Prečítaj si, ako bolo na 16. ročníku festivalu Uprising.
Veľa dredov, čarovná vôňa všade navôkol, kopec milých a dobrosrdečných ľudí s úsmevom na tvári a kvalitná muzika na každom stagei. Uprising je malý raj, do ktorého sa vždy radi vraciame. Niet pochýb o tom, že práve tento festival má na Slovensku najšpecifickejšiu atmosféru a najpríjemnejšie osadenstvo.
„Mám pocit, že sa tam v čase festivalu vybuduje istá oáza, ktorá odreže človeka od okolitého sveta. Žijeme si tam cez víkend v istej bubline... To všetko vytvorí istý genius loci, aký v našich končinách ťažko nájsť,“ povedal o Uprisingu organizátor podujatia Sveťo Moravčík a nemohol byť výstižnejší.
Okrem hudobného programu mali návštevníci bohatý výber sprievodných aktivít. Mohli si dopriať masáž alebo vyskúšať rôzne workshopy. Takisto si mohli zasúťažiť v kalčetovom, stolnotenistovom či pingpongovom turnaji. Nehovoriac o ohňovej show či novinke, ktorou bol takzvaný Uprising Skatecup.
Ako na dovolenke
V piatok nás najskôr roztancovala prešovská reggae kapela Akustika a hneď nato ohúril rastaman Macka B zo Spojeného kráľovstva. Zablúdili sme aj do Obkec scény, ktorá ponúkla najskôr slam poetry a následne aj stand-up comedy. Úprimne, viac sme si užili to prvé, pričom absolútnou víťazkou bola pre nás performerka Potopa Baša. Ukázala úplne iný level.
Výborný koncert neskôr ponúkol legendárny Barrington Levy a stihli sme aj ortodoxného pouličného majstra rýmov z Holíča Čavalenkyho, ktorý svojou autentickosťou prebil dovtedy všetkých na stagei Jama Levova. Naše kroky potom už smerovali do prvého radu na Slobodnú Európu, ktorá mala paradoxne na Uprisingu premiéru.
„Hneď ako som sem prišiel, cítil som sa tu ako na dovolenke,“ povedal gitarista Sveťo Korbel a neskôr ho stručne doplnil spevák Miloslav „Whisky“ Láber: „Krásny festival.“ „Slobodka“ potešila nestarnúcimi hitmi a šla totálne na istotu, až sme si vykričali hlasivky. Následne sme sme si šli (unavení a zničení) oddýchnuť na ležadlo späť do Jamy Levovej na českú rapovú crew 58G.
Vysoká škola rapu
Síce bol ďalej na programe Big Boy Gleb, keďže sme ho videli už na Pohode aj na Grape, povedali sme si, že jeho koncert tentokrát vynecháme a vyskúšame niečo nové. Spravili sme dobre. Parádnu šou totiž ponúkol aj mladý talent Bobby Blaze, prezývaný „rómsky Snoop Dogg“. V Bratislave mal premiéru.
Na rapovej vlne sme ostali naďalej. Na hlavný stage dorazil 38-ročný Londýnčan, krstný otec grime music Dizzee Rascal. Držiteľ prestížnej Mercury Prize prišiel na Zlaté piesky osláviť dvadsiate výročie debutového albumu Boy in da Corner a ukázal skutočne vysokú školu rapu.
„Mladé uchá“, ktoré využívajú celý koncert playback alebo halfplayback a do toho len skackajú a hecujú dav namiesto rapovania do mikrofónu, by sa od neho mali naozaj učiť, pretože toto bola úplne iná úroveň, „oldscholový“ diktát. Jednoducho ukážkové zakončenie prvého dňa.
„Banáni“ to proste vedia
I keď sa v sobotu nad Bratislavou okolo obeda zmrákalo a chvíľami to vyzeralo nielen na dážď, ale rovno slušnú búrku s nepríjemným nárazovým vetrom, nakoniec sa vyjasnilo a Zlaté piesky pokryli znova slnečné lúče.
Naša prvá zastávka bola prednáška o mužskej a ženskej sexualite v Healing Area na pláži, no zistili sme, že to nie je nič pre nás, a tak sme po zhruba piatich minútach šli zase o krok ďalej. Skúsili sme najskôr rapera Tona S so živou kapelou, no viac nás bavila Laura Weng svojím jedinečným prejavom a odzbrojujúcim šarmom.
Potom bolo jasné, kam zamierime. Koncert Medial Banana sme síce zažili pred nedávnom na Grape, no chceli sme vedieť, či práve na Uprisingu, kde by sa mala reggae banda cítiť najviac ako doma, hudobníci trocha upravia, respektíve prispôsobia playlist.
Napriek tomu, že sa tak nestalo a šlo o identickú šou s výnimkou toto, že Pokyman mal narodeniny a novú protivojnovú skladbu zahrali s ukrajinským spevákom Vadymom Krasnookým, sme si koncert nesmierne užili a zabavili sa zatiaľ najlepšie z celého dňa.
Spirituálny zážitok aj zlý stand-up
Krátko nato sme si šli oddýchnuť k pláži na takzvané Vedomé Hry s princípom tekutosti a bojových umení. A hoci náš zámer bol len pasívne sledovať, čo sa tam vlastne bude diať, po chvíli sme sa rozhodli do prebiehajúceho ceremoniálu aktívne zapojiť. Vyskúšali sme si napríklad „lietanie“ so zavretými očami, keď nás druhá osoba viedla a museli sme sa teda na ňu maximálne spoľahnúť, aby sme nespadli alebo do niečoho či niekoho nenarazili.
Prekvapilo nás, aké príjemné a fascinujúce to nakoniec bolo. Odchádzali sme obohatení o novú „spirituálnu“ skúsenosť s úprimným úsmevom na perách. Keďže sme v dobrej nálade chceli zostať, šli sme kúsok vedľa na stand-up comedy v nádeji, že sa zabavíme o niečo viac.
Bohužiaľ, po spŕške celkom trápnych vtipov a snahe nasilu sa zapáčiť, sme predčasne odišli. Bolo to ešte horšie než v prvý deň. Nedali sme sa tým však vyviesť z miery, keďže hlavné pódium o 19.30 hod. ovládol Anthony B a predviedol klasické reggae s jasným názorom. Výborní boli o niečo neskôr aj Steel Pulse.
Jediná britská kapela, ktorá vyhrala Grammy za najlepší reggae album roku, previedla parádnu šou a nastavila latku poriadne vysoko. Potom sme sa boli pozrieť do obľúbenej Jamy Levovej, pretože nás zaujímalo, ako naživo dopadne spojenie českého a slovenského reggae a dancehallu v podaní Cocomana s Pokymanom. Spolu so sexy tanečníčkami fanúšikov skvele navnadili na spoločnú jesennú klubovú koncertnú šnúru.
Vrchol večera aj podivíni a burani
Krátko pred polnocou sa už začali ľudia zhromažďovať pred hlavným pódiom, aby mali čo najlepšie miesta na koncert Rakúskeho DJ-a a hudobného producenta Parov Stelara, ktorý vystúpil so svojou kapelou a ponoril Zlaté piesky do electro swingu a rozprúdil krv v žilách.
Jeho šou prekonala všetkých, ktorí na rovnakom pódiu v sobotu vystúpili. Bol ozajstným headlinerom so všetkým, čo k tomu patrí. Koncert nám však trocha znepríjemnili podivíni, ktorí v „rockovejších“ pasážach začali zámerne vrážať do ľudí, burani snažiaci sa nasilu a bez slova pretlačiť čo najviac dopredu a jeden exot, ktorý hádam po každej pesničke namiesto potlesku trúbil s plastovou trúbkou, až nám skoro zaľahlo v ušiach.
Celkovo však Uprising opäť ponúkol presne to, čo sme od neho čakali a aj potrebovali. Navyše práve výberom headlinerov mimo sveta reggae jasne vidno, že sa organizátori snažia vymaniť zo škatuľky „reggae festivalu“, aby prilákali nových fanúšikov, pričom ostávajú stále hlboko verní koreňom a nestrácajú vlastnú tvár.
