Vedci sa teraz v ďalšom výskume plánujú zamerať na výskum citlivosti predátorov na vydávaný ultrazvuk a ich reakcií naň. Zároveň chcú zistiť, či má zvuk predátora odplašiť, alebo má prilákať iného živočícha, ktorý útok odrazí namiesto žiab.
Vedci zaznamenali u obojživelníkov prvý prípad použitia ultrazvuku na obranu pred predátormi. Novú štúdiu zverejnil odborný žurnál Acta Ethologica.
Ľudský sluch ho nedokáže zachytiť
Výskumníci zaznamenali zvukový signál v dvoch prípadoch. Analýzou určili jeho frekvenčný rozsah v rozmedzí sedem až 44 kilohertzov (kHz). Ľudský sluch dokáže zaznamenať zvuky s frekvenciou najviac 20 kHz, zvuky s vyššou frekvenciou označujeme ako ultrazvuk.
„Niektoré potenciálne predátory obojživelníkov, napríklad netopiere, hlodavce a malé primáty, dokážu vydávať a vnímať zvuky tejto frekvencie (ultrazvuk), ktoré ľudia zachytiť nedokážu. Jednou z našich hypotéz je, že zvuk vydávaný v ohrození cieli na niektorých z nich, je však možné aj to, že má odplašiť čo najväčší počet predátorov,“ uvádza hlavný autor štúdie Ubiratã Ferreira Souza. Štúdia bola súčasťou jeho diplomovej práce na Biologickom inštitúte Štátnej univerzity v Campinas (IB-UNICAMP) v Brazílii.
Vábnička pre iného živočícha
Ďalšou hypotézou je, že zvuk je vábničkou pre iného živočícha, ktorý zaútočí na predátora ohrozujúceho obojživelníka. Ohrozeným bola v tomto prípade žaba druhu Haddadus binotatus, endemického druhu z oblasti Atlantického lesa. Tento dažďový les sa tiahne juhovýchodným pobrežím Brazílie a smerom do vnútrozemia zasahuje aj na územie Argentíny a Paraguaja. Žaby druhu H. binotatus žijú v opadanke – vrstve tvorenej opadanými časťami krovín, drevín a odumretých nadzemných častí bylín rastúcich v lese.
Žaby podľa vedcov pri vydávaní zvuku vykonávajú pohyby typické pre obranu pred predátormi – zdvihnú prednú časť tela, doširoka roztvoria papuľu a zaklonia hlavu. Pri vydávaní zvuku papuľu mierne privrú.
„Ak uvážime, že Brazília má najvyššiu rozmanitosť obojživelníkov na svete s viac než 2 000 popísanými druhmi, neprekvapilo by ma, ak by sa zistilo, že aj iné druhy vydávajú zvuky tejto frekvencie,“ uvádza Mariana Retuci Pontesová, spoluautorka štúdie a doktorandka z IB-UNICAMP.
Vedci to zaznamenali pri fotografovaní
Pontesová toto správanie zrejme nevedomky zaznamenala v januári 2023 počas výskumu na území Turistického štátneho parku Alto Ribeira (PETAR). Na kameni si vtedy všimla žabu presne neurčeného druhu, zrejme však Ischnocnema henselii, ktorá pri pokuse o odfotografovanie reagovala veľmi podobne ako žaby druhu H. binotatus. Pontesová však nenatočila video, ktoré by bolo možné analyzovať.
„Oba druhy žijú v opadanke, majú podobnú veľkosť (tri až šesť centimetrov) a lovia ich podobné predátory. Je preto možné, že žaby druhu I. henselii sa proti predátorom tiež bránia ultrazvukom,“ uvádza Luís Felipe Toledo, tretí spoluautor štúdie a profesor na IB-UNICAMP, ktorý je zároveň vedúcim projektu na ochranu brazílskych obojživelníkov.
Toledo začal ešte počas svojho doktorandského štúdia v roku 2005 predpokladať, že žaby druhu H. binotatus vydávajú ultrazvuk. Overenie jeho teórie však znemožnila úroveň vtedy dostupnej techniky.
Existujú tiež záznamy ultrazvuku vydávaného tromi druhmi obojživelníkov z Ázie, tie však takto komunikujú v rámci svojich druhov. Obranné využitie ultrazvuku obojživelníkmi nebolo až do zverejnenia štúdie známe.
Vedci sa teraz v ďalšom výskume plánujú zamerať na výskum citlivosti predátorov na vydávaný ultrazvuk a ich reakcií naň. Zároveň chcú zistiť, či má zvuk predátora odplašiť, alebo má prilákať iného živočícha, ktorý útok odrazí namiesto žiab.
