V Refresheri sme sa rozprávali s víťazkou Red Bull Dance Your Style Michaelou Mishenou Stašovou. Mladá tanečníčka opisuje, aký vzťah má k tancu a k nedávnym úspechom.
Má 16 rokov, pochádza z Prešova a študuje na súkromnom konzervatóriu. Jej deň zväčša tvorí tanec a myšlienky naň. S Mishenou som sa spojila krátko potom, čo sa zúčastnila svetovej súťaže Red Bull Dance Your Style World Final 2024 v Indii, kam sa dostala po tom, čo vyhrala národné kolo.
Má nekonečný entuziazmus, lásku k tancu a napriek mnohým úspechom pristupuje k svojmu hobby s pokorou a úctou. Preradí ti, od kedy sa tancu venuje, ako to vyzeralo na súťaži v Indii, aj to, od koho mala najväčšiu podporu.
V Refresheri ti každý deň prinášame zaujímavý content. Ak sa ti naša tvorba páči a chceš podporiť redakciu, staň sa aj ty členom klubu Refresher+. Získaš tak neobmedzený prístup k prémiovému obsahu a mnohým ďalším benefitom.
Hip hop bol pre mňa láska na prvý pohľad.
- Kedy začala s tancom a aké rôzne štýly skúsila.
- Koľko hodín denne venuje tancu.
- Aké to bolo na súťaži v Indii a s kým sa stretla.
- Aké sú jej ďalšie plány do budúcna.
- Čo Mishena odkazuje všetkým ľuďom.
Kedy si a ako si sa dostala k tancu?
To je taká vtipná storka z detstva, keď som ešte nevedela chodiť. Rodičia majú také video, ako som tancovala pri gauči na zvučku z nejakého filmu. To je taká prvá memory. No a potom, keď som mala asi štyri roky, ma zapísali rodičia na mažoretky. Tam som chodila rok.
Potom som chodila na disco tanec, kde som bola rovnako asi rok a napokon som našla hip-hop, v tej istej tanečnej škole Grimmy, kam som chodila aj na disco. Bola to pre mňa láska na prvý pohľad a ihneď som vedela, že už niet cesty späť.
Okrem toho, že tancuješ choreografie, robíš aj freestyle. Ktoré máš radšej?
Ja som vlastne vždy, od malička robila aj choreografie, aj freestyle zároveň. Ten voľný štýl je ale moja srdcovka.
Freestyle je pre mňa prirodzený, nemám stres.
Prečo? Čo máš na tom najradšej?
Mňa veľmi baví tá voľnosť v tom, čo robím. Či už ide o hip-hop, house a iné jednotlivé štýly.
Nie sú tam tak prísne stanovené hranice. Je to v podstate také objavovanie pohybov v procese.
Nie je to pre teba stresujúce, keď nemáš choreografiu a máš si prvky vymyslieť na pódiu pred ľuďmi?
Nie. Ale viem, že pre niektorých ľudí to stresujúce je. Tým, že som to robila od začiatku, je to pre mňa dosť prirodzené. Je to pre mňa príjemné a som vďačná, že to išlo tak jednoducho a nikto ma do toho nemusel nútiť.
Freestyle je o prepojení s hudbou, o emócii. Keď to človek dokáže, ide to samé, prirodzene.
Často sa stáva, že tancujem aj 3 až 6 hodín denne.
Spomínala si emócie. Vnímaš to tak, že prostredníctvom tanca ich vyjadruješ?
Och, určite. Ja to mám tak veľmi rada, vždy sa z toho tak teším, keď sa môžem vcítiť do tanca a hudby. Cítim k tomu veľkú lásku. Akúkoľvek emóciu vo mne pesnička vyvolá, v tom momente to viem vyjadriť pomocou nejakých pohybov.
Ako často vlastne tancuješ? Keďže si na konzervatóriu, zrejme tvorí tanec veľkú časť tvojich dní.
Tak na tom konzervatóriu, keďže študujem tanec, často sa stáva, že tancujem aj 3 až 6 hodín denne. Okrem toho chodím aj do tanečnej školy a tancujem si aj pomimo. Beriem to tak, že je to z veľkej časti o sebarozvoji, takže tancu venujem veľa času.
Išla som do toho s tým, že si to chcem užiť a dať do toho moju esenciu. Napokon som vyhrala.
Ty si sa nedávno v Bombaji prebojovala spomedzi najlepších tanečníkov z celého sveta na finále Red Bull Dance Your Style až do finále. Ako vnímaš tento úspech ty sama a ako ho vnímajú ostatní?
Napríklad u nás na škole to vnímajú, povedala by som, že asi tak normálne. Učíme sa tam iné tanečné štýly, ako napríklad klasický, moderný či ľudový tanec. Nevyučuje sa street dance, čiže to nejak úplne nesúvisí so školou. Ale myslím si, že majú z toho aj radosť.
No a ako to vnímam ja? Keď som pred niekoľkými mesiacmi dostala správu, že či by som chcela ísť na kvalifikáciu na Grape, išla som. Hovorila som si, že keď vypadnem v TOP 16, tak to tak skrátka bude. Vtedy som to ale vyhrala a išla som aj na národné kolo.
Tam som išla vyslovene s tým zámerom, že si to chcem užiť a dať do toho tú moju esenciu. Napokon som vyhrala aj národné kolo a dostala som sa až do Indie a celé je to také neuveriteľné. Keby mi niekto pred rokom povedal, čo všetko zažijem, asi by som mu neverila.
Myslíš si, že kľúčom k úspechu je ten zámer? Že tam nejdeš zákonite za výhrou, ale s tým, že si to ideš užiť?
Viem, že pre niektorých ľudí to veľmi funguje, keď si nastavia cieľ, že idú vyhrať prvé miesto. Ja som to nikdy tak nemala. Pre mňa asi najviac funguje, keď si dobre nastavím hlavu, som sama sebou, dám do toho srdce a užijem si to najviac, ako viem. Je to veľmi individuálna vec.
Bol tam tak krásny vibe, že si to so sebou budem vo vnútri niesť už navždy.
A čo tvoji rodičia a kamaráti? Ako to vnímali oni? Boli ti oporou?
Mala som neskutočnú podporu zo strany rodičov aj kamarátov. Je to obrovské privilégium, lebo nie každý ju má. Aj keď som bola v tej Indii, písalo mi veľa kamarátov a kamošiek, hlavne z toho tanečného sveta a podporovali ma. Všetko som veľmi intenzívne vnímala a veľmi veľa to pre mňa znamenalo.
Povedz mi ešte, čo si zažila v Indii, v Bombaji.
Keď som tam dorazila, bol to pre mňa trocha kultúrny šok, lebo tam život vyzerá úplne inak ako u nás. Bola som tam týždeň, čo je na jednej strane dosť dlho, no ubehlo to veľmi rýchlo. Každý deň sa to však stupňovalo a bolo to lepšie a lepšie, aj keď som si myslela, že to už lepšie byť nemôže.
Nemala som síce veľa času na preskúmanie mesta, ale očarili ma ľudia a celková atmosféra. Všetci od personálu v hoteli, po ľudí, ktorí to organizovali, až po samotných spolutanečníkov. Bol tam tak krásny vibe, že si to so sebou budem vo vnútri niesť už navždy.
Boli tam ľudia, ktorých dlho obdivujem. Tento raz som s nimi stála na jednom pódiu.
Aj si si tam vytvorila nejaké nové kamarátstva?
Áno. Bolo dokopy zastúpených 48 krajín, takže ľudia z celého sveta. Dúfam, že sa nám ešte pri podobných príležitostiach spoja cesty.
Ty si tam bola z nich, predpokladám, najmladšia.
Vyzerá to tak.
Ako si to vnímala? Bola tam nejaká veková priepasť, alebo ste si boli všetci rovní?
Ja som mala pocit, že sme sa všetci spolu rozprávali a fungovali, ako keby sme si boli rovní. Najkrajšie na tom bolo, že tam boli pozvané aj veľké mená, a to ľudia, ktorých som pozerala na internete a obdivovala. Stále ich obdivujem, no tento raz som s nimi stála na jednom pódiu. Napríklad tam bol aj Rubix. Bolo to neskutočné.
V budúcnosti bude ešte veľa battlov, ktorých by som sa chcela zúčastniť.
Ako to v Bombaji dopadlo? Finále bolo v sobotu 9. novembra.
Rubixa porazil MT POP a stal sa tak šampiónom Red Bull Dance Your Style World Final 2024. Ja som sa umiestnila v najlepšej osmičke. Po finále bola after party, kde sme mali možnosť stráviť spolu nejaké spoločné posledné chvíle. Nedeľa bola taká smutnejšia, všetci odchádzali, niektorí skoro ráno, niektorí až v noci.
Takže sme sa všetci lúčili a išli nám slzy do očí, no snažili sme sa neplakať.
S kým si tam vlastne bola?
S mojou mamkou a s ľuďmi zo slovenského a českého Red Bull týmu.
A ako sa cítiš teraz, keď si už niekoľko dní doma? Aké sú tvoje ďalšie ciele?
Ja by som chcela iba tancovať čo najdlhšie a čo najviac to pôjde. Celé to bolo tak neskutočne inšpiratívne, že sa už teraz teším, ako sa vrátim do svojho tanečného laboratória.
V budúcnosti bude ešte veľa battlov, ktorých by som sa chcela zúčastniť. Chcela by som to ale brať tak, že keď sa mi niečo prirodzene naskytne, pôjdem a inak sa budem sústreďovať na trénovanie.
Nikdy sa nevzdávajte, aj keď bude vaša cesta veľmi nepríjemná a kostrbatá.
Čo by si na záver odkázala ľuďom?
Asi iba toľko, že verím, že si každý v živote nájde niečo, k čomu bude cítiť takú lásku, akú ja cítim k tancu. A nikdy sa nevzdávajte, aj keď bude vaša cesta veľmi nepríjemná a kostrbatá. Treba to zobrať krok po krôčiku. A keď urobíte dva kroky vzad, tak aj tri vpred. A ešte by som povedala, nech všetci šíria lásku k tomu, čo robia.
