RECENZIA: Hogwarts Legacy – Harry Potter hra, na ktorú sme čakali 20 rokov, má ďaleko od dokonalosti (PS5)

Za posledných 20 rokov nevyšla skutočne kvalitná hra zo sveta Harryho Pottera. Úlohou akčného RPG Hogwarts Legacy bolo okrem iného túto dieru na trhu zaplniť, čo sa mu čiastočne podarilo.

Dej sa odohráva na konci 19. storočia a 95 percent času stráviš v Rokforte a jeho okolí. V centre príbehu je hráč, ktorý tam prichádza ako študent piateho ročníka za nevysvetlených okolností (nedozvieš sa, či tvoja postava dovtedy vôbec nečarovala a ani odkiaľ pochádza). Okrem toho, že je nesmierne talentovaný na čarovanie, vidí aj stopy starodávnej mágie, ktorá hrá v príbehu hlavnú rolu.

Škriatok Ranrok je jedným z najmenej zaujímavých herných záporákov

Túto mágiu sa snaží ovládnuť škriatok Ranrok, ktorý zvolal stovky škriatkov v snahe poraziť ľudských čarodejníkov a ovládnuť tento svet. Ide o zaujímavú premisu, keďže ľudia nechcú dovoliť, aby škriatkovia vlastnili prútiky, a odopierajú im mágiu. Bohužiaľ, autori príbehu túto tému viac nerozvádzali, takže motivácie záporákov a Ranroka sú dosť povrchné. Zo vzťahov medzi škriatkami a ľuďmi sa rozhodne dalo vyťažiť viac. 

Odporúčané

Hogwarts Legacy: 10 nostalgických odkazov a easter eggov na Harryho Pottera 14. februára 2023, 13:30

Záporáci sú preto nudní a až frustrujúco slabo napísaní. V celej hre vystupujú dokopy len niekoľko minút a majú málo dialógov. Sú jednoducho zlí a ich osobnosti nemajú žiadnu hĺbku, takže si na ich miesto môžeš dosadiť aj nehovoriace príšery a príbeh by tým neutrpel. 

Fantastická prvá hodina hrania

Po majstrovskej prvej hodine hry, v ktorej navštíviš Gringottbanku, zažiješ útok nebezpečného tvora a objavíš skryté tajomstvá tohto sveta, príde menší útlm a spoznávanie Rokfortu a jeho širokého okolia. Zaberie ti to niekoľko desiatok hodín, počas ktorých spoznáš viacero študentov a profesorov v hrade, ako i tajomných čarodejníkov zvaných Keepers, ktorí strážia tajomstvo starodávnej mágie. 

Kvalita príbehu je vzhľadom na minulé tituly vývojárskeho štúdia Avalanche Software príjemným prekvapením. Vymysleli zaujímavú premisu, ktorú však následne nedokázali rozvinúť do plnohodnotného RPG príbehu. Hre by oveľa viac prospelo, keby sa neodohrávala v otvorenom, ale uzatvorenom svete a keby bola kratšia.

Hlavné úlohy príbehu a jeho postavy sa kvalitou a komplexnosťou podobajú skôr na vedľajšie misie. Chýba veľkoleposť a úžasné čarodejnícke momenty, ktoré si užiješ len v prvej a poslednej hodine hrania. Všetko ostatné medzitým je spravidla na úrovni rutinných misií, ktoré ničím nezaujmú.

Vynikajúci súbojový systém a čarovanie

Našťastie je hra zábavná, keďže vývojári vytvorili prepracovaný a veľmi detailný súbojový systém. Zo začiatku poznáš len niekoľko zaklínadiel, ale v priebehu hry sa učíš nové a nové, takže súperov môžeš devastovať necelou desiatkou útočných zaklínadiel. Niektorými ich zdvihneš do vzduchu a odhodíš, inými udrieš tlakovou vlnou či zapáliš ohňom a k dispozícii sú aj neodpustiteľné kliatby Cruciatus, Imperio a Avada Kedavra. 

Ku koncu hry budeš mágiu ovládať natoľko, že skombinuješ odrážanie útokov a samotné útočenie so zabíjaním nepriateľov. Súbojový systém je natoľko prepracovaný, že pokiaľ si šikovný, dokážeš nepriateľa udržať vo vzduchu a zatiaľ na neho uvaliť toľko kliatob, že ho zničíš skôr, než dopadne. 

Ak je však nepriateľ väčší, ako napríklad trol alebo veľký pavúk, nezvládneš ho zdvihnúť zo zeme. V úlohách bojuješ najmä proti škriatkom a temným mágom, no mimo misií v otvorenom svete narazíš na vlky, pavúky či inú háveď. Len čo sa k nim priblížiš, zaútočia na teba a súboje následne prebiehajú v reálnom čase, takže musíš uskakovať ich útokom, blokovať ich a zosielať kliatby čo najrýchlejšie.

Práve súboje sú najzábavnejšou a najlepšou zložkou celej hry. Kúzlenie a zasielanie kliatob pôsobí uspokojujúco, obzvlášť keď bojuješ proti veľkej presile a súperov devastuješ rad-radom. Vývojári sú, bohužiaľ, obmedzení množstvom tlačidiel na klávesnici či joysticku, a tak tých kúzel nemôže byť veľa.

Je to problém, ktorý možno nemá ani riešenie, ale tvorcovia sa s ním popasovali dobre, a tak budeš môcť naraz používať až 16 zaklínadiel bez toho, aby si si ich v menu vymieňal. Je to intuitívne, rýchle a prístupné. 

Vývojári zo štúdia Avalanche Software (Disney Infinite, Cars 3) prekvapili aj tým, že stvorili obrovský otvorený svet. Ich najnovší projekt je niekoľkonásobne ambicióznejší ako ich predošlé. Autori hry sa náročnej úlohy nezľakli a väčšinu jej dizajnových aspektov zvládli obdivuhodne.

Vedľajšie úlohy sú zväčša nudné a stereotypné

Prejdenie hry nám zabralo vyše 30 hodín, pričom sme splnili všetky hlavné a vedľajšie úlohy. V hre sú aj mini vedľajšie úlohy, ktoré však veľmi nestoja za pozornosť. Vo finále môžu byť kvalitné, ale keď sa začínajú úlohou nasledovať motýle do lesa, hráč nemá veľkú motiváciu strácať nimi čas. 

Najlepšia vedľajšia úloha Mind Your Own Business je výnimkou potvrdzujúcou pravidlo a bez preháňania ide o jeden z najlepšie nadizajnovaných levelov posledných rokov, plný originálnych nápadov, ako hráča prekvapiť (dokonca so štipkou hororu). Pripomína trochu level Ashtray Maze (Polaris) z hry Control.

Level si však zahráš iba na PS5. Na ostatných platformách bude dostupný až o rok, 10. februára 2024. Úprimne, PS5 verziu by sme si vybrali už len z tohto dôvodu.

Aj Hogwarts Legacy trpí klasickým problémom moderných open-world hier. Cítiť z nej umelo nafúknutý svet, aby bola hra dlhšia. Herná mapa je až zbytočne veľká, a to natoľko, že aj keď prejdeš hru na 100 %, niektoré jej časti nenavštíviš, pretože tvorcovia nedokázali vymyslieť dostatočne zaujímavý obsah, ktorý by všade rozložili. Veľká časť mapy v druhej polovici hry je vlastne nepodstatná.

Až príliš veľa úloh spočíva v tom, že sa máš niekam dostať, zabiť niekoľko škriatkov či nájsť nejaký predmet a vrátiť ho zadávateľovi úlohy. Týmto vývojári umelo predlžujú čas hrania a jediné, čo hráčovi prinášajú, sú body skúseností, vďaka ktorým si môže vylepšovať svoju postavu.

Tú si vytvoríš hneď na začiatku, pričom si môžeš vybrať z veľkého množstva úprav farby pleti, vlasov a tváre. Počas hrania budeš meniť aj oblečenie postavy, keďže rôznorodé typy oblečenia zlepšujú tvoje štatistiky. 

Niekoľko vecí nefunguje

Oblečenie, teda brnenie, si môžeš vylepšovať, no potrebuješ na to predmety, ktoré ti dávajú zvieratá za to, že ich nájdeš v areáli Rokfortu a následne ich hladkáš a dávaš im jesť. Vývojári zrejme pri dizajnovaní týchto prvkov hrali až príliš často hru Animal Crossing a neuvedomili si, že tu to fungovať nebude. V akčnej hre nie je hľadanie, zbieranie a česanie zvieratiek veľmi zábavné.

Trochu nám prekážalo aj to, že inventár si môžeš rozšíriť iba riešením Merlinových hádaniek roztrúsených po celom svete, no sú ich desiatky a nie všetci na to môžu mať chuť. Logické hádanky sa všeobecne v hre dosť podarili a neraz ti chvíľu potrvá, než prídeš na ich riešenie.

Niekedy sa však stane, že ti hlavná postava prezradí kľúč na ich vyriešenie tri sekundy po tom, ako ich začneš riešiť, čo je frustrujúce.

Nepáčilo sa nám ani to, že lepšia verzia zaklínadla Alohomora (odomykanie dverí a truhlíc) je nedostupná, pokiaľ nenájdeš viacero skrytých predmetov roztrúsených po celom Rokforte. Inými slovami, viacero herných mechaník sa zbytočne viaže na zbieranie náhodne skrytých predmetov, čo býva v takýchto hrách iritujúce. 

Obrovský fantasy svet skrýva veľa tajomstiev

Tvorcovia hry vytvorili desiatky jaskýň, skrytých podzemných priestorov či hradov, v ktorých nájdeš tajomné predmety, vylepšenia či silných nepriateľov. Otvorený svet Rokfortu a jeho okolie v sebe skrýva množstvo tajomstiev, malých úloh a výziev, ktoré môžeš prekonať. Ak ti neprekáža plniť stereotypné misie, v hre stráviš pokojne 60 hodín. 

My sme však už ku koncu boli radi, že sa to končí, pretože vedľajší obsah v hre nie je natoľko originálny a zábavný, aby sme mu venovali ďalšie desiatky hodín. Našťastie sme sa po tomto svete radi premiestňovali, keďže tvorcovia vytvorili veľmi pekné pláne, lesy, zrúcaniny a magicky pôsobiace prírodné prostredie. Už po niekoľkých hodinách ti navyše umožnia lietať na metle. 

Herné mechaniky okolo lietania na metle či hipogryfovi sa podarili na jednotku. Z lietania na metle budeš mať podobne úžasný pocit ako z hojdania sa na pavučinách v spidermanovských hrách na Playstation. Chýbala akurát možnosť robiť akrobatické kúsky či predviesť svoje schopnosti v metlobalovom zápase. Bohužiaľ, tvorcovia na jeho zapracovanie buď nemali dostatok času, peňazí, alebo talentu.

Chýba metlobal, zaujímavejšie vyučovanie aj rivalita medzi fakultami

Metlobal nie je jediná vec, ktorá nám pri hraní chýbala. Dúfali sme, že si užijeme viac ako tri čarodejnícke duely a že budú hodiny mágie zábavnejšie a komplexnejšie. Počas hry sa učíš desiatky nových zaklínadiel, no spôsob, akým sa k nim dostaneš, je mdlý a zaostáva za očakávaniami.

Jednotliví učitelia ti zadajú nejakú úlohu (vypestovať rastliny a použiť ich v boji, namiešať elixír či použiť isté zaklínadlá proti nepriateľom), a keď ich splníš, za odmenu ťa naučia nové kúzlo. Naučenie sa nového kúzla je niekedy zamknuté za nudnou open-world aktivitou, čo si tvorcovia mohli odpustiť.

Na hodinách mágie sa následne nedeje nič zaujímavé a tvorcovia ich odbili krátkymi videami, v ktorých sleduješ, čo študenti robia na hodinách. Nie je v tom nič prepracované a originálne.

Vývojári nevyužili potenciál metlobalu, učenia sa mágie a ani súťaživosti medzi jednotlivými fakultami. Na začiatku hry si vyberieš, do ktorej fakulty chceš patriť, no nemá to absolútne žiadny vplyv na celý zvyšok príbehu. Niektoré dni akurát začínaš v inej časti hradu, podľa toho, v ktorej fakulte prespávaš. Neexistujú ani súťaže o školský pohár, rivalita medzi fakultami a vlastne ani žiadny dôvod, prečo by fakulty v tejto hre museli existovať.

Rokfort je polomŕtvy hrad a chýba mu energia

Sklamaním je aj Rokfort ako taký. Je celkom veľký, ale okrem vylomenín ducha zloducha Peevesa (čitatelia kníh ho budú poznať, no vo filmoch nebol) sa v ňom nedeje nič záživné. Chodby Rokfortu sú prázdne, väčšinou tiché a nie je na nich nič čarovné. Po chvíli nám už Rokfort nemal absolútne čo ponúknuť, a tak sme sa po ňom presúvali výhradne cez rýchle cestovanie na mape.

Zamrzelo aj to, že študenti sa svojím charakterom až príliš hodia k daným fakultám. Pôsobilo by sviežo, keby v Chrabromile neboli len milí a odvážni študenti a v Slizoline zase študenti s rodinnými väzbami na Salazara Slizolina, ktorí majú blízko k temnej mágii. Tvorcovia si však zaslúžia obrovskú pochvalu za to, do akých temných príbehov sa pustili.

Za každých okolností odporúčame splniť príbehovú líniu so Sebastianom Sallowom, počas ktorej sa naučíš všetky tri neodpustiteľné kliatby. Autori príbehu sa nebáli zabíjať postavy a ukázať temné stránky mladistvých čarodejníkov s tragickým koncom. Už jedna takáto dejová línia vrhá na autenticitu príbehu v tomto fantasy svete väčšiu komplexnosť a kvalitu. Škoda, že podobných menších príbehov s prepracovanejšími postavami nebolo v hre viac. 

Generické dialógy pokojne preskakuj

Väčšina zadávateľov misií je bez akejkoľvek osobnosti. O väčšine postáv vrátane tej hlavnej, za ktorú hráš, sa dá povedať, že sú nezáživné. Čarodejník, za ktorého hráš, je neuveriteľne generický a v jadre dobrý a milý človek, ktorý konverzácie nerozvíja žiadnym zaujímavým spôsobom. Sčasti za to môže aj úroveň dialógov v hre, ktoré pôsobia, akoby ich scenáristi napísali pre deti na základnej škole.

Ku koncu hry sme už preskakovali všetky dialógy, pretože si dokonale dokázal odhadnúť, o čom budú a čo v nich postavy povedia. Sú to generické poďakovania, kecy o priateľstve a zdvorilé výmeny informácií, akých sú v hre stovky. 

Postavy sa neustále opakujú a vysvetľujú celkom jasné veci do najmenších detailov. Vyzerá to neprirodzene a strojene. Obzvlášť keď sa tak rozprávajú dospelí čarodejníci. Najviac však zamrzí osobnostne prázdna hlavná postava. Shepard z hry Mass Effect mal v sebe desaťkrát viac charizmy a osobnostných čŕt, a to aj napriek tomu, že ide o takmer 20-ročné RPG. 

Hra dosahuje len technologický a technický priemer

Vývoj Hogwarts Legacy trval viac ako šesť rokov, čo sa podpísalo pod technickú úroveň hry. Tá nebola dokonalo plynulá a často sme zažívali pády počtu snímok zobrazených za sekundu. Počet snímok za sekundu pri Performance móde, ktorý by mal zaručiť stabilných 60fps, padal často aj o 10 – 20 záberov za sekundu, len čo sa v scéne viac čarovalo a keď sa na nej hýbali väčšie objekty. 

Celkové grafické spracovanie je vo všetkých aspektoch v rámci AAA produkcie priemerné. Vývojári zo štúdia Avalanche Software rozhodne nie sú na úrovni Naughty Dog, The Coallition či Sony Santa Monica. Toto nie sú animácie, textúry a modely postáv, ktoré by posúvali technologickú kvalitu v hernom priemysle.

Nie každá hra však má takéto ambície a tu nám to veľmi neprekážalo. Autori si akurát mohli dať väčší pozor na fyziku. Pokojne totiž môžeš napríklad prechádzať cez ostatných študentov v Rokforte, akoby boli duchovia. Zážitok z hrania kazí aj to, že až príliš veľa domov, jaskýň a priestorov potrebuje pri vstupe samostatné načítavanie.

Súčasný hardvér herných konzol by takýmto technickým obmedzeniam z minulosti mal zabrániť, no tvorcovia tejto hry to nezvládli. Zarazilo nás obzvlášť to, keď sme často museli čakať pred dverami v Rokforte, kým sa načíta celá miestnosť. 

Lepšiu hru zo sveta Harryho Pottera si aj napriek negatívam nezahráš

Hogwarts Legacy je najlepšia hra zo sveta Harryho Pottera, akú si momentálne môžeš zahrať. Má vynikajúce súboje, veľmi zábavné lietanie na metle, niekoľko zábavných aktivít, pekný fantasy svet a vytvára úžasný pocit z čarovania. Základná kostra príbehu je fajn a dejová línia so Sebastianom Sallowom je fascinujúca. Tvorcom sa podarilo vytvoriť funkčný, aj keď stereotypný open-world s postačujúcim, hoci zďaleka nie výborným technickým a grafickým spracovaním.

Po fantastickej hodine s nádhernými čarodejnými momentmi však príde značne pomalšie tempo a postupne sa ukazujú nedostatky v dizajne, či už ide o klišé a nudné vedľajšie úlohy, nedostatočne komplexné postavy, alebo nevyužitý potenciál učenia mágie a Rokfortu ako takého. Hre chýba viacero funkcií a zábavných, komplexnejších mechaník, ako tráviť čas v Rokforte a mať z tohto sveta podobne magické dojmy ako pri pozeraní filmov.

Hra si od nás odnáša hodnotenie 7,5/10 s tým, že sa už nevieme dočkať prípadného pokračovania. Môže z toho byť taký skok v kvalite ako napríklad pri Uncharted 1 na Uncharted 2 alebo Assassin’s Creed 1 na dvojku. Ak si náročnejší hráč, budeš to vnímať podobne ako my. Ak veľa hier nehráš a nie si otrávený z nafúknutých open-worldov, Hogwarts Legacy si užiješ oveľa viac a budeš nadšený, že konečne vznikla podobná hra.