Čo všetko si scenáristka požičala z reality?
Musíme uznať, že námet Víťaza má rozhodne potenciál, a už po prvej časti môžeme s pokojným svedomím napísať, že ide o rozhodne vydarenejší, uveriteľnejší a vtipnejší seriál než napríklad Ministri, ktorého postavy boli namiesto satiry skôr nepodarenou paródiou samých seba.
Hřebejkova novinka síce zatiaľ rozhodne nevyčnieva z priemeru a dialógy nie sú veru bohviečo, Ady Hajdu sa typologicky do roly expremiéra žijúceho si vo vlastnom vesmíre hodí skvele, a preto ho aj skvele hrá.
Seriál však zaujme paradoxne viac vedľajšími postavami, konkrétne dcérami hlavnej postavy. Zatiaľ čo jedna sa bojí chodiť do školy, údajne preto, že ju tam šikanujú práve pre jej otca, druhú dobieha to, z akej rodiny pochádza, pri spoznávaní potenciálnej lásky. Nehovoriac o zlých známkach v škole.
Zaujímavé je, že seriál okrem Petra Nagyho napísala aj Zuzana Dzurindová, dcéra skutočného expremiéra Mikuláša Dzurindu, a tak nevedno, koľko scén si „požičala“ z reálneho života a spomienok a koľko si ich vymyslela. Aj keď rozbeh seriálu nie je úplne ukážkový a nepadne ti z neho sánka, budeme ho sledovať aj naďalej.
Niekde v pozadí totiž cítiť okrem povrchnejšej zábavy a hyperbolizovaných postáv aj presah. Víťaz by totiž mohol najlepšie fungovať paradoxne práve v tej vážnejšej stránke, kde sledujeme naštrbenú rodinu a výrazné medzery vo vzťahoch plus dosah na tých najnevinnejších – deti, ktoré často trpia za chyby rodičov.
