Ulica je pre nás najlepší tréning. Zábradlia zo schodov sú miliónkrát ťažšie prekážky ako tie v skateparkoch, hovorí so smiechom úspešný Rišo Tury. Zároveň vraví, že dostať sa tam, kde je dnes ho stálo veľmi veľa plaču, bolesti a prekonávania sa.
Skateboarding sa stal olympijským športom a z tínedžera, ktorého partiu okolie vnímalo ako vandalov, sa stal športovec svetového formátu.
V rozhovore pre Refresher Richard Tury porozprával o svojich začiatkoch, príhodách, keď musel utekať pred políciou či o ťažkých momentoch prípravy. „Počas prípravy som zažil moment, keď som si myslel, že už je koniec. Pri súťaži v Brazílii som si narazil koleno tak, že mi všetci ortopédi po magnetickej rezonancii povedali, že to vyžaduje výmenu kolenného kĺbu. Som mega vďačný, že som sa nevzdal a prekonal to,“ povedal nám olympionik.
Ak chceš čítať viac rozhovorov s úspešnými Slovákmi, pridaj sa do klubu Refresher+ a získaj prístup ku všetkým článkom na našom webe.
- Ako Riša s partiou naháňali policajti a akú vysokú pokutu museli zaplatiť.
- Prečo podľa neho adrenalín z ulice nevie nahradiť jazda v skateparku.
- Ako hodnotí atmosféru olympijskej dediny.
- Čo mu na stretnutí povedal prezident Peter Pellegrini.
- Čo si myslí o názore, že politika do športu nepatrí.
Takmer pred desiatimi rokmi si v rozhovore pre Refresher na otázku, aké sú tvoje vyhliadky do budúcnosti, odpovedal: „Veľa, veľa cestovať, hrotiť skateboarding, ako to len pôjde, a zabíjať najväčšie svetové súťaže, na ktoré sa ešte chystám v najbližšej dobe.“ Teraz si sa vrátil z OH v Paríži ako najlepší Európan. Ako hodnotíš svoje začiatky s odstupom času?
Je to veľká vec. V roku 2014 to boli moje začiatky, prvé európske súťaže, a teraz som na olympiáde medzi najlepšími skončil na piatom mieste. Vtedy by som určite nepovedal, že sa skateboarding raz stane olympijským športom. Vždy som mal ambíciu súťažiť a presadiť sa. Teraz, s odstupom času, som však mega vďačný za to, že som vytrval a že ma môže živiť to, čo ma baví.
Čo pre tvoju kariéru tento obrovský úspech znamená? Kam ťa môže posunúť? Otvorili sa ti napríklad nové príležitosti?
Určite mi to pomôže budovať si meno. Tým, že sa skateboarding viac dostáva aj do mainstreamu, začínajú ma vnímať aj sponzori z iných sfér. Budem veľmi rád, keď môj úspech na olympiáde pomôže aj slovenskému skateboardingu, zvýši záujem o tento šport, postaví sa viac skateparkov a ja budem pre niekoho vzorom. Vďaka tomu, že tento šport robím profesionálne, som zamestnaný v športovom centre polície ako profesionálny atlét, a zabezpečilo mi to aj podporu od štátu.
Skateboardisti boli kedysi verejnosťou vnímaní ako vandali, ktorí ničia verejný priestor a robia rámus. Máš s niečím podobným skúsenosti aj ty?
Áno, akurát dnes som nad tým premýšľal. V našom prvom skateparku v Košiciach na Ťahanovciach sme mali správcu, ktorý nám nonstop robil zle, nechcel nám otvárať skatepark, rušil nám prekážky a robil všetko preto, len aby sme nemohli skateovať.
Mal si niekedy problém aj s políciou?
Veľakrát. Ulica je pre nás najlepší tréning. Zábradlia zo schodov sú miliónkrát ťažšie prekážky ako tie v skateparkoch. (smiech) Keď sme ešte v Košiciach s kamošom nakrúcali video, vybehla na nás polícia, zobrali nás na stanicu a dali nám pokutu. Sekuriťáci nám bežne brali skejty a strkali do nás. Ja to na druhej strane chápem, oni strážili súkromný objekt a my sme tam na drzovku vystrájali, pretože sme chceli mať dobrý záber.
Ešte si spomínam na príhodu z Komárna, kde sme museli čistiť a natierať zábradlie, pretože sme na ňom skateovali, a zaplatiť pokutu takmer 200 eur. Stretli sme sa aj s brutálne agresívnymi policajtami, ktorí po nás vyštartovali, pretože sme jazdili po ulici.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Prečo podľa neho adrenalín z ulice nevie nahradiť jazda v skateparku.
- Ako funguje skateboarding na Slovensku.
- Čo mu na stretnutí povedal prezident Peter Pellegrini.
- Čo si myslí o názore, že politika do športu nepatrí.
- Ako hodnotí atmosféru olympijskej dediny.
