Práca kamionistu už dávno nie je len pre starších pánov. Dôkazom je aj mladík Adam zo Spišského Hrhova, ktorý sa aj napriek zisku červeného diplomu z vysokej školy rozhodol vykonávať to, čo ho skutočne baví.
Môže sa zdať monotónna, pre niekoho nudná či dokonca nebezpečná. Práca vodiča kamiónu je však aj podľa slov mladého šoféra Adama Šefčíka v prvom rade hobby, ktoré musí človeka baviť.
V rozhovore pre Refresher nám 25-ročný Adam porozprával o tom, prečo bude o kamionistov pravdepodobne stále väčší záujem, koľko stojí vybavenie všetkých potrebných dokladov či koľko si môže vodič kamiónov zarobiť.
Práca profesionálneho vodiča ho vždy lákala
Adam pracuje pre slovenskú rodinnú spoločnosť zo Spišského Podhradia, ktorá sa venuje primárne exportu zo Slovenska do Spojeného kráľovstva, kam cestuje spravidla aj tri dni. So šoférom, ktorý sa rozhodol pre kariéru profesionálneho šoféra aj napriek tomu, že získal červený diplom z FTVŠ v Bratislave, sme sa spojili práve počas jeho návratu z Britských ostrovov. Adam nám telefonoval z odpočívadla pred nemeckým Norimbergom, pričom naša prvá otázka hneď smerovala na to, či musí počas nedele oddychovať.
„Nemusel by som silou-mocou stáť. Mám dokonca naložený náklad ovocia, konkrétne banány, čo je klasifikované ako tovar, ktorý podlieha rýchlej skaze. To znamená, že môžem jazdiť aj počas nedele, keď je zákaz jazdy vozidiel nad 3,5 tony. Ale som tzv. vyjazdený. Na dva týždne mám ako vodič kamiónu limit 90 hodín jazdenia a v súčasnosti mám 89 hodín a 30 minút. Nové hodiny nabiehajú až v noci z nedele na pondelok, čiže okolo 1.00 h v noci štartujem aj ja,“ hovorí Adam pre Refresher.
Ako je to s vekom kamionistov, platí ešte stále, že ide o prácu pre starších pánov?
To vnímanie je ešte stále aktuálne. V období pred 30 či 40 rokmi to bolo tak, že fungoval podnik ČSAD a väčšina mužov, ktorá nemala čo robiť, išla proste jazdiť. Preto je dnes nielen na Slovensku, ale aj v okolitých štátoch bežné, že na pozícii vodičov pracujú prevažne starší chlapi. Takých ako ja, teda mladých šoférov, je dnes veľmi málo. Vidím to tak, že keď sa tá staršia generácia poberie do dôchodku, o takých 10-15 rokov tu vznikne obrovská diera a dopyt po šoféroch v doprave. Nehovorím, že mladí to nerobia, ale je nás jednoducho málo.
Robí sa podľa teba dostatočná propagácia pracovnej pozície kamionistu?
Myslím, že nie. Ak to vezmem v globále, štát sa rozhodol podporiť to tak, že cez úrad práce prepláca povinné náklady na vybavenie si všetkých potrebných dokladov pre šoférov.
Kým sa človek stane šoférom z povolania, čaká ho veľa povinností, ako napr. zdravotná prehliadka, psychotesty, vodičský preukaz sk. C, vodičský preukaz sk. E, kvalifikačná karta vodiča, karta do tachografu. Ak to zrátaš dokopy, tieto veci ťa stoja pokojne aj 3000 eur. Štát teda robí to, že motivuje ľudí k tejto práci a prepláca spomínané záležitosti. Čo sa týka samotných firiem, nejakú extra motiváciu nevnímam, maximálne v náborových príspevkoch, ale máloktorá firma prijme začiatočníka bez praxe. Táto práca patrí k tým lepšie plateným, no človek ju musí mať zároveň rád. Ako sa hovorí, jednou nohou si v hrobe a druhou vo väzení. (smiech)
Je náročné dostať sa ku všetkým potrebným povoleniam a dokumentom?
Čo sa týka vodičského preukazu, vodičský preukaz sk. C stojí 1500 eur, vodičský preukaz sk. E 800 eur, kvalifikačná karta vodiča 800 eur, neviem, ako je to teraz so spomínaným preplácaním, často sa podmienky menia, ale ak sa dá, treba túto možnosť určite využiť. Psychotesty urobí podľa mňa každý racionálne zmýšľajúci človek. Ide v nich najmä o preskúšanie toho, aká si povaha. Prvá časť sú dotazníky, druhá sa skladá z rôznych reakčných cvičení.
Tvoj cieľ bol však pred rokmi úplne iný. Na čom padla tvoja potenciálna futbalová kariéra?
Z osemročného gymnázia v Levoči som sa presunul do Bardejova. Hrával som tam v doraste a zároveň som študoval na tamojšom gymnáziu. Kamióny sa mi veľmi páčili od detstva. Vzhliadal som totiž k svojmu ujovi, ktorý je celoživotným kamionistom. V mojej hlave bol však len futbal. Zmaturoval som a vybral som sa na FTVŠ do Bratislavy. Kamióny boli stále v úzadí, keďže som popri štúdiu hrával 3. ligu mužov za Dunajskú Lužnú. Tréningový objem však moje dorastenecké telo nezvládlo. Zranil som si zadný stehenný sval, čo ma odsunulo na pol roka od futbalu. Neskôr som hrával chvíľu aj v Rakúsku, trénoval mládežnícke tímy v Karlovej Vsi. Ale potom prišla pandémia. Dištančné vzdelávanie a viaceré zrušené prednášky spôsobili, že som začal vo firme rodinného známeho jazdiť na dodávke. Postupne som sa oťukal a potom som už jazdil aj do Španielska či Francúzska.
Čo bolo po štúdiu?
Škola bola pre mňa dôležitá, aj keď určite sú aj náročnejšie školy, snažil som sa patriť k lepším študentom. Bol som teda vďačný za promovanie s červeným diplomom, aj keď to nevnímam ako smerodajný ukazovateľ inteligencie ani ma to nijako neodlišuje od ostatných. Ľudia sa ma pýtali, či som hlúpy, že s červeným diplomom idem jazdiť na kamióne. Črtala sa mi aj ponuka z prvoligového futbalového A-tímu, kde hľadali asistenta trénera. Pre mňa, ktorý miluje futbal, to bola skvelá správa, veď som mal len 22 rokov. Napokon sa to však nepodarilo zrealizovať, a tak som si povedal, že je načase vyskúšať si prácu kamionistu. V máji 2021 som zoštátnicoval a o štyri mesiace neskôr som už išiel na prvú jazdu ako vodič kamiónov.
Smerujú tvoje jazdy stále len do Spojeného kráľovstva?
Naša firma sa špecializuje na export/import do Anglicka a späť. Prevážam tovar rôzneho druhu, napríklad syry, kosačky či iný tovar, len zo Slovenska do Anglicka, kde sa to vyloží. Ak je čo naložiť, berieme tovar aj z Anglicka. Ak nie je čo naložiť, tak niekedy idem s prázdnym kamiónom z Anglicka do krajín Beneluxu, kde opäť naložím tovar a idem naspäť na Slovensko.
Ako si si zvykol na britský štýl jazdenia na opačnej strane?
Tým, že som išiel hneď prvú cestu na kamióne zo Slovenska do Anglicka, nemal som veľmi na výber. Musel som si zvyknúť. Ale je nutné uvedomiť si, že všetko je tam na ten opačný spôsob jazdy prispôsobené. Nestane sa ti teda, že by si len tak vletel do protismeru na diaľnici. Netreba sa toho báť, ide len o zvyk. Raz sa mi stalo, že som sa z vykládky zaradil na pravú stranu cesty a musel ma upozorniť môj ujo, aby som sa zaradil správne. Ak si to človek vyskúša raz či dvakrát, potom to už berie automaticky.
Sociálne siete zaplavili videá od kamionistov, ktorí ukazujú svoje zvyky pred jazdou a po nej. Máš nejaké aj ty?
Tieto videá som, samozrejme, zachytil. Nejaký content sa snažím tvoriť aj ja, ale ide len o fotky kamiónu, že ako pekne vyzerá. Čo sa týka tých rutín, tak nemám žiadne špeciálne. Po zobudení sa umyjem, spravím si kávu a idem na cestu. Nemám tu nejaké vybavenie ani xbox či televízor, ale len tablet, na ktorom trávim voľný čas. Môže sa to všetko zdať veľmi pekné, no je to zároveň taká dvojsečná zbraň. Na sociálnych sieťach ukazujú len tú peknú časť, keď je všetko v poriadku. Mierne to však skresľuje realitu.
Ako si si zvykal na monotónnu prácu za volantom v obmedzenej rýchlosti?
Nemal som s tým žiadny problém. Ja si to stále užívam. Človek však na to musí byť nastavený, pretože keď si sadneš za volant, tak ideš tých 90 km/h dokopy 4,5 hodiny v kuse bez prestávky. Keď sa vezieš po peknej ceste, je pekné počasie a podobne, vtedy je všetko super. Opačný prípad je, keď ideš v noci, vonku prší, sneží a ty si unavený, to už človek nemá takú radosť. V takých podmienkach mám chuť odstaviť kamión a ísť domov spať. (smiech)
Môžeš si vybrať, kde odstavíš kamión?
Je to veľmi individuálne. Keď si veľmi unavený, netreba to podceňovať. Ide totiž o milisekundy, ktoré môžu spôsobiť nehodu. Čo šoféra tlačí, je termín výkladky. Je však potrebné nejakým spôsobom plánovať cestu. Predsa len, do Anglicka cestujem dva a pol dňa. V piatok tesne poobede vyrážam a na výkladke v Anglicku budem v nedeľu večer. Som limitovaný maximálne hodinami a kartou, keďže nemôžem prejazdiť viac, než je stanovené. Preto sa niekedy stane, že musím zastaviť aj na mieste, ktoré sa mi nepáči.
Ako je to s odjazdenými hodinami?
Každé vozidlo nad 3,5 tony má zabudovaný tachograf. Do toho musí vodič vložiť svoju kartu. Keď sa kamión hýbe, v tachografe musí byť stále karta. V tomto prípade to nie je individuálne, v celej Európe platí jednotný zákon. Keď sa kontrolujú kamióny, toto je gro, čo sa kontroluje. Nedá sa s tým hýbať. Dnes je to všetko digitálne. Keby sa dnes niekto pokúšal oklamať systém, má z toho fakt veľký problém, keďže pokuty sú v tisícoch eur. Navyše, v mnohých krajinách Európskej únie je manipulácia s tachografom považovaná za trestný čin, teda môžeš ísť aj do väzenia.
Na benzínkach a odpočívadlách sa diali aj prepadnutia. Nemáš z toho strach?
Nikdy sa mi, chvalabohu, nestalo, aby mi niekto niečo vzal alebo sa snažil nejakým spôsobom dostať do kabíny. Predtým než si mi zavolal, som v jednej z kamionistických skupín videl príspevok o tom, že pri Mníchove vytiahli kamionistovi cez noc celú nádrž nafty. Deje sa to každý jeden deň. Či už ide o palivo, svetlá, či tovar, naozaj sa to deje stále. Keď stojím na mieste, kde sa mi to celkom nepáči, tak si zviažem kabínu. Zvnútra si pomocou pásov aj pomôcok zabezpečím dvere tak, aby sa nikto nedostal do kabíny. Tie organizovanejšie gangy to robia tak, že cez rôzne otvory napustia do kabíny plyn, ktorým ťa takpovediac nadrogujú, teda uspia. Šofér je potom aj niekoľko hodín mimo. Za ten čas ti vykradnú kamión, nádrž, osobné veci a podobne. Takže hlavne sa starám o to, aby som bol v bezpečí.
Neláka ťa práca kamionistu v zahraničí?
Určite, dokonca som to už aj riešil. S manželkou sme mali plán presťahovať sa do Talianska. Tam by som si našiel robotu vodiča rýchlo, no prevažne by chceli, aby som jazdil po Európe. Ak by sme však žili v zahraničí, určite by som chcel dohodu, že môžem byť každý večer doma. Alebo minimálne mať vybavený turnus s dvojtýždňovým režimom. Teraz pracujem tak, že z celého mesiaca som približne 3 až 3,5 týždňa v práci.
Koľko si môže kamionista na Slovensku zarobiť?
Otázka platu je veľmi individuálna. Záleží na tom, či jazdíš po Slovensku alebo aj v rámci zahraničia. V globále môžem povedať, že mesačne si kamionista na Slovensku dokáže zarobiť v priemere približne 2000 eur. Vzhľadom na náročnosť práce to však môže byť v priemere 2500 eur mesačne.
Aká je politika predbiehania sa vo svete kamionistov?
Je to veľmi kontroverzné. Záleží na tom, kde sa nachádzaš. Na Slovensku platí celoplošný zákaz obiehania vozidiel nad 3,5 tony, no existuje niekoľko miest, kde je výnimka. Obdobný zákaz platí aj v Poľsku. Obiehanie kamiónov veľa ľudí odsudzuje, no nech si aj každý šofér osobného auta uvedomí, čo by robil, ak by išiel na diaľnici 130 km/h a pred ním by šlo auto 120 km/h. Ak ide kamión okolo 80 km/h a ja môžem ísť 90 km/h, obiehanie mi trvá pár sekúnd. Osobne som proti obiehaniu, ak ide niekto o 1 km/h menej než ja. Prekročenie rýchlosti sa však určite neodporúča, keďže pri kontrole tachografu môže policajt zistiť aj to, že si napríklad pred týždňom išiel viac ako 90 km/h, a dať ti spätne pokutu.
Ktorý úsek na Slovensku považuješ ako kamionista za najhorší?
Išiel som aj cez Donovaly, aj cez Čertovicu, ale poviem Strečno. Ten tunel je tam veľmi potrebný, nehovoriac o nehodách, ktoré sa tam v poslednom období stali. Je to pravdepodobne najproblémovejší úsek na našich cestách.
