Marchegg
Po asi siedmich kilometroch vchádzame do obce Marchegg, kde nás víta socha jej zakladateľa Přemysla Otakara II. Miestna gastroscéna už menej. Možnosti pohostenia sú tu značne obmedzené a po niekoľkominútových potulkách ulicami nachádzame jedinú kaviareň a ospalú pizzeriu.
Mierne vyčerpaní s od vetra popraskanými perami sa valíme do kaviarne, aby sme dobili energiu kávou. Tam nás však víta demoralizujúci nápis „Geöffnet ab 15:00“ (otvorené od 15.00 h). Sklamane odchádzame a ľutujeme, že sme sa neulakomili na občerstvenie z Billy či Penny Marketu zo začiatku obce.
V Marcheggu sa nás opäť dotýka história, už nie tá prehistorická, ale stredoveká. Rukolapným dôkazom sú obranné múry z 13. storočia. Povinne tlačiac bicykle, prechádzame sa parkom renovovaného kaštieľa, ktorý je hlavným lákadlom obce. Zrazu zbadáme veľký pútač lákajúci na bociany.
Nevieme, čo by sme s takým bocianom robili ani ako ho dostať na bicykel, preto nás poteší, že sme pozývaní „iba“ na ich pozorovanie v ich prirodzenom prostredí. Namierime si to do WWF certifikovanej pozorovateľne so sympatickým posedom. Zamávame si navzájom s bocianmi a na bobry, ktorých výsledky práce nám doslova ležia pred očami, nečakáme. Neokúpeme sa ani v miestnom jazere, kde sa už na prvých rekreantov sezóny teší pláž so slnečníkmi.
Nevadí, napriek malej rozlohe obce odchádzame s hlavou plnou zážitkov. Zostáva nám len dúfať, že boom cykloturizmu na mapu pridá viac zaujímavých gastrozastávok.
Pozri si galériu fotiek z výletu na elektrobicykloch
Novučičký cyklomost VysoMarch a cesta domov
Po ďalšej úvahe nepokračujeme obľúbenou cyklocestou do malebnej záhoráckej obce Vysoká pri Morave. Po moste ozdobenom v bocianích farbách sa priamo z Marcheggu vydávame späť k sútoku Moravy s Dunajom.
Predstavitelia pohraničných obcí most VysoMarch inaugurovali len v roku 2022. Po jeho prejdení sa razom ocitáme na asfaltke obklopení lúkami a stromami. Kde-tu na nej stojí voda, ktorá sa vyliala z rieky Moravy v dôsledku daždivého počasia a súvisiacich meteorologických procesov.
Záplavy sú na tomto úseku podľa Matúša časté. Kým voda dosahuje hĺbku zopár centimetrov, okrem mierneho diskomfortu mláky pre neelektrifikovaných cyklistov nepredstavujú zásadný problém. Elektrické bicykle sú však citlivejšie a utopiť motor, ktorý síce znesie aj prudký dážď, sme sa neodvážili. Po asi dvoch kilometroch sa radšej otáčame a vraciame po rovnakej trase.
Ak by nám počasie prialo viac, pokračovali by sme ďalej a objavili, že zvyšná slovenská časť okruhu je mimoriadne atraktívna a charakterom kontrastuje s tou rakúskou. Meandrujúca cyklocesta tu vedie úchvatne rozľahlou prírodou, ktorej divokú atmosféru zriedkavo narúšajú výstrely poľovníkov. Tento úsek nestráca na šarme, ani keď sa neskôr prilepí späť k rieke. Výhodou je aj ponuka niekoľkých možností občerstvenia.
Celá cyklotúra nám aj s detailným a inšpiratívnym výkladom sprievodcu Matúša trvala asi štyri hodiny. Pred jej koncom sme si ešte v Devínskej v krátkosti pozreli Šrot Park, v ktorom po (ne)zaplatení dobrovoľného vstupného nájdeš množstvo impozantných sôch postáv, zvierat a iných atrakcií vyrobených výhradne z kovošrotu. To muselo dať práce...
Na parkovisko pod Devínom prichádzame s tromi paličkami baterky z piatich. Po celý čas túry sme bicykle nešetrili a pri prepínaní na TURBO mód sme sa naučili neľútostnosti. Úspešne nám pomáhal v kopcoch v protivetre, no pomáhali sme si aj na rovinkách, kde sa elektrická asistencia vypína pri 25 km/h. Namiesto máp od potu na tričku sme sa vrátili iba so zmapovaným terénom okolia v hlave a množstvom zážitkov.
Imidž nie je (vždy) všetko
Elektrobicykle, ktoré sme si zapožičali, boli mimoriadne štýlové. Hrubé kolesá zabezpečili výbornú stabilitu a nebáli by sme sa na nich zavítať ani do náročnejšieho nespevneného terénu.
Napriek podmanivému dizajnu sme však pri dlhšom pedálovaní pociťovali deficit komfortu. Po hodinách bicyklovania nás mierne pobolieval chrbát, no najmä kolená, keďže sme pre obmedzenú výškovú nastaviteľnosť sedadla šliapali so skrčenými nohami.
Pohodlné sedadlo vyzeralo tak, že by znieslo aj dvoch dospelých cestujúcich, hoci to Matúš neodporúča (bicykel však znesie jedného dospelého spolu s dieťaťom, pozn. red.). Jeho dizajn inšpirovaný motorkami však nie je optimálne uspôsobený na cyklotúry, skôr na „cruising“ mestom. Elektrobicykle vo vkusných farbách sú rozhodne imidžovými vychytávkami, ktoré pritiahnu pozornosť všetkých navôkol, a v okolí Devína ich máš rozhodne kde vyvetrať.
