístup ku všetkým článkom na našom webe.
- Ako sa pripravoval na útek z Česko-Slovenska.
- Odkiaľ zohnal rogalo a koľko za neho zaplatil.
- Čím si po jeho úteku museli prejsť jeho blízki.
- Ako sa jeho otec dozvedel o jeho dobrodružnom úteku za hranice.
- Čo si so sebou zabalil na cestu.
- Či si myslí, že schyľuje k obdobiu podobnému tomu pred rokom 1989.
- Čo by poradil mladým Slovákom, ktorí sa chystajú odísť zo Slovenska.
Mladosť ste prežili ako „vzorný občan.“ Kedy sa situácia zmenila a začali ste uvažovať nad odchodom na Západ?
Ja som bol úspešný pracovník. Začínal som ako čašník a skončil ako riaditeľ hotela, v bývalom režime som sa nemal zle. Najväčší problém bol, že sa nedalo nikde vycestovať.
Mali ste ambície cestovať a cítili ste pocit neslobody?
Áno. Chcel som si ísť do Viedne rozšíriť si vzdelanie. Najprv mi to eštébáci dovolili a potom mi cestu zatrhli z obavy, že sa nevrátim. Potom som už nemohol ísť ani na dovolenku do Maďarska. Robili mi také problémy, že sa to nedalo zvládnuť.
S chlapcami amatérmi sme mali ísť na majstrovstvá Európy v malom futbale do Ríma. Všetci dostali povolenie, no mne cestu zatrhli. Ja som robil vedúceho mužstva a chlapci sa za mňa postavili a povedali, že buď pôjdem aj ja, alebo nikto.
Keď sme sa po 16 dňoch z Ríma vrátili, išli sme oslavovať do hradnej vinárne. Tá patrila pod hotel Lipa v Kežmarku, ktorému som šéfoval. Vznikla tam potýčka s eštebákmi a pobili sme sa. Jej dozvuky boli nepríjemné pre všetkých. Nepodarilo sa im však zlikvidovať ma.
Tam sa začali vaše problémy s ŠTB?
Áno, začiatkom 80. rokov to však už bolo také pohnuté obdobie. Aj eštebáci sa museli brzdiť. Zostal som robiť riaditeľa v hoteli, no nasadili na mňa mojich ľudí. Za donášanie im vtedy platili 500 korún mesačne, čo bol v tej dobe veľký peniaz. Obvinili ma z rozkrádania majetku v socialistickom vlastníctve. Z jedného dňa na druhý ma zobrali do väzby.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako sa pripravoval na útek z Česko-Slovenska.
- Odkiaľ zohnal rogalo a koľko za neho zaplatil.
- Čím si po jeho úteku museli prejsť jeho blízki.
- Ako sa jeho otec dozvedel o jeho dobrodružnom úteku za hranice.
- Čo si so sebou zabalil na cestu.
- Či si myslí, že schyľuje k obdobiu podobnému tomu pred rokom 1989.
- Čo by poradil mladým Slovákom, ktorí sa chystajú odísť zo Slovenska.
